Jedno slovenské príslovie hovorí ´Koľko rečí vieš, toľkokrát si človekom´. Odhliadnuc od tohto príslovia sú jazyk a samotná reč pre človeka veľmi dôležité. Prostredníctvom jazyka vyjadrujeme svoje myšlienky, potreby, túžby, jednoducho dorozumievame sa medzi sebou. V súčasnosti existuje na svete približne 7 000 jazykov, ich zoznam ale nie je a ani nemôže byť, úplný. Veľakrát je ťažké posúdiť, či ide o samostatný jazyk alebo iba o dialekt (nárečie) iného jazyka. Dokonca mnoho jazykov má iba veľmi málo používateľov, a napríklad slovenčina so svojimi „iba“ cca 5,5 miliónmi hovoriacimi sa v celosvetovom meradle radí k tým väčším jazykom.
Aký je ale rozdiel medzi jazykom a rečou? Aká vedná disciplína sa zaoberá jazykom a ako sa člení? Existuje niečo ako jazyková ekológia a načo je dobrý multilingvizmus? O tomto všetkom sa dočítate v článku, ale oveľa viac sa dozviete na jedinečnom festivale, ktorý sa zameriava na jazyk ako taký – LINGVAFEST 2018 s podtitulom Jazykový festival: priestor pre všetko okolo jazykov.
Jazyk je definovaný ako historicky konštruovaný systém zvukových, lexikálnych a gramatických prostriedkov, objektivizujúci prácu myslenia, komunikácie a vzájomného chápania sa jednotlivých účastníkov. Skúmaním jazyka sa zaoberá špecifická oblasť kognitívnej aktivity človeka – jazykoveda a jeho praktickou realizáciou je reč, ktorú chápeme v univerzálnom a užšom zmysle. Ako bolo naznačené, medzi základné funkcie jazyka patrí dorozumievanie sa (komunikačná funkcia), poznávanie (kognitívna funkcia), estetická a reprezentatívna funkcia. Jazyk sa môže deliť aj na rôzne jazykové útvary – napr. na spisovný, nárečový, slangový a podobne. Každá z týchto foriem má svoje špecifické použitie a pravidlá.
Jazykoveda alebo lingvistika je veda skúmajúca (spravidla prirodzený) jazyk. Skúma ho z hľadiska jeho jednotiek, stavby, funkcií a vývinu. Pojem lingvistika (franc. linguistique, z lat. lingua = jazyk) zaviedol švajčiarsky jazykovedec a štrukturalista Ferdinand de Saussure na odlíšenie od dovtedajšej filológie majúcej trocha iné zameranie. Členení jazykovedy existuje niekoľko, to najznámejšie a jednoduché je:
- všeobecná jazykoveda: zaoberá sa princípmi budovania jazyka
- jazykoveda jednotlivých jazykov a skupín jazykov (napr. slovakistika a slavistika)
- textová jazykoveda: skúma stavbu textu
- sémantika
- disciplíny uplatňujúce poznatky iných vedných odborov:
- etnolingvistika a jazykový zemepis
- matematická lingvistika
- neurolingvistika
- psycholingvistika
- sociolingvistika – skúma vzťah spoločnosti a jazyka.
- lingvokulturológia
- etnopsychongvistika
- politická lingvistika (ako jedna z novších)
Nielen vo svete, ale aj na Slovensku pôsobilo a stále pôsobí množstvo kvalitných jazykovedcov. Z tých najznámejších spomeňme aspoň zopár: v minulosti to boli napríklad Ľudovít Štúr, Michal Miloslav Hodža či neskôr Jozef Mistrík. V súčasnosti sú to napríklad Slavomír Ondrejovič, Pavol Žigo či Sibyla Mislovičová. Najviac jazykovedcov pracuje v Jazykovednom Ústave Ľudovíta Štúra (JÚĽŠ).
Reč je chápaná v dvoch zmysloch. V tom prvom, v univerzálnom zmysle, je vnímaná ako fyzicko-psychická činnosť človeka ako prírodno-spoločenskej bytosti vytvárať artikulované zvuky, spájať ich ako materiálnu formu s vnútornými psychickými ideálnymi obsahmi (vnemami, predstavami, pojmami, myšlienkami, citmi a vôľou) a pomocou týchto artikulovaných zvukov realizovať vzájomnú komunikáciu s inými členmi spoločenského celku. V užšom slova zmysle je reč vnímaná ako konkrétna realizácia abstraktného jazykového systému v praktickom dorozumievacom akte, v konkrétnom rečovom prejave. Výsledkom tejto realizácie je konkrétny jazykový text. Z hľadiska prenosu informácie je reč niekedy definovaná ako vlastné oznámenie, správa (jazyk je potom príslušný kód).
Jazyková ekológia – dôležitejšia než by sme očakávali
V súvislosti s počtom jazykov na svete je zaujímavé spomenúť tzv. „jazykovú ekológiu“ (alebo ekológiu jazykov). Vymieranie jazykov je dôležitý a závažný fenomén, ktorému sa žiaľ v dnešnej dobe venuje príliš malá pozornosť. V súčasnosti každé 2 týždne zo sveta zmizne jeden jazyk! Jazyky vymierajú podobne ako živočíšne druhy alebo rastliny – ide zväčša o jazyky malých kmeňov či národov – s posledným hovoriacim takto zahynie aj jazyk – čo ale môže mať aj mnohé negatívne následky.
Viaceré domorodé kmene napríklad majú bohatú skúsenosť s liečivými rastlinami alebo poznajú recepty na rôzne choroby – a všetky tieto ich znalosti sa môžu nenávratne stratiť spolu s ich jazykom. Tieto dôležité vedomosti sa často vytrácajú, zanikajú spolu s nositeľmi toho – ktorého jazyka.
Multilingvizmus ako možná záchrana vymierania jazykov
Multilingvizmus (viacjazyčnosť) je stav, keď jedinec alebo spoločnosť používajú na komunikáciu viacero jazykov a býva považovaný za jedno z možných riešení problému vymierania jazykov. Prebiehajúce miznutie veľkého množstva jazykov totiž znižuje kultúrnu rozmanitosť sveta, pretože jednotlivé jazyky obnášajú špecifické spôsoby videnia, porozumenia, triedenia a nadväzovania vzťahov medzi vecami. Odhaduje sa, že až 90 percent jazykov na svete je ohrozených vyhynutím v priebehu nasledujúcich 50 až 100 rokov. Špeciálnym prípadom multilingvizmu je bilingvizmus (dvojjazyčnosť).
Zaujala vás téma? Neváhajte a príďte sa dozvedieť viac na festival jazykov – LINGVAFEST 2018…
Spracoval: Peter Baláž, JÚĽŠ; Edukácia@Internet
Redigovala: Zuzana Vetrecin Čeplíková, NCP VaT pri CVTI SR
Ilustračné foto: Pixabay.com /Alexas_Fotos; Pixaline/
Uverejnila: VČ