„Otázky jazyka ma vždy zaujímali a práca ma stále baví a teší. A skutočnosť, že mám možnosť podeliť sa o výsledky výskumov v oblasti, ktorej sa venujem, s verejnosťou, je pre mňa mimoriadne cenná,“ hovorí doktorka Sibyla Mislovičová, ktorá pracuje v Jazykovednom ústave Ľudovíta Štúra Slovenskej akadémie vied. Rozhovor nám poskytla pri príležitosti prevzatia ocenenia v kategórii Popularizátor vedy.
PhDr. Sibyla Mislovičová pracuje v Jazykovednom ústave Ľudovíta Štúra SAV od roku 1985, a to v oblasti jazykovej kultúry, jazykového poradenstva a kultivovania spisovného jazyka a jeho dynamiky. Hneď po nástupe do ústavu sa autorsky zapojila do príprav kolektívnej monografie Dynamika slovnej zásoby súčasnej slovenčiny (1989), ktorá sa dnes radí k najvýznamnejším dielam z produkcie Jazykovedného ústavu (autorsky prispela kapitolou o názvoch nástrojov a prostriedkov). Profesionálny záujem doktorky Mislovičovej sa spočiatku sústredil predovšetkým na jazyk médií. Bola tiež členkou Jazykovej sekcie Slovenského rozhlasu na posúdenie prejavu moderátorov a redaktorov Slovenského rozhlasu a hodnotiacej komisie na moderátorských skúškach v Slovenskom rozhlase. Dôležitou oblasťou jej vedecko-výskumnej práce je expertízna a poradenská činnosť.
V rámci Týždňa vedy a techniky vám bola udelená Cena za vedu a techniku 2019 v kategórii Popularizátor vedy. Prekvapilo vás toto ocenenie?
Vedela som o návrhu na toto ocenenie, tak nemôžem hovoriť o prekvapení. Pravda, či toto ocenenie skutočne dostanem, som nemohla vedieť, a to napriek tomu, že popularizácii vedy sa skutočne intenzívne venujem. Som zaň veľmi vďačná a nesmierne si to vážim.
Pracujete v Jazykovednom ústave Ľudovíta Štúra SAV. Ako vnímate jazyk? Je to pre vás súbor určitých pravidiel alebo osobná záležitosť?
Nemyslím si, že to možno takto oddeliť. Človek by mal mať rád prácu, ktorú robí, no nie každý má to šťastie. Ja áno, lebo som dostala možnosť pracovať práve v tomto ústave. Otázky jazyka ma vždy zaujímali a práca ma stále baví a teší. A skutočnosť, že mám možnosť podeliť sa o výsledky výskumov v oblasti, ktorej sa venujem, s verejnosťou, je pre mňa mimoriadne cenná.
Ocenená ste boli za dlhoročný prínos v oblasti jazykovej kultúry, jazykového poradenstva, kultivovania spisovného jazyka, ale aj za mimoriadne zásluhy na popularizácii v oblasti spisovného jazyka. Ako popularizujete slovenský jazyk?
Prihováram sa každé ráno v pracovné dni poslucháčom rozhlasu, poskytujem rozhovory, chodím ako hosť do rozličných rozhlasových i televíznych relácií, prednášam pre pracovníkov ministerstiev, pre redaktorov, prekladateľov, terminológov, právnikov, ale aj pre širokú verejnosť. Je úžasné, že slovenský jazyk ľudí zaujíma, dostávam mnoho otázok.
Čo vám najviac prekáža („reže uši“) v hovorenej reči?
Priznám sa, že nemám rada konštatovanie, že niekomu niečo „reže uši“. Každý má svoj spôsob vyjadrovania a v bežnej komunikácii to treba rešpektovať. Iná je situácia pri profesionálnych používateľoch jazyka, teda pri tých, pre ktorých je jazyk pracovný nástroj. Ak ho neovládajú s istou virtuozitou, nespĺňajú očakávania poslucháčov, divákov či čitateľov a to už môže byť problém. My sme vo všeobecnosti dosť kritickí pri hodnotení verejných prejavov. Je to prirodzené, jednoducho predpokladáme, že tak ako lekár sa musí celý život vzdelávať, hudobník cvičiť, športovec trénovať, aj profesionálny používateľ jazyka by sa mal občas aspoň pozrieť do výkladového slovníka.
Doktorka Sibyla Mislovičová si prevzala Cenu za vedu a techniku 2019 z rúk ministerky Martiny Lubyovej, Foto: Ján Laštinec – CVTI SR
V hovorenej reči stále viac používame prebraté anglické výrazy. Obohacuje sa tým jazyk alebo naopak ho tým degradujeme?
Podľa toho, o aké prevzatia ide. Vyjadrenia typu v našom office, mám message, je to easy a podobné nepokladám za prirodzené a v spisovnom jazyku sa hodnotia ako nenáležité. Ale preberanie cudzích slov, ktoré potrebujeme, lebo pomenúvajú nové veci a slovenský ekvivalent sa nepodarilo nájsť, to je v poriadku, takéto slová sú obohatením slovnej zásoby slovenčiny. Väčšinou prejdú zdomácňovacím procesom a čoskoro ich cudzosť už ani nevnímame, ako je to napr. pri slovách víkend, dizajn, imidž, džem a podobne.
Mnohí ľudia si nevedia predstaviť, ako vyzerá pracovný deň jazykovedca. Ako skúmate jazyk?
Ráno prídem do práce, skontrolujem a vybavím e-maily a pustím sa do pracovných úloh podľa priority a termínov. Je to práca na grantových úlohách, písanie štúdií a príspevkov, príprava publikácií, redigovanie príspevkov do časopisu, analýza materiálov na prednášky, spracúvanie podkladov na popularizačné aktivity, vybavovanie rozličných záležitostí v súvislosti s funkciami, ktoré mám na pracovisku, účasť na komisiách, poradách atď. A keď prídem z práce domov, ešte dorábam, čo treba. Dalo by sa dokonca povedať, že pracujem, aj keď pozerám televíziu. Podvedome vnímam jazyk, ukladám si informácie kdesi do pamäťového šuplíka, a keď ich neskôr potrebujem, mám príklady „zo života“ i predstavu napríklad o prejave spravodajcov či športových komentátorov v jednotlivých televíziách. Keď čítam knihu, automaticky ju redigujem a analyzujem. To znamená, že koniec pracovného času pre mňa neznamená koniec práce.