Spolu s macedónčinou si zachovala najviac pôvodných praslovanských prvkov spomedzi všetkých slovanských jazykov.
Slovensko na mape Európy. Zdroj: iStockphoto.com
Jedným z pretrvávajúcich mýtov o slovenčine je, že je najstarším slovanským jazykom. Jazykovedci Viktor Krupa a Slavomír Ondrejovič z Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra (JÚĽŠ) SAV, v. v. i., však na základe výskumu jednoznačne tvrdia, že nie je. V článku na podstránke ústavu venovanej 80. výročiu vzniku JÚĽŠ SAV, v. v. i., tak reagujú na mnohé patriotistické až nacionalistické diskusie, presviedčajúce, že slovenčina je najstarší spomedzi slovanských jazykov, najdokonalejší, najjedinečnejší, najľubozvučnejší a podobne.
Slovenčina sa vydelila z praslovančiny
„Ak by slovenčina mala byť najstarobylejšia, muselo by to znamenať, že sa z praslovanského jazyka vyčlenila spomedzi slovanských jazykov najskôr. A naozaj to tvrdí napríklad J. D. Prince vo svojej knihe Slovenčina – kľúč k všetkým slovanským jazykom (1943),“ vysvetlili jazykovedci.
To však podľa nich určite nie je pravda. Slovenčina sa vydelila z praslovančiny spolu s ostatnými slovanskými jazykmi v 10. až 12. storočí. „Tvrdeniam napríklad Slovenských národných novín, že na varšavskom slavistickom kongrese v roku 1973 sa predkladalo uznesenie, ktoré boli pripravené podpísať všetky delegácie, že slovenčina je najstarším slovanským jazykom (podľa týchto novín nám to prekazili, ako už neraz v dejinách, Česi), môžeme sotva veriť,“ upozornili.
Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV, v. v. i. Zdroj: SAV
Konštantín a Metod hlásali v južnoslovanskej staroslovienčine
S vyššie uvedenými faktmi súvisí aj predstava, že po príchode Konštantína (Cyrila) a Metoda na naše územie vierozvestcovia preložili príslušné náboženské i svetské texty do domáceho jazyka, do starej slovenčiny.
„V skutočnosti jazykom, ktorým Konštantín a Metod v rokoch 863 až 885 hlásali na Veľkej Morave kresťanstvo, bola južnoslovanská staroslovienčina, nie domáca (stará) slovenčina,“ vyvrátili jazykovedci ďalší mýtus. A rovnako tak aj predstavu, že stará slovenčina bola „štvrtým svetovým jazykom“ a že spolu s latinčinou, gréčtinou a hebrejčinou patrila k vyvoleným jazykom, v ktorých Vatikán povolil viesť bohoslužby v kostoloch.
„Vzniklo viacero románových, dramatických i poetických diel, ktoré stavajú na tejto premise a umelecky ju (neraz na vysokej úrovni) spracúvajú. Žiaľ, z pohľadu historických faktov táto predstava predsa len ostáva mýtom,“ uviedli vedci.
Zachovala si najviac pôvodných praslovanských prvkov
Napriek tomu však starobylosť slovenčiny prebleskuje. „Spolu s macedónčinou si zachovala najviac pôvodných praslovanských prvkov spomedzi všetkých slovanských jazykov,“ doplnili Viktor Krupa a Slavomír Ondrejovič z Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra SAV.
Podrobnejšie informácie sa dočítate v článku na podstránke Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra SAV k 80. výročiu vzniku ústavu.
Jazykové mýty o slovenčine:
- slovenčina je najťažší jazyk na svete → hoax – celé vyjadrenie,
- ypsilon zaviedol Ľudovít Štúr v roku 1843 → hoax – celé vyjadrenie,
- jazykovedci vymýšľajú každý rok tisíc nových slov → hoax – celé vyjadrenie (článok Reforma pravopisu a povery o jazyku Jána Findru),
- slovenčina má hlásky, ktoré nemá iný jazyk sveta → hoax – celé vyjadrenie (článok Jazykové mýty Viktora Krupu a Slavomíra Ondrejoviča).
Prácu Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra SAV, v. v. i., môžete bližšie spoznať aj na youtubovom kanáli ústavu alebo ich facebookovej stránke.
Autorkou textu je Andrea Nozdrovická
Zdroj: SAV
(JM)
