Obľúbený tuniský ostrov každým rokom čelí obrovskému náporu turistov. Jedinečné pamiatky ohrozuje okrem cestovného ruchu ich nedostatočné financovanie či klimatická zmena.
Dedinka Guellala (na fotografii) sa nachádza na juhu ostrova a turistov okrem zaujímavej architektúry láka mnohopočetnými starobylými hrnčiarskymi dielňami. Nájdeme tu tiež najvyšší bod ostrova s múzeom dedičstva, ktorý však nepresahuje 53 metrov. Obyvatelia dediny stále používajú berberský dialekt charakteristický hrdelným tónom a častým výskytom písmena "t" v mnohých slovách. Pokiaľ ide o náboženstvo, obyvatelia sú moslimovia ibaditského rítu na rozdiel od väčšiny Tunisanov, ktorí sú malikitiovia. Zdroj: iStock/BTWImages
Ostrov Džerba leží na juhu Stredozemného mora, pri juhovýchodnom pobreží Tuniska. S bohatou kultúrnou a náboženskou históriou bol križovatkou mnohých civilizácií vrátane Feničanov, Rimanov, Byzantíncov a Arabov. Najväčší ostrov severnej Afriky je známy jedinečnými architektonickými pamiatkami, ako je podzemná mešita Sedouikech, Kostol svätého Jozefa či synagóga El Ghriba.
Džerba však už roky čelí hrozbe. Jej kultúrne dedičstvo ohrozujú masový turizmus, meniace sa životné prostredie a slabá sanácia tamojšími či medzinárodnými vrcholnými orgánmi.
Turizmus ako požehnanie a hrozba zároveň
V deväťdesiatych rokoch a na začiatku milénia Džerba zažívala zlaté časy. Každoročne sem prichádzalo 1 – 1,5 milióna turistov a ostrov sa stal najobľúbenejšou dovolenkovou destináciou v Tunisku. Dokonca s väčším počtom hotelov než kdekoľvek inde v krajine.
Turizmus však priniesol aj tienistú stránku. Ostrov sa v lete preplňuje návštevníkmi, čo spôsobuje problémy s nedostatkom vody a nadprodukciu odpadu. Podľa údajov z roku 2020 vytvárajú samotné hotely 35 – 40 percent všetkého odpadu na Džerbe.
Najväčší zásah sa však dotkol kultúrneho priemyslu. Tradičné domy – houmas, menzels či houchs – postupne ustupujú modernej turistickej výstavbe. Tento trend sa zrýchlil po tuniskej revolúcii v roku 2011, keď bol zvrhnutý dlhoročný diktátor Zín Ábidín ben Alí. Slabá kontrola úradov otvorila cestu vandalizmu, čiernym stavbám na archeologických lokalitách a nelegálnym demoláciám.
Rozvoj turizmu na Džerbe postupne nahlodal aj tradičný spôsob života. S rozširovaním ciest, trajektov, letiska či internetu sa ostrov výrazne zmenil – a s tým ustúpili bokom aj staré remeslá a povolania. Poľnohospodárstvo, rybolov či remeselná výroba, ktoré kedysi tvorili základ obživy miestnych, dnes vo veľkej miere prežívajú už len ako atrakcia v turistických zónach.
Život na Džerbe sa zmenil, odkedy sa na ostrove rozmohol cestovný ruch. Zdroj: iStock.com/BTWImages
Pamiatky sužované počasím
Okrem turizmu robí domácim vrásky na čele aj meniaca sa klíma, ktorá len prehĺbila problémy Džerby. Zrážkové vzorce sa v posledných desaťročiach na ostrove zmenili a modely naznačujú, že ročné zrážky by mohli do konca storočia klesnúť o 20 percent. Očakávajú sa častejšie a dlhšie trvajúce suchá.
Zároveň nad ostrovom visí otázka stúpajúcej hladiny mora a čoraz častejšie sa vyskytujúce vlny búrok. Výskum z roku 2022 zistil, že 14 percent pláží na Džerbe je veľmi náchylných na zaplavenie a pobrežnú eróziu.
Niekoľko historických pamiatok na Džerbe už zažilo pravidelné záplavy a prienik slanej vody. Ruiny Sidi Garous a svätyne Sidi Bakour sú aktuálne úplne pod vodou a nahradili ich pamätníky.
Ďalšie archeologické lokality nachádzajúce sa v blízkosti pobrežia, ako napríklad Haribus, Meninx, Ghizene a Edzira, z ktorých niektoré siahajú do rímskej éry (8. storočie pred n. l. – 5. storočie n. l.), sú teraz čiastočne alebo úplne zatopené. Štúdie Tuniského národného inštitútu dedičstva naznačujú, že o mnohé z týchto lokalít sme natrvalo prišli pre vysokú hladinu mora.
Podzemná mešita v meste Sedouikech vznikla z praktických dôvodov – obyvatelia sa v nej ukrývali pred horúčavou, ale aj pred útokmi a nájazdmi nepriateľov. Má skromný, no funkčný dizajn a je považovaná za dôležitú súčasť ibaditských komunít na ostrove. Aj jej hrozí v najbližších rokoch zánik. Zdroj: iStock.com/Jannick Tessier
Lokalita pod záštitou UNESCO
Významnú časť kultúrneho dedičstva Džerby už pohltilo stúpajúce more a pobrežná erózia. Budúce straty však môžu byť oveľa dramatickejšie. Bez skutočnej ochrany a prispôsobenia sa klimatickým zmenám sa ostrovná kultúra ocitá na tenkom ľade.
Problémom je aj dlhoročné zanedbávanie pamiatok. Mnohé historické budovy či tradičné obydlia zostali bez údržby, pretože chýbajú finančné zdroje – či už miestne, alebo medzinárodné. Nedostatočne prepracované inštitucionálne rámce pre správu kultúrneho dedičstva nedokážu zabezpečiť ich ochranu. Niektoré stavby boli úplne opustené, iné chátrajú pre nedostatok preventívnych opatrení.
Do prázdneho priestoru vstúpili miestne komunity. Organizácie ako ASSIDJE (Asociácia na ochranu ostrova Džerba) sa snažia situáciu zachraňovať – od kampaní pre mladých, ktoré zvyšujú povedomie o dedičstve, až po praktické projekty, napríklad opätovné využitie starých zásobníkov dažďovej vody počas období sucha. Tieto snahy síce sú cenné, no samy osebe nedokážu zastaviť tempo, akým sa kultúrne dedičstvo Džerby rozpadá.
Ruiny tradičného obydlia typu houchs na ostrove Džerba. Zdroj: Ahmed Bedoui, CC BY-NC-ND
Blýska sa na lepšie časy
V septembri 2023 prišla pre Džerbu dôležitá správa. Organizácia UNESCO ju zaradila do zoznamu svetového kultúrneho dedičstva. Tuniské ministerstvo kultúry rozhodnutie privítalo ako výsledok dlhoročného úsilia miestnych združení aj štátnych predstaviteľov, ktorí o tento status bojovali.
Zaradenie medzi pamiatky svetového významu prináša ostrovu nádej. Znamená to väčšie medzinárodné uznanie a lepší prístup k finančným zdrojom, ktoré sú kľúčové pre dlhodobú ochranu kultúrneho dedičstva.
Od tohto míľnika sa objavili aj prvé konkrétne kroky. Ministerstvo kultúry vytvorilo pracovnú skupinu, ktorá má dohliadať na novú výstavbu a infraštruktúru, zhromažďovať údaje o chránených lokalitách a pripravovať projekty na obnovu pamiatok.
Napriek tomu však kultúrne dedičstvo Džerby zostáva ohrozené. Skutočná ochrana si bude vyžadovať stály prísun financií a prísne pravidlá pre turizmus a výstavbu.
Zdroje: La Presse, TourismInfo.com.tn, Heinrich Böll Stiftung, Phys, Britannica, change.org, Géo confluences, ASSIDJE (Association pour la Sauvegarde de l’Ile de Djerba), De Gruyter Brill, Boussetta a kol. 2022, Studies on the Urban History of Meninx (Djerba): The Meninx Archaeological Project 2015–2019, inp2020.tn, UNESCO, TS Tuniského ministerstva kultúry
(RR)
