21. mája 2016 sa skončilo vyše mesačné himalájske dobrodružstvo vedeckého účastníka slovenskej horolezeckej expedície Everest Hard Way Slovak Expedition 2016, Jána Madarása z Ústavu vied o Zemi SAV. V základnom tábore pod Mount Everestom a v jeho okolí skúmal geologické fenomény, ktoré formovali najvyššie horstvo na Zemi.
Okrem zberu hornín všetkých základných typov, tvoriacich masív Everestu, sa venoval aj štúdiu geomorfologických javov a dokumentoval aj následky silného zemetrasenia, ktoré oblasť Himalájí postihlo v apríli 2015. Po vyše tridsiatich rokoch nadviazal tak na prvý slovenský vedecký výskum v tejto oblasti.
Písal sa rok 1984. Slovenské horolezectvo si pripísalo ďalší mimoriadny himalájsky úspech, ale aj tragédiu. 15. októbra vystúpili bez kyslíka JZ stenou, Poľskou cestou, na vrchol najvyššej hory sveta – 8 848 m vysoký Mt. Everest prví horolezci z Československa – Zoltán Demján, Jozef Psotka a nepálsky šerpa Ang Rita. Juzek Psotka pri zostupe zahynul. Vedúcim horolezeckej a vedeckej expedície Sagarmatha ´84 bol horolezec, cestovateľ, pedagóg, publicista a geograf František Kele. Vedúcim vedeckého programu bol geograf Ján Drdoš, okrem neho v expedícii pôsobili aj ďalší geografi, členovia Slovenskej geografickej spoločnosti – Rudolf Midriak, František Zatkalík a Peter Mariot. Geologický výskum zastrešoval horolezec a pedagóg na Katedre geológie a paleontológie Prírodovedeckej fakulty UK – Rudolf Mock. Aj Zoltán Demján bol absolventom štúdia geológie na rovnakej fakulte.
Druhým historickým medzníkom bol rok 1988. Špičkoví slovenskí lezci – Dušan Becík, Peter Božík, Jaroslav Jaško a Jozef Just v expedícii pod vedením Ivana Fialu, si za cieľ zvolili mimoriadne náročný výstup JZ stenou Everestu po Britskej – Boningtonovej ceste, tzv. Hard Way. Spôsobom, aký sa na tejto málo využívanej a nebezpečnej ceste nepodaril dovtedy nikomu – ľahkým alpským štýlom. Výstup sa podaril, J. Just dosiahol aj vrchol, no pri zostupe ostali všetci štyria horolezci nezvestní. Bola to naša najtragickejšia výprava v Himalájach.
Po 27 rokoch sa po ich stopách rozhodli vydať ďalší dvaja slovenskí himalájisti – Vladimír Štrba a Zoltán Pál. Neuspeli, v stene, vo výške 7 200 m ich 9. mája 2016 po náhlej zmene počasia počas výstupu do 1. bivaku zachytila prachová lavína, ale po dramatickej záchrannej akcii štyrmi nepálskymi šerpami, nezranení zostúpili do 2. tábora na ľadovci Khumbu. 11. mája boli transportovaní vrtuľníkom z výšky 6 500 m do nemocnice v Káthmandu, kde Zoltán Pál absolvoval vyšetrenie zraku po dočasnej snežnej slepote a poškodení snehom z lavíny.
Horolezecká časť expedície sa skončila predčasne, avšak plánovaný terénny vedecký program sa podarilo splniť. Na Slovensko sa vďaka spolupráci so zástupcom riaditeľa Centra pre prírodné katastrofy, inžinierskeho geológa nepálskej Tribhuvan University – Basantu Raj Adhikariho, PhD., ústretového postoja Senior Geologist, pani Shovy Singh a generálneho riaditeľa Sarbjita Prasada Mahata z Oddelenia baníctva a geológie Ministerstva priemyslu Nepálu, podarilo doviezť vyše 15 kg horninových vzoriek z masívu Everestu. Vzorky sa po laboratórnom preskúmaní v Ústave vied o Zemi SAV a vedeckej prezentácii výskumov, stanú súčasťou expozície Prírodovedného múzea Slovenského národného múzea v Bratislave.
Autor: Ján Madarás, Ústav vied o Zemi SAV
Foto: autor
pz. redakcie: popis ilustračnej fotky: JZ stena Mt. Everestu (8 848 m) z tradičného vyhliadkového kopca Kala Pathar (5 550 m). Svetlú hornú časť tvoria sedimentárne horniny starších prvohôr – kambria a ordoviku – mramory a vápence tzv. Yellow Band. Pod nimi sú tmavé ruly a žily svetlých granitov: tzv. Rock Band, pre horolezcov najťažšia časť výstupu JZ stenou.
Uverejnila: ZVČ