Viac ako 1300 zaregistrovaných hráčov, vyše 35 tisíc odohratých hier. Tohtoročná jazyková online súťaž LingvaKvíz sa chýli ku koncu, v sobotu sa začne rátanie bodov celkového víťaza.
Stovky otázok s jazykovou tematikou, nadšení súťažiaci a množstvo zaujímavých cien, ktoré potešili výhercov. Do konca tohtoročnej súťaže zostáva už len zopár hodín, zábava je však zaručená do poslednej chvíle.
„LingvaFest sme ako podujatie založili v roku 2018. Nápad na jazykový festival som v hlave nosil už od roku 2008,“ hovorí Peter Baláž, zakladateľ občianskeho združenia Edukácia@Internet. Inšpiráciu organizátori čerpali z podobných festivalov vo Francúzsku, Číne či Rusku. V pláne už majú aj ďalší ročník. Ak všetko dobre dopadne, LingvaFest 2021 by sa mal konať na pôde UKF v Nitre.
O LingvaKvíze a LingvaFeste sme sa zhovárali s Petrom Balážom, koordinátorom občianskeho združenia Edukácia@Internet, Petrom Romanom, PR-manažérom LingvaKvízu, ktorý je zároveň aj autorom kvízových otázok, a Kryštofom Klestilom, programátorom štúdia Mad Cookies Studio, ktoré zabezpečovalo LingvaKvíz po technickej stránke.
Čo vás pritiahlo k jazykom? Prečo ste začali organizovať LingvaFest?
Peter Baláž: Naše združenie Edukácia@Internet sa venuje téme jazykov už od roku 2005, v novembri oslavujeme 15 rokov od jeho založenia. Za vznik nášho združenia môže esperanto. Založili ho traja fanúšikovia esperanta z rôznych krajín. Tí chceli zviditeľniť tento výnimočný jazyk a vzdelávacie projekty na internete, ktorých bolo v tom čase málo. Organizujeme veľa podujatí a takmer všetky sú spojené s jazykmi.
Čo je vaším cieľom? Darí sa vám ho napĺňať?
Peter Baláž: Všetky naše aktivity sa venujú osvete v oblasti jazykov. Veľké bezplatné online platformy na učenie sa jazykov (napríklad web deutsch.info už má viac ako 600 tisíc užívateľov) robíme pre to, aby sme dali ľuďom do rúk nástroj, vďaka ktorému sa budú môcť v niečom zlepšiť, zdokonaliť.
Naším hlavným cieľom je vytváranie vhodného vzdelávacieho obsahu. Sekundárnym je informovať a posmeľovať ľudí k častejšiemu využívaniu online obsahu a online nástrojov. Teraz nám v tom, aj keď pomerne nešťastne, dopomohla pandémia. Do online sveta sa dostali aj tí, ktorí tomu doteraz odolávali.
LingvaKvíz má za sebou úspešný pilotný ročník. Zdroj: iStockphoto.com, logo LingvaKvíz.
Našu prácu a dosahovanie cieľov vyhodnocujeme pomocou návštevnosti na weboch a podujatiach a tá kontinuálne rastie. Vieme teda, že naša práca má zmysel a o naše „produkty“ je reálny záujem.
Napríklad LingvaKvíz hrá priemerne cca 200 ľudí denne (samozrejme, viacerí z nich hrajú častejšie, opakovane). Vieme zhodnotiť, že za mesiac si kvíz zahralo asi 6 tisíc ľudí, čo je veľmi pekné číslo vzhľadom na to, že išlo o náš prvý takýto kvíz. Treba ale povedať, že by sme to nezvládli bez pomoci hlavných spoluorganizátorov (Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku, EPALE Slovensko, Europass Slovensko, Erasmus SAAIC), partnerov, sponzorov a dobrovoľníkov, ktorým by sme touto cestou veľmi radi poďakovali.
Máte nejaké zaujímavé čísla ohľadom tohto ročníka LingvaKvízu?
Kryštof Klestil: Doteraz máme 1319 zaregistrovaných hráčov a viac ako 35 tisíc odohraných hier. Štatistiky hráčov nám „vypľuli“ mimoriadne odhodlaných jedincov, napríklad hráč/ka Emkrskl má za sebou 8277 hier. Hráč/ka na prvom mieste odohrala 5751 hier.
Zaujímavé je aj to, že štatisticky najťažšia otázka je: „Aký je jazykový kód baskičtiny?“ Odpovedalo na ňu správne len 0.57 percenta hráčov.
Čo si myslíte o výučbe jazykov na Slovensku? Ako by sa dala podľa vás zlepšiť?
Peter Baláž: Výučba cudzích jazykov je na Slovensku stále pomerne zaostalá, ale nie sme v tom sami, je to pomerne obdobné v rôznych kútoch sveta aj v iných krajinách EÚ. Vyučuje sa „ako kedysi“, pedagógovia málo využívajú moderné technológie, online zdroje a aplikácie. Problém výučby jazykov je však na samostatný rozhovor, ktorý by sa pravdepodobne začínal otázkou priorít tejto krajiny.
Čo je podľa vás úplne zlý spôsob učenia sa jazykov?
Peter Roman: Podľa mňa je najhoršie, ak sa niekto učí jazyk spôsobom, ktorý ho nebaví. Nie každému vyhovuje učenie sa jazykov v školskom prostredí, kde sa preberajú témy, ktoré nezaujímajú každého, a veľakrát sa kladie dôraz iba na prekladanie slovíčok a viet či memorovanie gramatických poučiek. Zanedbáva sa používanie jazyka v praxi, teda rozprávanie o zmysluplných témach, čo môže spôsobiť to, že po skončení školy vedia mladí ľudia často iba odrecitovať gramatiku jazyka a vypĺňať cvičenia, no nemajú dostatočné sebavedomie používať daný jazyk vo svojom živote.
Výučba jazykov v škole nemusí byť pre každého. Neznamená to však, že sa jazyk nemôžeme naučiť inak. Zdroj: iStockphoto.com
Aký je váš najobľúbenejší jazyk a prečo?
Peter Roman: Každý jazyk, ktorý som sa doteraz naučil, som si veľmi obľúbil. Najviac sa mi však páčila dánčina pre svoju mimoriadne ťažkú, no zaujímavú výslovnosť, ako aj srbčina, keďže som si veľmi obľúbil Srbsko a miestnych ľudí.
Peter Baláž: Pre mňa je jednoznačne najobľúbenejším jazykom esperanto :). Nielen kvôli svojej jednoduchosti a genialite (dá sa zvládnuť aj za pár týždňov či mesiacov), ale asi hlavne za svoje filozofické „pozadie“. Esperanto je totižto omnoho viac ako len jazyk. Je to filozofia medzinárodného porozumenia, nadnárodnej komunikácie a snahy riešiť konflikty diskusiou.
Ako podľa vás vplýva ovládanie jazykov na celkové schopnosti človeka, napríklad pamäť, kognitívne schopnosti a pod.?
Peter Roman: Momentálne ovládam na dosť dobrej úrovni 7 jazykov a môžem povedať, že každý pribúdajúci jazyk sa mi učil ľahšie a ľahšie. Jednoduchšie vidím v jazykoch súvislosti i podobnosti a viem lepšie pochopiť ich gramatiku a celkovo to, ako fungujú. Učenie jazykov mi taktiež pomohlo lepšie pochopiť samého seba a to, aký spôsob učenia mi najviac vyhovuje. Tým som si zlepšil aj pamäť a množstvo poznatkov, ktoré dokážem prijať.
Ako sa dá udržiavať jazyk, ak sa s ním v bežnom živote nestretávame?
Peter Roman: Ak sa človek chce naučiť cudzí jazyk, je nevyhnutné, aby sa mu pravidelne venoval a aby to robil dlhodobo. Učenie jazyka je neefektívne, ak sa robí sporadicky a ak sa učíme iba napríklad niekoľko týždňov alebo mesiacov. Pri učení jazykov je dôležité robiť malé kroky, no robiť ich každý jeden deň a počas dlhej doby. Každý jeden jazyk sa dá naučiť, ak do toho človek vynaloží pravidelné úsilie a čas. V dnešnej dobe je možné osvojiť si a udržiavať aj také jazyky, ktoré sa nevyučujú na školách, a to všetko vďaka internetu a možnostiam, ktoré nám ponúka. Je možné sledovať videá na YouTube, precvičovať jazyky prostredníctvom aplikácií či komunikovať s tútormi online z pohodlia svojho domova. Možností je veľa a človek si k danému jazyky nájde cestu, ak veľmi chce. Záleží už iba na tom, koľko má výhovoriek.
Tamara Leontievová