Americká poetka Louise Glücková (77) vydala 12 básnických zbierok a niekoľko zväzkov esejí o poézii. Jej hlavnými témami sú detstvo a rodinný život, úzky vzťah s rodičmi aj súrodencami. Avšak podáva ich bez stopy poetického ornamentu, uprednostňuje skôr takmer brutálne priame obrazy bolestivých rodinných vzťahov.
Ilustrácia: Niklas Elmehed Zdroj: Nobel Prize
Predseda Nobelovho výboru Anders Olsson ďalej ocenil jej nezameniteľný stroho krásny poetický hlas, ktorý pozdvihuje individuálnu existenciu na univerzálnu. „Vo svojich veršoch načúva svojmu Ja, pozoruje, čo zostalo z jeho snov a sebaklamov, a nikto nemôže byť v tejto konfrontácii tvrdší,“ píše Olsson v tlačovej správe vydanej pri príležitosti ocenenia Louise Glückovej Nobelovou cenou za literatúru 2020.
Olsson však vyzdvihuje aj jej zmysel pre humor a hľadanie univerzálnosti. Glücková sa totiž vo väčšine svojich diel inšpiruje mýtmi. Hlasy Dido, Persefóny a Eurydiké — opustenej, potrestanej, zradenej — sú maskami jej vlastných premien, ktoré majú rovnako osobnú ako univerzálnu platnosť.
Predseda Nobelovho výboru v zdôvodnení ocenenia Louis Glückovej rekapituluje, že vďaka zbierkam ako The Triumph of Achilles (1985) a Ararat (1990) si poetka našla rastúce publikum v USA i v zahraničí. Averno (2006) je podľa neho majstrovská zbierka, vizionárska interpretácia mýtu o Persefóninom zostupe do pekla v zajatí Háda, boha smrti. Za ďalší pozoruhodný počin považuje jej poslednú zbierku Faithful and Virtuous Night (2014), za ktorú Glücková získala Národnú knižnú cenu. Čitateľa opäť zaráža prítomnosť hlasu a to, že poetka pristupuje k motívu smrti s pozoruhodnou láskavosťou a ľahkosťou. (Na Slovensku zatiaľ vyšla iba jediná zbierka jej poézie, Vidiecky život, v preklade Jany Kantorovej Bálikovej v roku 2018.)
Louise Glücková, celým meno Louise Elisabeth Glücková, sa narodila 22. apríla 1943 v New Yorku v rodine maďarských emigrantov. Podľa Encyklopédie Britannica študovala na Sarah Lawrence College v Bronxville a na Kolumbijskej univerzite v New Yorku. Potom vyučovala poéziu na mnohých vysokých školách a univerzitách vrátane Harvardu a Yale. Získala takmer každú cenu, v akú môže americký básnik dúfať.
V roku 1993 dostala Pulitzerovu cenu za básnickú zbierku The Wild Iris, ktorá jej vyšla v predchádzajúcom roku (v češtine vyšla v roku 2007 pod názvom Divoký kosatec). V roku 2001 si prevzala ocenenie Bollingen Prize for Poetry. Medzi mnohé ďalšie jej vyznamenania patrí cena Wallace Stevensa (2008) a National Humanities Medal (2015).
Poetka získava Nobelovu cenu za literatúru 2020 v sume 10 miliónov švédskych korún (približne 951 tisíc eur). Pre pandémiu koronavírusu SARS-CoV-2 sa však tento rok tradičné slávnostné odovzdávanie Nobelových cien 10. decembra neuskutoční. Nahradí ho televízny prenos zo štokholmskej radnice. Ocenení si Nobelove ceny, ktoré predstavujú aj diplom a medaila, prevezmú vo svojich krajinách prostredníctvom švédskych ambasád alebo príslušných univerzít.
Najvýznamnejšia cena
Nobelova cena vznikla z poslednej vôle švédskeho vedca Alfreda Nobela (1833 – 1896), technického génia, vynálezcu dynamitu a priemyselníka, v ktorej väčšinu svojho bohatstva určil na ustanovenie ceny, aby tí, ktorí v predchádzajúcom roku priniesli ľudstvu najväčší úžitok, mohli pokračovať vo svojom úsilí. Jeho rodina bola proti, takže prvýkrát bola Nobelova cena udelená až päť rokov po smrti Alfreda Nobela, t. j. v roku 1901.
Mená laureátov Nobelovej ceny každoročne vyhlasuje Karolínsky inštitút v Štokholme.
Nobelova cena sa udeľuje v piatich kategóriách: za fyziku, za chémiu, za medicínu alebo fyziológiu, za literatúru, za mier. Od roku 1968 spolu s týmito cenami udeľuje Švédska ríšska banka cenu za ekonómiu pod názvom Cena za ekonomické vedy na pamiatku Alfreda Nobela. Aj keď sa nevypláca z Nobelovho fondu, v roku 1968 bolo rozhodnuté, že už nebudú zavedené žiadne ďalšie ceny „na pamiatku Alfreda Nobela“. Nobelova cena sa považuje za najhodnotnejšie ocenenie ľudskej práce, talentu či mierového úsilia na svete.
(GL)
Zdroje: www.nobelprize.org, www.britannica.com
Foto: iStockphoto.com
