Sedemnásť rokov pracoval na etymologickom slovníku, ktorý dnes mnohí z nás môžu nosiť aj v peňaženke. Jazykovedec Ľubor Králik vydal v minulom roku Stručný etymologický slovník, ktorý ocenila Nadácia Tatra banky cenou za umenie v kategórii literatúra. Slovníku venovala banka limitovanú edíciu kreditnej karty. PhDr. Ľubor Králik, CSc. z Jazykovedného ústavu SAV Ľudovíta Štúra bol hosťom relácie VEDA SK, ktorú si môžete vypočuť každú tretiu sobotu na Rádiu Slovensko.
„Etymológia je jedna z mnohých jazykovedných disciplín, v rámci celej jazykovedy má však podľa môjho názoru trošku špecifickejšie postavenie v tom, že neskúma jazyk len z hľadiska jeho súčasného stavu, ale pozerá sa aj na jeho pôvod, vývin. Pátra po pôvode slov. Slová, ktoré používame v každodennom jazyku, vedia byť často veľmi staré a každé z nich môže mať veľmi zaujímavé súvislosti, ako vzniklo, ako sa vyvíjalo, aké malo významové posuny,“ povedal Ľubor Králik.
Pri analýze slovnej zásoby je nevyhnutné vnímať ju v širšom kultúrnom pozadí. Jazyk je spoločenský fenomén, ktorý prichádza do neustáleho kontaktu aj s inými národmi, a teda ďalšími jazykmi.
„Oproti iným národom máme na Slovensku dosť citeľný hendikep. Je to odbor, ktorý sa na Slovensku nerozvíjal tak intenzívne ako v iných krajinách. Teraz sa ukazuje, že to, čo sa neurobilo počas niekoľkých posledných desaťročí, tak by sme mali začať nejakým spôsobom kompenzovať,“ skonštatoval jazykovedec.
Vydaním dlho očakávaného slovníka sa pre jazykovedca práca nekončí. Práve naopak. Chystá druhé vydanie.
„Ukazuje sa, že až teraz po vydaní slovníka mi prichádzajú na um niektoré nové možné vysvetlenia pre niektoré výrazy, takže verím, že ich budem môcť zohľadniť pri perspektívnom druhom vydaní tohto slovníka, ktoré bude musieť byť aktuálne o niekoľko rokov. Tam by som veľmi rád rozšíril aj počet slov, ktoré boli zatiaľ do slovníka zaradené,“ povedal Ľubor Králik.
V stručnom etymologickom slovníku môžeme nalistovať viac ako 10 000 hesiel, pri ktorých nájdeme vysvetlenie pôvodu mnohých výrazov, ktoré bežne používame desaťročia, resp. stáročia.
„Napríklad skrz, skrze je predložka – slovo, ktoré je v slovenčine pravdepodobne dosť staré, pretože je doložené aj v iných slovanských jazykoch. Slovo pochádza z 15. storočia, používa sa v biblických textoch. Podľa všetkého je to slovo, ktoré si slovenčina zachovala z praslovančiny, takže by sme mohli povedať, že je to staré slovanské slovo, ale jeho pôvodná podoba znela asi trochu inak a ukazuje sa, že sa skrížilo s nejakým iným výrazom. Aj to sa stáva, že významovo blízke slová sa navzájom ovplyvňujú a okrem významu preberajú aj niektoré svoje formálne charakteristiky,“ povedal jazykovedec.
Upriamil pozornosť aj na slová, ktoré sme postupom času preberali z iných jazykov.
„Máme napríklad slová, ktoré sú písomne doložené od 13. storočia a sú to prevzatia z nemčiny. Ukazuje sa, že slovenčina bola už niekedy v 11., 12., 13. storočí naozaj zakotvená v stredoeurópskom priestore a bola v kontakte so susednými národmi. Aj z tohto pohľadu je etymologický slovník záležitosť, ktorá sa týka národnej kultúry,“ dodal Ľubor Králik.
Jazykovedec Ľubor Králik sa narodil 17. 4. 1967 v Bojniciach a vyštudoval Filozofickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave. Špecializoval sa na ruský a slovenský jazyk, neskôr si svoje štúdium rozšíril aj o latinčinu. Od roku 1989 pracuje v Jazykovednom ústave Ľudovíta Štúra SAV, pričom sa zameriava na etymologický výskum slovenskej a slovanskej slovnej zásoby, ale pracuje aj v oblasti kartografického spracovania slovanskej lexiky.
Celú reláciu na tému Načo nám je etymológia? si môžete vypočuť z archívu Rádia RTVS
Spracovala: Monika Hucáková pre portál Veda na dosah
Ilustračné foto: Pixabay.com
Uverejnila: VČ