Blíži sa čas udeľovania Nobelových cien ako najvýznamnejšieho ocenenia súčasnosti za zásadný vedecký výskum, technické objavy či za prínos pre ľudstvo. Aké objavy, vynálezy, prekvapivé výsledky práce vedcov však uchvátili vedeckovýskumný svet 50 rokov dozadu? Dnes to možno považujeme za samozrejmosť, ale na tú dobu išlo isto o niečo prevratné, dosiaľ nevídané, s obrovským prínosom pre poznanie a prospech obyvateľstva.
V roku 1968 Švédska národná banka rozhodla, že sa bude oceňovať aj kategória ekonómia a odvtedy sa udeľuje pod názvom Cena Švédskej ríšskej banky za ekonomické vedy na pamiatku Alfreda Nobela. Keďže táto cena nie je spomenutá v Nobelovom závete, peňažná odmena sa nevypláca z Nobelovho fondu.
Za rok 1969 ju tak vôbec ako prví laureáti získali Ragnar Anton Kittil Frisch a Jan Tinbergen za vývoj a aplikáciu dynamických modelov na analýzu ekonomických procesov. Ragnar Anton Kittil Frisch bol priekopníkom ekonometrie a jedným zo zakladateľov ekonometrickej vedy. V ekonometrii sa používa matematika pri hodnotení empirických ekonomických meraní a slúži k ich teoretickému spracovaniu. Frisch patril medzi ekonómov, ktorí nachádzali nový prístup k makroekonomike, ktorá môže byť ovplyvniteľná rôznymi poruchami. V čase ekonomickej depresie sa zaoberal otázkami ako zvrátiť nepriaznivý ekonomický vývoj. Práve on sa významne pričinil o to, aby ekonomika bola uznaná ako veda. Založil ekonometrickú vedu a vytvoril pojmy ako sú ekonometria, mikroekonómia a makroekonómia.
Jan Tinbergen bol holandský ekonóm, predstaviteľ ekonometrie. Význam sa mu pripisuje za priekopnícku prácu na budovaní ekonometrického modelu a tiež za vytvorenie teórie stabilizačnej politiky a dlhodobé ekonomické plánovanie.
Rok 1968 sa v prípade udeľovania Nobelových cien stal významným medzníkom, keďže sa okruh jednotlivých kategórií ustálil na aktuálnych päť: fyzika, chémia, medicína, literatúra, prínos pre mier plus cena za ekonómiu. Zároveň bolo rozhodnuté, že už nebudú zavedené žiadne ďalšie ceny „na pamiatku Alfreda Nobela“ – vynálezcu dynamitu.
Nobelova cena môže byť v jednom roku rozdelená aj medzi viac osôb (v roku 1968 bolo rozhodnuté, že najviac medzi tri osoby). Nobelovu cenu nie je možné udeliť posmrtne (in memoriam), s výnimkou situácie, keď držiteľ zomrie medzi zverejnením svojho mena a slávnostným odovzdávaním.
Každý držiteľ Nobelovej ceny má okrem medaily a diplomu tiež nárok na finančnú odmenu, ktorá v súčasnosti predstavuje 8 miliónov švédskych korún (cca 864 000,00 €). Pôvodným cieľom tejto odmeny bolo umožniť pokračovanie vo výskume či práci bez nutnosti starať sa o finančnú situáciu, tento dôvod však zvyčajne nie je aktuálny.
Informačný zdroj:
https://sk.wikipedia.org/wiki/Nobelova_cena
https://sk.wikipedia.org/wiki/Ragnar_Frisch
https://sk.wikipedia.org/wiki/Jan_Tinbergen
Spracovala: Slávka Cigáňová (Habrmanová), NCP VaT pri CVTI SR
Ilustračné foto: Pixabay.com /stevepb/
Uverejnila: VČ