Najnovšie výsledky medzinárodnej štúdie OECD PISA zameranej na finančnú gramotnosť upriamili pozornosť na mladých ľudí z nižších sociálno-ekonomických vrstiev.
Výsledky štúdie ukázali, že slovenskí žiaci sa vo finančnej gramotnosti oproti minulosti zlepšili, Slovensko však stále za ostatnými krajinami OECD zaostáva. Odborníci sa pri posudzovaní výsledkov prieskumu sústredili aj na fakt, že sociálno-ekonomické zázemie žiakov hrá na Slovensku významnejšiu úlohu ako v priemere ostatných krajín OECD. Žiaci z chudobnejšieho prostredia dosiahli v testovaní približne o 100 bodov menej.
Program medzinárodného hodnotenia žiakov PISA (Programme for International Student Assessment) skúma popri čitateľskej, matematickej a prírodovednej gramotnosti aj finančnú gramotnosť 15-ročných žiakov. Slovensko sa dobrovoľne zapojilo do každého z doteraz realizovaných meraní finančnej gramotnosti – v rokoch 2012, 2015 a 2018.
Úlohy z oblasti finančnej gramotnosti riešilo v roku 2018 na celom svete približne 117 tisíc žiakov. Na Slovensku testovanie realizoval NÚCEM (Národný ústav certifikovaných meraní vzdelávania) a testovaní sa zúčastnilo 3 400 žiakov z 357 slovenských škôl.
Zlepšujeme sa, no zaostávame
Test z finančnej gramotnosti obsahoval modelové situácie, ktoré bežne zažívajú dospelí. Na virtuálnych príkladoch si žiaci vyskúšali požičanie si peňazí z banky na zaplatenie hudobného nástroja. Podľa podmienok sa mali rozhodnúť, či budú splácať pôžičku dva alebo tri roky. Mali tiež porovnať, ktorú z nich preplatia a o koľko. Iné úlohy boli zamerané na rozbor výpisu z účtu, poplatky za jednotlivé operácie banky, aby aj tie vnímali ako náklad, ktorý sprevádza tieto produkty.
Do testovania finančnej gramotnosti sa v cykle PISA 2018 zapojilo celkom 20 krajín, z toho 13 krajín OECD (Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj): Austrália, Kanada, Čile, Estónsko, Fínsko, Taliansko, Litva, Lotyšsko, Poľsko, Portugalsko, Slovensko, Španielsko, USA a 7 partnerských krajín: Brazília, Bulharsko, Gruzínsko, Indonézia, Peru, Rusko a Srbsko.
Z výsledkov vyplýva, že Slovenská republika dosiahla vo finančnej gramotnosti výkon na úrovni 481 bodov, pričom priemer krajín OECD bol 505 bodov. Priemerné skóre slovenských žiakov sa tak nachádza pod priemerom zúčastnených krajín OECD. Porovnateľný výkon ako naši žiaci dosiahli žiaci z Talianska. V rámci krajín OECD dosiahlo výrazne horšie výsledky ako Slovensko iba Čile.
Z hľadiska trendov vo finančnej gramotnosti bolo zaznamenané štatisticky významné zlepšenie výkonu slovenských žiakov (o 36 bodov) oproti roku 2015. V porovnaní s rokom 2012, kedy bolo testovanie v tejto oblasti realizované po prvýkrát, je skóre slovenských žiakov o 11 bodov vyššie, čo však nepredstavuje významný rozdiel. Výkon slovenských dievčat a chlapcov bol porovnateľný.
Veľká riziková skupina = potenciálne problémy
Do rizikovej skupiny bolo zaradených 21,2 percent slovenských žiakov, pričom v priemere krajín OECD túto skupinu tvorí 14,7 percent žiakov. Skupinu predstavujú tí žiaci, ktorí v oblasti finančnej gramotnosti nedosiahli ani základnú vedomostnú úroveň a z hľadiska finančného fungovania im v budúcnosti hrozia potenciálne problémy.
Percentuálny podiel žiakov skupiny bol v roku 2018 o 13,5 percentuálneho bodu nižší ako v roku 2015 (34,7 percent), pričom tento rozdiel je štatisticky významný. Rozdiel oproti roku 2012 (22,8 percent) je iba o 1,6 percentuálneho bodu nižší.
Na opačnej strane výkonového spektra môžeme pozorovať oproti cyklom 2015 a 2012 porovnateľné percentuálne zastúpenie slovenských žiakov v takzvanej top úrovni, ktorú dosiahlo 7,2 percent žiakov. Oproti priemeru krajín OECD (10,5 percent) je zastúpenie nižšie.
Na základe sledovania ďalších faktorov ovplyvňujúcich výkon žiakov v oblasti finančnej gramotnosti bolo zistené, že v krajinách OECD má bankové konto 54 percent 15-ročných žiakov a 45 percent žiakov vlastní platobnú alebo debetnú kartu. V krajinách OECD si v priemere 73 percent žiakov za posledných 12 mesiacov kúpilo niečo online a 39 percent žiakov uskutočnilo platbu prostredníctvom mobilného telefónu.
Na Slovensku má bankový účet približne polovica žiakov, viac ako 75 percent žiakov realizovalo za posledných 12 mesiacov nákup na internete, viac ako 40 percent žiakov má platobnú kartu a rovnaký podiel žiakov za posledných 12 mesiacov uskutočnil platbu prostredníctvom mobilného telefónu. Žiaci, ktorí uviedli, že majú skúsenosti s uvedenými finančnými službami, dosiahli signifikantne vyššie skóre v teste finančnej gramotnosti v porovnaní so žiakmi, ktorí takéto skúsenosti nemajú.
O výsledkoch PISA vo finančnej gramotnosti rokovali odborníci
Na stretnutí odborníkov bol jednou z najviac diskutovaných tém silný vplyv sociálno-ekonomického zázemia na výsledky žiakov. Tento vplyv je spomedzi krajín OECD najsilnejší práve na Slovensku.
Diskusie sa zúčastnili odborníci z NÚCEM-u (realizátor OECD PISA na Slovensku), zo Štátneho inštitútu odborného vzdelávania (ŠIOV), Štátneho pedagogického ústavu (ŠPÚ) a Metodicko-pedagogického centra (MPC). Prítomná bola aj riaditeľka mimovládnej organizácie Junior Achievement Slovensko (organizácia, ktorá pomáha učiteľom vzdelávať deti vo finančnej gramotnosti).
„Žiaci z rizikovej skupiny, ktorí nedosiahli v štúdii PISA 2018 ani základnú úroveň znalostí a zručností finančnej gramotnosti, sú výrazne ohrození tým, že aj ako dospelí budú robiť zlé finančné rozhodnutia, a tak si zhoršia vyhliadky na spokojný pracovný aj osobný život,“ vysvetlila Júlia Miklovičová, národná koordinátorka štúdie PISA Slovensko.
Z výsledkov OECD PISA vyplývajú odporúčania pre skvalitnenie nášho vzdelávacieho systému tak, aby školské prostredie umožnilo výraznejšie vyrovnávať nerovnosti spôsobené sociálnym, ekonomickým a kultúrnym zázemím žiakov.
„Na základe dát, ktoré máme k dispozícii, odporúčame, aby aj učiteľom na základných školách v menších sídlach a chudobnejších regiónoch boli poskytované kvalitné rozvojové vzdelávacie programy. Vzdelávanie učiteľov, ktoré podporuje zlepšovanie ich zručností v oblasti finančnej gramotnosti a aj ich ďalších profesijných kompetencií, môže v konečnom dôsledku významne pomôcť žiakom ohrozených chudobou vymaniť sa z negatívnych vplyvov ich rodinného prostredia,“ zdôraznila na stretnutí riaditeľka NÚCEM-u Romana Kanovská.
Aká matka, taká Katka. Aký otec, taký syn
Jedno z menej radostných zistení je, že na Slovensku hrá významnejšiu rolu ako v priemere krajín OECD spomínané sociálno-ekonomické zázemie žiakov. Žiaci z chudobnejšieho prostredia dosiahli v hodnotení finančnej gramotnosti o približne sto bodov menej. Ako skonštatovala Romana Kanovská v relácii Slovenského rozhlasu Z prvej ruky, vplyv sociálno-ekonomického zázemia je viditeľný vo všetkých krajinách, naprieč všetkými vzdelávacími systémami. U nás je však tento rozdiel veľmi veľký a ide o jeden z principiálnych problémov nášho vzdelávacieho systému.
Z dotazníkov vyplýva, že rodičia majú veľký vplyv na to, ako sa ich deti rozhodujú v ekonomických otázkach. Maroš Ovčarik (analytik portálu Finančný kompas) v tej istej rozhlasovej relácii potvrdil, že najvýznamnejšiu úlohu v správaní v súvislosti s finančnou gramotnosťou podľa neho u detí zohráva model, ktorý vidia doma. Domáce formovanie finančnej gramotnosti je podľa neho kľúčové a jeho vplyv sprevádza jedinca po celý život. Analytik si tiež myslí, že čím viac sú ľudia finančne gramotní, tým sú spokojnejší aj s využívaním finančných produktov.
Škola by mala podľa analytika dať žiakom teoretický základ naprieč celým finančným spektrom. Romana Kanovská tiež upozornila na to, že je potrebné zvýšiť v súčasnosti slabý vplyv učiteľov na finančnú gramotnosť žiakov.
Marta Bartošovičová
Zdroje:
NÚCEM
MŠVVaŠ SR
Výsledky štúdie PISA 2018