Vytvára ho aj mladá vedecká pracovníčka Agáta Karčová, ktorá sa od začiatku svojej profesionálnej vedeckej kariéry zameriava na všeobecnú lingvistiku, predovšetkým na oblasť gramatiky, ako aj na korpusovú lingvistiku. V rámci doktorandského štúdia si rozšírila obzor tiež v oblasti kognitívnej lingvistiky. V živote sa riadi mottom od Humboldta: „Podarilo sa mi odhaliť – a táto myšlienka mnou preniká čoraz viac – že cez jazyk možno nahliadnuť do tých najhlbších i najvyšších sfér i do celej mnohotvárnosti sveta.“
M. HUCÁKOVÁ: Agátka, Ty skúmaš živý jazyk, jeho zložitosť, mnohotvárnosť no zároveň jedinečnosť a zároveň rozmanitosť. To musí byť nepochybne fascinujúce.
A. KARČOVÁ: Myslím si, že človek má vo všeobecnosti tendenciu vnímať svoj rodný jazyk ako samozrejmosť, niečo, čo mu je prirodzene dané, osvojené ešte v útlom detstve. Pri hlbšom skúmaní tohto fenoménu, jeho zákonitostí, procesov, ktoré v ňom prebiehajú, vedec stále viac žasne nad tým, aký mnohovrstvový a jedinečný je vo svojej komplexnosti jazyk, ktorý zvykneme zjednodušene definovať ako nástroj myslenia a komunikácie. Je tiež zaujímavé sledovať, ako žije prostredníctvom svojich nositeľov neustálou reprodukciou – jeho „vyvolávaním z pamäti“, rovnako ako aj tvorivým prístupom, ako sa neustále obohacuje a obnovuje a pritom si zachováva vlastnú tvár. Ako pokladnica múdrosti a skúsenosti zároveň počas svojho vývoja zachováva a fixuje špecifické presvedčenie, svetonázor, vnímanie a sebahodnotenie človeka, sveta a javov, ktoré nás obklopujú, a zároveň takmer nebadane ovplyvňuje myslenie a vnímanie svojich nositeľov.
M. H.: Na čom momentálne pracuješ, v akej fáze sa nachádza tvoj výskum?
A. KARČOVÁ: V súčasnosti sa s pracovným tímom z oddelenia Slovenského národného korpusu JÚĽŠ SAV podieľam predovšetkým na príprave retrográdneho slovníka slovenčiny. Vďaka korpusom, t. j. rozsiahlym súborom textov spracovaných elektronicky v jednotnom formáte a doplnených o gramatické a metajazykové informácie, sa príprava slovníkov tohto typu môže uskutočňovať na neporovnateľne lepšej kvantitatívnej i kvalitatívnej úrovni v porovnaní s možnosťami, aké mali lingvisti v minulosti bez použitia takto spracovaných dát.
M. H.: To sú dobré správy pre výskum v oblasti jazykovedy. Kde môže široká verejnosť nájsť výsledky práce jazykovedcov? Sú to len slovníky, ktoré si môžeme zakúpiť, alebo sú tieto materiály ešte viac dostupné?
A. KARČOVÁ: Veľká časť teoretického výskumu a odbornej činnosti, na ktorú sa zameriavam spolu so svojimi kolegami, má priamu nadväznosť na praktické využitie nielen profesionálmi, ktorí pracujú predovšetkým s jazykom – sú to predovšetkým lexikografi, pedagógovia, tlmočníci a prekladatelia, spisovatelia, umelci, redaktori a korektori, ale ponúka podnety aj pre širokú verejnosť. Rôzne druhy textových i hovorených korpusov, databázy, archívy aj vyhľadávacie a ďalšie nástroje sú verejnosti prístupné on-line a zdarma. Poskytujeme ich s cieľom sprístupňovať bohatý jazykový materiál, aby mal každý záujemca možnosť sám si overiť, aký podnetný materiál je samotný jazyk, v našom prípade slovenčina v ústnej i písomnej podobe, v rôznych útvaroch (spisovných i nespisovných), v rozdielnych komunikačných situáciách aj v časovom priebehu. Dajú sa tu premysleným hľadaním nájsť isté jazykové zákonitosti, typické či menej typické jazykové prostriedky, lexémy z jadra i periférie slovnej zásoby a mnohé ďalšie javy.
M. H.: Ak je to možné, skús byť ešte konkrétnejšia.
A. KARČOVÁ: Spomeniem niektoré výsledky kolektívu SNK, na ktorých som participovala a ktoré majú priame prepojenie na používateľov: ručne morfologicky anotovaný podkorpus r-mak, Slovenský hovorený korpus, vďaka viacerým poskytovateľom vybudovaný Archív nárečí SNK, ako aj moderné portály vytvorené v spolupráci s partnerskými pracoviskami, ako je slovake.eu na učenie sa slovenčiny či lingvo.info, ktorý poskytuje prehľadné informácie o väčšine jazykov, ktorými sa dorozumievame v Európe. Praktické zacielenie majú aj monografie prístupným spôsobom zachytávajúce komplikované javy, z novších spomeniem napr. publikáciu kolektívu autorov Skloňovanie podstatných mien v slovenčine s korpusovými príkladmi (2017).
V najbližšej budúcnosti plánujem zamerať svoju pozornosť na komplexný výskum adjektív, výsledky ktorého sa majú zhmotniť v prakticky zameranej publikácii, ako aj v teoretickej monografii zachytávajúcej rôzne aspekty tohto slovného druhu.
M. H.: Akým spôsobom môžeme podľa teba približovať výsledky vedeckého výskumu verejnosti a vysvetľovať zložité procesy jednoducho a zrozumiteľne?
A. KARČOVÁ: Aj popularizácia vedy je popri samotnom výskume úlohou vedcov. Vďaka nej verejnosť oboznamujeme s užitočnými výsledkami svojej činnosti – a možno to ešte vo väčšej miere platí pre humanitné vedy zameriavajúce sa priamo na človeka a jeho prejavy. Popularizácia vedeckej činnosti sa najlepšie realizuje pri rešpektovaní niekoľkých zásad, naznačených už vo forme položenej otázky, ktoré by mal mať na zreteli odborník vo vzťahu k laikovi. Predovšetkým teba podávať informácie prístupne, zrozumiteľne, príťažlivo a pravdivo. V tomto prípade je potrebné abstrahovať od podrobností a zložitosti javov a sústreďovať sa viac na výsledky a využiteľnosť záverov výskumu. Aj náročná téma podaná prístupne, hravo a príťažlivo môže laikov nielen zaujať, ale aj nadchnúť. Cením si vzhľadom na obmedzené časové možnosti snahu každého vedca poskytovať širokému okruhu záujemcov všetkých vekových kategórií cenné informácie a podnety na uvažovanie v súvislostiach a kontextoch modernej doby.
Zhovárala sa: Monika Hucáková pre portál Veda na dosah
Foto: z archívu Agáty Karčovej
Uverejnila: VČ