Skúma Afričanov a Afriku v minulosti a dnes, pričom sa zameral na dejiny dnešných frankofónnych krajín v západnej Afrike koncom 19. a v prvej polovici 20. storočia. Silvester Trnovec je doktorandom na Ústave orientalistiky SAV a Historickom ústave SAV. Svoj výskum momentálne vo finálnej fáze pretavuje do dizertačnej práce. Tvrdí, že dopyt po odborných informáciách o Afrike bude aj v nasledujúcom období určite veľký, vzhľadom na veľkú migračnú vlnu, ktorej momentálne Európa čelí. Mladého vedca sme oslovili na rozhovor.
M. HUCÁKOVÁ: Čomu sa vo svojom výskume venuješ?
S. TRNOVEC: Ide o obdobie, kedy bol takmer celý africký kontinent rozdelený medzi európske veľmoci a toto tzv. koloniálne obdobie malo rozhodujúci vplyv na to, ako vyzerá z geopolitického hľadiska Afrika dnes, ale aj na to, ako dnes v Európe vnímame Afričanov ako takých. Zaoberám sa otázkami kultúrnej asimilácie a implementácie rasistických teórií do politickej praxe vo Francúzskej západnej Afrike v prvej polovici 20. storočia. Skúmam predovšetkým spôsob, akým Francúzska republika prostredníctvom koloniálnej vlády inštitucionalizovala do afrického prostredia francúzske, resp. európske normy kultúry, správania či riadenia spoločnosti.
M. H.: Prečo je dnes potrebné zameriavať pozornosť práve na kontinent, ktorému sa venuješ?
S. TRNOVEC: Súčasná geopolitická, demografická a environmentálna situácia v subsaharskej Afrike spôsobuje nebývalý pohyb afrického obyvateľstva do Európskej únie a tento problém pri súčasnej globalizácii už dávno nie je len problémom bývalých koloniálnych veľmocí. Som preto presvedčený, že spoločensko-vedné skúmanie Afriky z rôznych uhlov a perspektív je dôležité pre generovanie kvalitných odborných dát o dôležitých témach či súvislostiach, ktoré následné umožňujú odborne informovať aj širšiu verejnosť. Spoločnosť má totiž sama o sebe prirodzenú tendenciu vytvárať dopyt po rôznych spoločenskovedných otázkach a dopyt po odborných informáciách o Afrike bude aj v nasledujúcom období určite veľký.
M. H.: Prečo robíš vedca na SAV a ako si sa k vede dostal?
S. TRNOVEC: K vedeckému výskumu na SAV som sa dostal prostredníctvom doktorandského štúdia. Už od štúdia na strednej som sa veľmi zaujímal o históriu, ako aj o súčasné dianie v krajinách dnešnej frankofónnej Afriky ako Senegale, Mali alebo Tunisku. Po vysokej škole som niekoľko rokov vyučoval dejepis a francúzsky jazyk na bilingválnom gymnáziu v Sučanoch, no Afrika ako taká zostala u mňa naďalej predmetom nekonečnej fascinácie. Nakoľko Ústav orientalistiky SAV má vo svojich stanovách okrem iného aj komplexný vedecký výskum histórie, kultúr a súčasných problémov Afriky, rozhodol som sa k nim prihlásiť na doktorandské štúdium a svoj záujem pretaviť do serióznej vedeckej práce. V súčasnosti som tiež doktorandom na Historickom ústave SAV.
M. H.: Čomu sa vo svojom výskume plánuješ venovať do budúcna?
S. TRNOVEC: V budúcnosti by som sa chcel vo svojom výskume zaoberať viac tým, do akej miery dianie na africkom kontinente ovplyvňovalo a ovplyvňuje vývoj v dnešnej Európe. Európa a Afrika sú síce kultúrne odlišné, no nikdy neboli od seba izolované. Majú za sebou dlhú históriu komplikovaných vzájomných vzťahov, ktoré dodnes ovplyvňujú vývoj na oboch kontinentoch a ponúkajú veľké množstvo zaujímavých výskumných otázok.
M. H.: Vyskúšal si si aj povolanie učiteľa a teraz si sa „trošku“ k školským laviciam vrátil prostredníctvom projektu SAV Roadshow mladých vedcov po školách. Chcú dnes mladí stredoškoláci študovať to, čo si si Ty zamiloval a čomu sa aj venuješ?
S. TRNOVEC: Myslím si, že mladí ľudia na Slovensku majú vo všeobecnosti veľký záujem o štúdium spoločenských vied, a to je dobré. Osobne sa nestotožňujem s kampaňou, ktorá často zaznieva aj z politických kruhov, že mladí by sa mali venovať viac technike či prírodným vedám. Som presvedčený, že každý by mal ísť študovať predovšetkým to, čo ho baví a v čom sa vidí. Dnešná mladá generácia je prostredníctvom internetu a sociálnych sietí vystavená rôznym dezinformačným kampaniam, ktoré zámerne negatívne formujú ich vnímanie súčasného globalizovaného sveta. Považujem preto za veľmi dôležité, aby sa odborné poznatky získané serióznym vedeckým výskumom v spoločenských vedách dostávali populárnou formou čo najviac medzi žiakov a študentov škôl, ale aj celej slovenskej verejnosti. Či ale majú stredoškoláci záujem profesionálne sa venovať priamo vzťahom medzi Afrikou a Európou je otázne, ale podľa mojej poslednej skúsenosti z tohto projektu sa o tieto problémy živo zaujímajú.
Zhovárala sa: Monika Hucáková pre portál Veda na dosah
Fotografie poskytla: Monika Hucáková
Uverejnila: VČ