Storočnica Slovenského národného divadla je významným medzníkom v dejinách divadla, národnej kultúry a našej kultúrnej identity. Ide o míľnik celonárodného významu, pretože vznik SND otvoril novú éru v dejinách slovenského profesionálneho divadla.
V tomto roku si okrem 100. výročia založenia Slovenského národného divadla pripomíname aj 190. výročie uvedenia prvého ochotníckeho predstavenia na našom území (Liptovský Mikuláš, 22. augusta 1830). Pri tejto príležitosti vláda Slovenskej republiky na návrh Ministerstva kultúry SR vyhlásila rok 2020 za Rok slovenského divadla. Počas neho budú môcť priaznivci divadla navštíviť viacero podujatí, ktoré vznikli v réžii Divadelného ústavu, Slovenského národného divadla a Národného osvetového centra. Divadelná sezóna 2019/2020 je zároveň 100. sezónou SND.
Krátko z histórie Slovenského národného divadla
Históriu Slovenského národného divadla začal pred sto rokmi v marci roku 1920 písať český divadelný súbor v bratislavskej budove mestského divadla (historická budova SND), kde dovtedy hrávali maďarské a nemecké súbory. Po mnohých komplikáciách tu začala pod hlavičkou SND pôsobiť Východočeská divadelná spoločnosť pod vedením Bedřicha Jeřábka, ktorá hosťovala v prenajatých priestoroch budovy.
Bol to významný medzník v rozvoji profesionálneho divadla. Prvú sezónu začalo Slovenské národné divadlo 1. marca 1920 premiérou opery Bedřicha Smetanu Hubička. 2. marca 1920 otvorilo činohru predstavenie Maryša bratov Aloisa a Viléma Mrštíkovcov v réžii Viléma Táborského. Premiéra prvého baletného predstavenia Coppélia sa uskutočnila 19. mája 1920.
Na propagáciu činohry bol neskôr založený súbor, tzv. Marška, ktorý hral po slovensky a robil zájazdy po slovenskom vidieku.
Prvé desaťročia fungovania SND sa niesli v podobe neustálych zápasov o jeho zmysel a existenciu, ako aj hľadania umeleckých foriem a výrazu. Divadlo bolo viacjazyčné a pozostávalo z troch súborov: Činohra SND, Opera SND a Balet SND. K skvalitneniu a stabilizácii umeleckej práce jednotlivých súborov výrazne prispievali renomovaní režiséri, dirigenti, scénografi, herci, speváci, tanečníci a postupne aj prví absolventi odborných umeleckých škôl (Hudobná a dramatická akadémia pre Slovensko), ktorí majú výrazný podiel na profesionalizácii slovenského divadelníctva a jeho umeleckého zrenia.
Po roku 1945 sa na Slovensku začal rozvíjať divadelný život aj v regiónoch a postupne sa zavŕšil dobudovaním rozsiahlejšej siete profesionálnych divadiel vrátane divadiel národnostných menšín, bábkových divadiel i divadiel pre deti a mládež.
Oslava 100-ročného jubilea SND
Divadlo je živým organizmom, fenoménom, ktorý zabáva, ale nedá sa umlčať, povznáša ducha, prináša posolstvá, ale je aj zrkadlom doby a národa, v ktorom vzniká a formuje sa.
Uplynulo 100 rokov od pamätného dňa, kedy Slovenské národné divadlo otvorilo svoje brány slovenskému profesionálnemu divadlu. Sto rokov by v tomto roku oslávili aj slovenskí umelci Peter Karvaš (dramatik a teoretik), Ladislav Vychodil (scénograf), Viliam Záborský (herec a jeden zo zakladateľov slovenského recitačného umenia), Ctibor Filčík (herec) či Eva Jaczová (zakladateľská osobnosť slovenskej baletnej pedagogiky).
Divadlá a kultúrne inštitúcie na Slovensku pripravili v rámci Roka slovenského divadla pestrý program podujatí, ktorý pozostáva z ôsmich projektov.
Galavečer s názvom …tak sme my…
Storočnici Slovenského národného divadla bol venovaný galavečer pod názvom …tak sme my… Slávnostné podujatie sa konalo 1. marca 2020 v historickej budove SND na Hviezdoslavovom námestí v Bratislave. Program priniesol netradičný pohľad na to, aké divadlo bolo, aké je a aké by mohlo byť.
Generálny riaditeľ SND Peter Kováč v úvodnom príhovore počas galavečera poukázal na skutočnosť, že pri zrode Slovenského národného divadla stála politika. „Slovenské národné divadlo vzniklo trochu inak ako ostatné národné divadlá v našom regióne. Bol to výsledok politického rozhodnutia, ale po sto rokoch môžeme povedať, že prezieravého. Otcom tejto myšlienky bol Vavro Šrobár, vtedajší minister pre správu Slovenska. Mnohí neverili, že to bol dobrý nápad, pretože Bratislava bola vtedy trojjazyčné mesto, kde prevažovala nemčina a maďarčina. Nebola tu takmer žiadna tradícia slovensky hovoriaceho a hraného divadla. Tá bola vtedy hlavne v Turčianskom svätom Martine. Ale napokon sa ukázalo, že tá vizionárska myšlienka bola životaschopná.“
Galavečer pri príležitosti stého výročia vzniku Slovenského národného divadla sa konal v historickej budove SND. Zdroj: SND
Po sto rokoch môžeme s istou hrdosťou povedať, že Slovenské národné divadlo je naozaj reprezentatívnou scénou Slovenskej republiky a významným symbolom národnej identity Slovákov. Ale nielen to. Jedným dychom azda musíme dodať, že od začiatku svojho vzniku sa Slovenské národné divadlo pevne začlenilo do západoeurópskej kultúrnej a civilizačnej sféry, ktorá stojí na vznešených myšlienkach gréckej filozofie, kultúry, rímskeho práva a kresťanstva.
Slovenské národné divadlo si ctí svoje tradície, ktoré vníma, ale má ustavične novú výzvu pre nové riešenia. Vo svojich dejinách bolo takou inštitúciou, ktorá ovplyvňovala hodnoty a morálku tejto spoločnosti. Práve preto bolo niekoľkokrát vystavené aj tlakom z politickej sféry. „Až na malé výnimky a krátke obdobia môžeme so cťou povedať, že Slovenské národné divadlo týmto tlakom vždy odolalo. Či to bol tlak, povedzme, tupého nacionalizmu za prvého slovenského štátu, alebo zle vysvetľovaného a falošne interpretovaného internacionalizmu v päťdesiatych rokoch, Slovenské národné divadlo vždy držalo vysoko princíp slobody tvorby a verím, že bude aj naďalej, že tu stále budú víťaziť múzy. Prajem to tomuto divadlu,“ povedal generálny riaditeľ SND.
Ministerka kultúry Ľubica Laššáková vo svojom príhovore uviedla: „Oslavou storočnice Slovenského národného divadla vzdávame hold nielen zakladateľom, ale aj mnohým generáciám vážených umelcov, muzikantov, baletu, opere, technikom a mnohým ďalším osobnostiam, ktoré Slovenské národné divadlo urobili tým, čím dnes je. Plejáda skvelých umelcov a ich úžasných výkonov – z mnohých sa stali legendy, ktoré sú vzorom pre nastupujúce generácie mladých tvorcov a interpretov – sú aj pre nás ostatných záväzkom, aby sme si ctili, aby sme mali radi a aby sme podporovali naše národné divadlo.“
Ministerka spomenula, že Honoré de Balzac kedysi povedal: „Divadlá majú svoje osudy, ako ich majú ľudia.“ Aj to naše Slovenské národné divadlo má skvelú históriu a určite skvelú budúcnosť. Pripomenula tiež slová, ktoré v jednom z rozhovorov povedal generálny riaditeľ SND Peter Kováč: „Úcta, kumšt, pokora a profesionalita – to je divadlo.“ To želá aj Slovenskému národnému divadlu a divákom.
Na počesť historickej udalosti spred sto rokov zaznela predohra k opere Bedřicha Smetanu Hubička, ako aj ukážka z predstavenia Maryša od Aloisa a Viléma Mršlikovcov v podaní herečky Pavly Beretovej, členky Národného divadla Praha. V programe účinkovali všetky tri umelecké súbory SND. Pripomenuli sme si diela zo zlatého fondu činohry, opery i baletu. Umelecký súbor baletu predviedol časti z Labutieho jazera a Gizelle.
Operní speváci sa zaskveli pri áriách z opery Norma, Lucia z Lammermooru, Krútňava, Don Carlo, Tichý bič, Biela nemoc či Rigoletto. Činoherní herci predstavili úseky z inscenácií Mizantrop, Vojna a mier či Dobrodružstvo pri obžinkoch. Réžie galavečera sa zhostil riaditeľ baletu Jozef Dolinský, scénu vytvoril Milan Ferenčík, kostýmy navrhol Dávid Janošek, dramaturgiu programu zostavili Miriam Kičiňová a Marek Mokoš. Oslavu jubilea divadla zaradila do vysielania aj Jednotka RTVS.
V priebehu Roka slovenského divadla sa uskutoční na Slovensku viacero ďalších tematických podujatí, o ktorých vás budeme priebežne informovať.
Marta Bartošovičová
Zdroj: https://100.snd.sk/, http://rokdivadla.sk/, http://www.theatre.sk/
Zdroj foto: http://zenskyweb.sk/media-gallery/detail/45781/203754
Ilustračné foto: Mestské divadlo v Bratislave, Archív Divadelného ústavu v Bratislave, zo zbierok Múzea mesta Bratislavy