Preskočiť na obsah Preskočiť na pätu (NCP VaT)
VEDA NA DOSAH – váš zdroj informácií o slovenskej vede

Liečba spinálnej svalovej atrofie stojí milióny. Zbiera sa na ňu celé Slovensko

Eva Miadoková

Ilustračné foto: Symbolicky zvnútra osvetlená DNA špirála, ktorú drží ľudská ruka. Zdroj: iStockphoto.com

Ilustračné foto: iStock

Slováci nielenže disciplinovane bojujú s novým koronavírusom, ale aj nezištne pomáhajú štyrom deťom postihnutým spinálnou svalovou atrofiou. Čo ešte spája tieto dve choroby?

Už niekoľko mesiacov predtým, ako Slovensko zasiahla globálna pandémia vyvolaná novým koronavírusom, Slováci ukázali, že v boji s vážnou chorobou dokážu spojiť sily.  

Sociálne siete aj média obleteli príbehy štyroch detičiek Riška, Alexa, Alexandra a Amélie, ktoré trpia spinálnou svalovou atrofiou a doslova bojujú s časom o prežitie. Ich rodičia prosili o príspevky na liek, ktorý by im mohol zachrániť život, a to vtedy, ak im ho stihnú podať, kým dovŕšia dva roky. Liečba však stojí milióny eur a naše poisťovne ju nepreplácajú.

Spinálna svalová atrofia patrí k závažným neurodegeneratívnym genetickým ochoreniam a naozaj si vyžaduje neuveriteľne nákladnú liečbu. Je preto samozrejmé, že žiadna z bežných slovenských rodín takúto sumu nemá k dispozícii. Slováci prejavili výnimočnú solidaritu a humánnosť. Stovky neznámych ľudí prispievajú na oficiálne transparentné účty malých bojovníkov, ako ich slovenská spoločnosť nazýva.

Snažia sa, aby ich rodičia získali dostatočné sumy na podstúpenie finančne náročnej liečby pomocou génovej terapie liekom Zolgensma, ktorý naše zdravotné poisťovne bežne nepreplácajú. Vďaka medializácii však bývalý premiér Peter Pellegrini pre tieto štyri deti udelil zdravotným poisťovniam výnimku, takže im na liečbu napokon sčasti prispeli.

Potrebné peniažky sa vyzbierali už pre Riška a Alexa, ale na Slovensku sa im žiaden lekár neodvážil potrebný liek podať. Odôvodňujú to tým, že by museli zodpovedať za ich ďalšiu liečbu a vývoj zdravotného stavu. Ochotní lekári sa však našli v Budapešti. Riško už aj vďaka nim liečbu podstupuje a jeho rodičia sa tešia, že robí pokroky. Alexovi rodičia na Facebooku čerstvo informujú, že potrebný liek už zaplatili a každú chvíľu sa so synom chystajú do Budapešti.

Na transparentných účtoch pre Alexandra a Améliu ešte stále nie sú potrebné sumy peňazí. Informácie o týchto detičkách a o zbierkach pre nich nájdete aj na stránke Facebooku po zadaní hesiel Posaďme Améliu a ShareTiny for AleXej – SMA1. Prispieť môžete aj prostredníctvom stránky Konajme.sk, na ktorej sú zverejnené účty pre obe deti.

Fotografie Riška, Alexa (hore), Amélie a Alexeja (dole) s dátumami, do ktorých potrebujú podať drahý liek. Zdroj: Facebook - verejné foto.

Riško, Alex (hore), Amélia a Alexej (dole). Dátumy pod ich portrétmi vyjadrujú, do kedy najneskôr musia dostať potrebný liek. Zdroj: Facebook – verejné fotografie

Čo je spinálna svalová atrofia a prečo sa volá tak zložito?

Spinálna muskulárna/svalová atrofia (skr. SMA z angl. spinal muscular atrophy) je dedičné neurosvalové ochorenie, ktoré postihuje časti nervového systému pacienta zodpovedné za reguláciu spontánnych pohybov svalov. Spôsobuje nefunkčnosť periférneho motorického nervu tzv. motoneurónu, ktorý sa nachádza v mieche. To sa druhotne prejaví úbytkom svalových vlákien, hmotnosti svalov a stratou svalového tonusu.

Prečo má táto závažná geneticky podmienená choroba také zložité pomenovanie? Keďže väčšina nervových buniek (neurónov), ktoré ovládajú svaly, sa nachádza v mieche (lat. medulla spinalis), získalo toto ochorenie pomenovanie spinálna SMA. Je svalovým ochorením, pretože predovšetkým postihuje svalstvo (musculi), ktoré nedostáva signály z nervových buniek. SMA, ktorá spôsobuje degradáciu nervových buniek umiestnených v mieche, odborníci klasifikujú ako chorobu motorických nervov s progresívnym priebehom. Atrofia (atrophicus) je odborný termín označujúci proces, pri ktorom sa niečo zmenšuje, čiže atrofuje.

Ubúdanie svalových vlákien spôsobuje, že si svaly nemôžu plniť svoju pohybovú funkciu. Pri tomto vrodenom nervovo-svalovom ochorení dochádza v dôsledku postupnej straty svalstva aj k strate schopnosti hýbať sa. Najviac postihnuté je svalstvo dolných končatín, dýchacie svaly, menej svalstvo rúk. Pacienti majú najčastejšie problémy nielen pri dýchaní, ale aj pri prehltávaní. Často sú odkázaní na prístroje podporujúce dýchanie, napríklad pľúcnu ventiláciu. Dychová nedostatočnosť (insuficiencia) môže byť podobne ako pri koronavíruse príčinou ich predčasnej smrti.

Ktorý typ SMA majú „malí slovenskí bojovníci“?

Od roku 1991 odborníci rozlišujú až štyri klinické kategórie tohto ochorenia. Formu SMA 1 – akútnu infantilnú, formu SMA 2 – intermediárnu, respektíve chronickú infantilnú, formu  SMA 3 –  juvenilnú  a formu SMA 4 – edultnú.

Hlavnými kritériami tejto klasifikácie je vek nástupu SMA a stupeň poškodenia pohybových funkcií pacientov. Pri SMA platí krutá pravda. Čím skôr sa choroba objaví, tým má ťažší dopad na motorické funkcie pacienta. Pri všetkých formách SMA však zostávajú zmyslové orgány, duševné a emocionálne funkcie neporušené. Znamená to, že mozog síce normálne funguje, ale telo neposlúcha.

SMA 1 je ťažkou infantilnou akútnou formou SMA. V odborných kruhoch sa nazýva aj Werdnig-Hoffmanova choroba/Werdnig-Hoffmanov syndróm I. Pomenovanie dostala podľa neurológov, ktorí ju nezávisle od seba opísali ako prví. Vyskytuje sa asi u 50 percent pacientov postihnutých SMA. Prejavuje sa už počas prvých 4 – 6 mesiacov dieťaťa ochabnutosťou svalov a oneskorením motorického vývoja. Bez liečby deti postihnuté SMA 1 nikdy samé nesedia, nestoja ani nechodia. Táto prognóza je strašná, lebo postihnuté dieťa umiera do dvoch rokov života. Žiaľ, najvážnejšou formou SMA sú postihnutí aj štyria „malí slovenskí bojovníci“, ktorí nenechali ľahostajnou veľkú časť slovenskej spoločnosti a vyburcovali ju konať. Dobrovoľnými finančnými príspevkami im ľudia pomáhajú podrobiť sa liečbe pomocou najdrahšieho lieku na svete.

SMA 2 predstavuje stredne ťažkú formu ochorenia s nástupom medzi 7 – 18 mesiacom života dieťaťa. Je tiež označovaná ako Werdnig-Hoffmanova choroba II. Prejavy SMA 2 sú miernejšie ako SMA 1. Postihnuté detičky sú schopné sedieť aj bez opory, dokážu sa aj samé postaviť a urobiť niekoľko prvých krôčikov. Keďže môžu pohybovať rúčkami, sú schopné ovládať elektrický vozík, a tak sa aspoň čiastočne samé pohybovať, čo je dôležité pre ich psychiku. Sú však veľmi náchylné na respiračné infekcie, a preto je respiračná nedostatočnosť často príčinou ich úmrtia najmä v období dospievania.

SMA 3 je ľahšou formou SMA, ktorá sa obyčajne objavuje v predškolskom alebo školskom veku dieťaťa. Odborne sa tiež nazýva Wohlfart-Kugelberg-Welanderová choroba. U postihnutého sa najprv prejavia poruchy chôdze vyvolané narastajúcou ochabnutosťou svalov dolných končatín. Postupne sa zhoršuje aj pohyblivosť rúk a klesá sila svalstva trupu, čo vyvrcholí medzi 20 – 40 rokmi pacienta úplnou stratou pohyblivosti.

SMA 4 Je najľahšou formou SMA, pri ktorej sa objavia prvé príznaky až po 35 rokoch života. Postup choroby je obyčajne veľmi pomalý. Táto skupina zahrňuje pacientov, ktorí sú schopní v dospelosti chodiť a nemajú väčšie respiračné problémy. 

Projekt KONAJME.SK organizujú bežní obyvatelia Košíc v spolupráci s mediálnymi partnermi a množstvom skvelých ľudí. Šíria iba transparentné účty rodičov, na ktoré je schválená zbierka. Kontaktujte ich na: info@konajme.sk. Informácie nájdete aj na ich Facebooku konajme.sk Zdroj: Konajme.sk

Čo prezrádza o SMA genetika?

SMA patrí do skupiny zriedkavých autozomálne recesívnych geneticky podmienených ochorení s výskytom 1:10 000 novorodencov, pričom v bežnej populácii pripadá 1 prenášač SMA na 40 ľudí, ktorí sú zdraví a chorobu neprenášajú. SMA je druhým najčastejším autozomálne recesívnym ochorením po cystickej fibróze. Podstatou autozomálne recesívnej dedičnosti je skutočnosť, že postihnutie sa neprejaví v každej generácii. Ak dieťa zdedí nefunkčný defektný gén, ktorý je prenášačom tejto choroby len od jedného rodiča, choroba sa neprejaví. Na to, aby sa prejavila, musí získať chybné gény od obidvoch biologických rodičov – prenášačov.

Každý gén v bunke človeka „má na starosti“ určitý proteín, ktorý si musí plniť svoju úlohu. V prípade SMA je choroba spôsobená deficitom bielkoviny motorického neurónu nazvaného SMN, čo je skratka pre anglický výraz survival of motor neuron. Tento proteín je potrebný na zabezpečenie normálnej funkcie motorických neurónov. Jeho nedostatok podmieňujú mutácie génu s názvom SMN1, ktorý sa nachádza na nepohlavnom chromozóme/autozóme č. 5. Odborníci potvrdili, že až v 95 percentách ide o tzv. deléciu (stratu) časti genetickej informácie tohto génu. Dieťa musí zdediť dva defektné/mutantné gény SMN1, aby sa SMA prejavila. Ak sú obaja rodičia prenášačmi defektného génu SMN1, je až 25-percentná pravdepodobnosť, že ich dieťa bude postihnuté. Rovnaká (25-percentná) je aj pravdepodobnosť, že ich dieťa nebude postihnuté, ba dokonca nebude ani prenášačom a 50-percentná je pravdepodobnosť, že ich potomok síce nebude postihnutý, ale bude prenášačom tohto génu.

V rámci genetického poradenstva sa pomocou genetických testov zisťuje, či došlo u pacienta k mutácii génu SMN1. Genetické konzultácie majú prediagnostickú a postdiagnostickú časť. Prediagnostické genetické testovanie sa realizuje ešte pred vlastným stanovením diagnózy SMA. Postdiagnostické testovanie sa týka  jedincov, u ktorých bola už diagnóza SMA dokázaná. Ich cieľom je jednoznačne potvrdiť, prípadne ešte vyvrátiť diagnózu. Ak sa v rodine dokáže SMA, je vhodné pozvať na konzultáciu aj ostatných členov rodiny a aj u nich buď vyvrátiť, alebo potvrdiť prenášačstvo SMA.

Dá sa SMA liečiť?

SMA, ktorá patrí do skupiny zriedkavých dedičných degeneratívnych ochorení postihujúcich motorické neuróny (čo vedie k ochabnutiu a atrofii svalov), sa dlho považovala za nevyliečiteľnú. Terapia sa dlhé roky zameriavala skôr na symptómy choroby, napríklad na monitorovanie a usmerňovanie opatrení pri deformácii chrbtice, predchádzanie skracovania kĺbov, zaisťovanie základných pomôcok na zlepšenie alebo aspoň udržanie stavu a pri poruche dýchania na zabezpečenie pravidelnej neinvazívnej pľúcnej ventilácie zabraňujúcej uzavretiu dýchacích ciest.

Pokrok v biomedicínskom výskume ponúka v súčasnosti možnosti, ktoré ešte prednedávnom neboli reálne. Liečba SMA môže byť nielen symptomatická, ale aj kauzálna, pretože vďaka génovej terapii je možné liečiť aj jej príčinu. Kauzálna terapia má však jeden háčik. Je ťažko finančne dostupná. 

Ilustračná foto: Béžová stužka v ruke lekárky ako symbol choroby SMA. Zdroj: iStockphoto.com

Ilustračné foto: Béžová stužka v ruke lekárky ako symbol choroby SMA. Zdroj: iStock

Spinraza a zázračná Zolgensma

Na Slovensku je možné zmierniť príznaky ochorenia, spomaliť jeho progresiu podávaním jediného dostupného lieku – Spinrazy. Odborníci vedia, že ide o syntetický tzv. antisens oligonukleotid vyvinutý spoločnosťou Ionis a Biogen s cieľom zvýšiť tvorbu SMN proteínu. Injekčnou aplikáciou do miechy sa však len oddiali zhoršovanie choroby. Nusinersen (Spinraza) je liek. Ešte v roku 2016 ho schválili najprv v USA na liečbu všetkých typov SMA, ktoré spôsobili mutácie na chromozóme č. 5. 

Koncom roku 2016 bol liek predložený na schválenie aj Európskej liekovej agentúre (EMA, European Medicines Agency). Spinraza bola v EÚ registrovaná ako liečivo až v máji 2017. Jej nevýhodou je dlhodobé, viac-menej nekonečné dávkovanie. Prvých päť dávok sa dieťaťu aplikuje v mesačných odstupoch, ďalšie dávky každých päť mesiacov a v aplikácii sa pokračuje až do konca života. Napriek tomu, že mechanizmus účinku vedie, respektíve by mal viesť k zvýšeniu tvorby proteínu SMN, Spinraza, žiaľ, pacienta prakticky nevylieči, len ho posilňuje, dočasne stabilizuje.

Túto „moc“ má však Zolgensma, najdrahší liek na svete, o ktorý zviedli boj aj rodičia Riška a Alexa. Umožňuje reálnu kauzálnu liečbu pacientov, ktorú treba uskutočniť skôr, ako dieťa dosiahne dva roky. Poskytuje ju nadnárodný farmaceutický gigant Novartis, ktorého ústredňa sa nachádza vo Švajčiarsku. Liečba sa realizuje pomocou génovej terapie infúziou preparátu Zolgensma. Génová terapia pomocou tohto preparátu sa zameriava na odstránenie genetickej príčiny SMA, čiže mutácie (alebo presnejšie delécie časti génu SMN1 umiestneného na autozóme č. 5) a jej nápravu náhradou nefunkčného mutantného génu SMN1 za funkčný. Ten umožňuje syntézu funkčného a stabilného proteínu SMN.

Až donedávna sa táto génová terapia nehradila zo zdravotného poistenia v žiadnej z európskych krajín, pretože až do marca 2020 nebola schválená Európskou liekovou agentúrou, hoci v USA ju na liečbu schválili už v máji 2019. Z tohto dôvodu sa v našich médiách o Zolgensme často píše ako o americkom lieku.

No pozrime sa na to, ako liek Zolgensma funguje. Podáva sa ako infúzia. Do organizmu dopĺňa funkčný gén potrebný na tvorbu SMN proteínu, ktorý zabezpečuje bezproblémové fungovanie svalstva. V prípade, že by pacienti postihnutí SMA 1 liečbu nedostali, ich prognóza je v konečnom dôsledku fatálna aj napriek tomu, že sa vďaka súčasným zdravotníckym a kompenzačným pomôckam môže ich život o trošku predĺžiť. Detičkám postihnutým SMA1 pomáha prežívať hlavne pľúcna ventilácia podobne ako ťažko chorým pacientom infikovaným koronavírusom.

Bude raz génová terapia dostupnejšia?

Život rodičov detí s hendikepom je ťažký. Núti ich zásadne meniť priority a postoje k životu. Stupeň zdravotného postihnutia sa odráža nielen v kvalite života samotných pacientov s SMA 1, ale aj ich rodín. Tieto rodiny sa po stanovení diagnózy statočne snažia zažehnať strach z budúcnosti a pokiaľ je to aspoň trochu možné, užiť si prítomnosť svojich ratolestí, pričom neochvejne bojujú s nepriazňou osudu o to, aby ich deti mohli podstúpiť génovú terapiu.

Napriek všetkým ťažkostiam, ktoré so sebou dedičné choroby prinášajú, treba dúfať, že sa génová terapia postupne stane dostupná pre všetkých pacientov s diagnózou SMA na svete. Veď nie náhodou americký miliardár a IT odborník Bill Gates v prejave pre Americkú asociáciu pre rozvoj vedy vo februári 2020 poznamenal, že umelá inteligencia a génová terapia budú hrať v zdravotníctve významnú rolu a pomôžu ľudstvu zachrániť životy nielen pri zriedkavých genetických ochoreniach, ale aj v boji s koronavírusom.

Infografika: Skrátený životopis Prof.RNDr. Evy Miadokovej, DrSc.

Prof. RNDr. Eva Miadoková, DrSc., Katedra genetiky Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave

(GC)

 Foto: iStock, Facebook – verejné foto

 

 

O autorovi

Eva Miadoková

Eva Miadoková | externá redaktorka

Prof. RNDr. Eva Miadoková, DrSc.

  • V rokoch 1963 – 1968 študovala na Prírodovedeckej fakulte UK kombináciu biológia – chémia, pričom od tretieho ročníka sa zamerala na odbor genetika.
  • Od roku 1969 je členkou Katedry genetiky PRIF UK, na ktorej pôsobila najprv ako interná doktorandka, docentka a od roku 2001 ako profesorka. Tiež pôsobila ako prodekanka pre zahraničné vzťahy PRIF UK.
  • Ako vedecko-pedagogická pracovníčka sa primárne špecializuje na genetickú toxikológiu. Viedla desiatky bakalárskych, magisterských a doktorandských prác.
  • V oblasti vedeckého výskumu sa venuje štúdiu molekulárnych mechanizmov účinku prírodných látok a ich antimutagénnym a karcinogénnym potenciálom.
  • So svojím vedeckým tímom publikovala desiatky vedeckých článkov vo významných zahraničných vedeckých časopisoch, na ktoré získala vyše 1000 citačných ohlasov.

CENTRUM VEDECKO-TECHNICKÝCH INFORMÁCIÍ SR Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky