Jana Plavá skúma chemorezistenciu nádorových buniek prsníka

25. sep. 2019 • Lekárske vedy

Jana Plavá skúma chemorezistenciu nádorových buniek prsníka

Vyštudovala genetiku na Prírodovedeckej fakulte UK a doktorát si robí na Lekárskej fakulte tej istej univerzity, konkrétne z onkológie. Toto je jej posledný rok štúdia a v najbližších mesiacoch bude obhajovať titul. Jana Plavá z Biomedicínskeho centra SAV (BMC SAV) sa venuje komunikácii medzi nádorovými bunkami a bunkami z ich okolia, pričom za uplynulé roky upriamuje pozornosť najmä na chemorezistenciu.

Keďže možnosti na Slovensku sú, žiaľ, pre jej výskum technicky aj finančne obmedzené, podala si tento rok viacero cestovných grantov. „Na jar som strávila pár týždňov v Brne na Biofyzikálnom ústave AV ČR, momentálne som na stáži v Janove v Technickom inštitúte. Vyvinuli tu zariadenie na 3D kultiváciu buniek s fluidickým obehom tekutín, ktoré veľmi dobre simuluje podmienky v tele človeka,“ prezradila mladá vedkyňa. S úsmevom dodala, že ešte nevie „čo bude, keď bude veľká“. Pravdepodobne pôjde naberať skúsenosti do zahraničia a pre rozvoj slovenskej vedy môžeme len dúfať, že sa aj vráti. Mladú šikovnú vedkyňu sme oslovili na rozhovor.

M. HUCÁKOVÁ: Janka, ty sa venuješ nádorom na prsníku. V čom je práve tento druh nebezpečného ochorenia špecifický?

J. PLAVÁ: Nádor je tvorený masou buniek, ktorá vznikla nekontrolovateľným delením buniek nášho tela. Bunky v našom tele sa delia bežne – rast, náhrada odumretých alebo poškodených buniek. Takéto bunkové delenie je však pod prísnou kontrolou viacerých génov a proteínov. V dôsledku rôznych nepriaznivých vplyvov sa môže stať, že bunka stratí túto schopnosť správne kontrolovať delenie a „zvrhne” sa na nádorovú. Takéto bunky sa v tele môžu začať správať veľmi agresívne, získať schopnosť prenikať do okolitého tkaniva a v konečnom dôsledku ničiť a porušovať okolité orgány.

M. H.: Ako nádory vznikajú?

J. PLAVÁ: Môže to byť rôzne. Záleží od druhu tkaniva z akého vzniknú. Aj v rámci nádorov prsníka rozoznávame niekoľko druhov, vo všeobecnosti však ide o pomerne tuhý zhluk buniek (často spomínané hrčky v prsníku) obklopený tukovým tkanivom. Práve preto sa vo svojej práci spolu s kolegyňami z Oddelenia molekulárnej onkológie BMC SAV venujem nielen samotným nádorom prsníka, ale aj štúdiom buniek z tukového tkaniva, ktoré nádor obklopujú. Takto môžeme dostať komplexnejší pohľad nato, čo sa v tele pacienta odohráva.

M. H.: V rámci konferencie ŠVOČ na Lekárskej fakulte si sa so svojím výskum dostala medzi tie najlepšie práce. Čo si v práci skúmala a prečo?

J. PLAVÁ: Ako som už spomenula, v práci sa venujem hlavne štúdiu komunikácie medzi nádorovými bunkami a mezenchýmovými stromálnymi bunkami (z angl. Mesenchymal Stromal Cells – MSC), ktoré sa vo veľkom množstve nachádzajú aj v tukovom tkanive, ktoré nádor prsníka obklopuje. Práve vzájomná komunikácia nádorových buniek s okolitými bunkami, tzv. bunkami nádorového mikroprostredia, je nevyhnutná pre neustály prísun živín, rastových faktorov a rôznych iných dôležitých molekúl k nádoru. Táto komunikácia je nesmierne zložitá, zahŕňa veľké množstvo génov a proteínov zahrnutých v rôznych signálnych dráhach a podieľa sa na raste, metastázovaní či rezistencii nádoru. Je veľmi zložité, no náramne dôležité porozumieť, ako si bunky informácie vzájomne vymieňajú.

M. H.: Ako dnes dokážeme porozumieť tejto komunikácií? Čo si vo svojom výskume zistila?

J. PLAVÁ: V našom laboratóriu sme zistili, že MSC nachádzajúce sa v okolí nádoru sa od MSC zo zdravého darcu líšia vo viacerých vlastnostiach – to znamená, že sú v dôsledku komunikácie s nádorom zmenené. Rovnako sme zistili, že zdravé MSC po kontakte s chemoterapiou menia svoje vlastnosti a niektorými začnú výrazne pripomínať MSC z okolia nádoru. Momentálne je naša práca zameraná na objasnenie vzniku chemorezistencie (čo je odolnosť voči chemoterapeutickej liečbe), ktorú sprostredkovávajú MSC. Skrátene povedané, snažíme sa zistiť, aké molekuly sú za tieto zmeny zodpovedné, aby sme ich následne vedeli zablokovať alebo zneutralizovať a potenciálne tým zabrániť vzniku rezistencie.

ilustrácia je súčasťou odborného opublikovaného článku, v ktorom Jana Plavá opisuje, akými cestami môžu MSC navodiť rezistenciu prsníkových nádorových buniek

M. H.: Na čo by si sa chcela zamerať vo svojom ďalšom výskume, možno aj v súvislosti s tým, na čo si prišla v tejto práci?

J. PLAVÁ: Problematika, ktorej sa v súčasnosti s kolegyňami venujeme, je veľmi rozsiahla a vyžaduje si veľa pozornosti. Máme naplánovaný veľký počet rôznych experimentov a všetky ďalšie sú závislé od toho, ako vyjdú tieto. Verím, že tento projekt môže poskytnúť odpovede na mnohé vedecké otázky a predstavovať tým potenciálne prínos pre pacientov. Preto zatiaľ o žiadnom „ďalšom“ výskume nerozmýšľam. Tento je pre mňa dostatočne zaujímavý, dôležitý a motivujúci, preto sa mu plánujem venovať naplno.

 

Zhovárala sa: Monika Hucáková pre portál Veda na dosah

Fotografie poskytla: Jana Plavá

(Ilustrácia je súčasťou odborného opublikovaného článku, v ktorom Jana Plavá opisuje, akými cestami môžu MSC navodiť rezistenciu prsníkových nádorových buniek. Dostupnosť článku)

Súvisiace:

Hore
Bratislavská vedecká cukráreň
QUARK
Aurelium - centrum vedy
Prechod VK na VND - jeseň
kúpa časopisov jún 2016
Publikácie Veda v CENTRE
TVT 2019
TAG Slovenská veda
banner záhrady
TVT Utorok s prírodou 2019
Extrapolácie 2019
Zaujímavosti vo vede
Vodíkový pohon sa považuje za jedno z možných riešení pre automobilizmus budúcnosti.
Zistite viac