„Myšlienka vrtuľníka je staršia ako klasický typ krídlového lietadla. Už Leonardo da Vinci ako prvý načrtol teoretické princípy vrtuľníka ako lietajúceho stroja. Po ňom vzniklo veľa nových návrhov na jeho konštrukciu. V podstate ostali však len teóriou alebo sa realizovali nanajvýš v oblasti funkčných modelov. Prvý voľne lietajúci model vrtuľníka zostrojili už v roku 1784 Francúzi Lannoy a Bienvenue. V 19. storočí sa celý rad ďalších technikov – vynálezcov pokúšal na pohon modelu vrtuľníka použiť hodinový, neskôr dokonca parný stroj. Francúz Louis Pégaud použil na pohon vrtuľníka gumený zväzok. Všetky tieto pokusy stroskotali na malej výkonnosti motorickej sily alebo na priveľkej hmotnosti modelu.“[1]
Ján Bahýľ bol významným slovenským kresličom a konštruktérom. Od malička ho fascinovalo lietanie a vynikal v kreslení. Svoj talent na kreslenie využil pri štúdiu, ako aj svojej neskoršej práci. Už počas vojenskej služby začal vytvárať náčrty a návrhy rôznych technických vylepšení pre vtedajšie stroje, najmä tanky. Ako prvý na Slovensku sa začal hlbšie venovať problematike lietania a konštruovaniu vrtuľníka.
V roku 1888 navštívil vzduchoplaveckú výstavu vo Viedni, kde sa oboznámil s konkrétnymi problémami a so zákonitosťami vzduchoplavby. Ján Bahýľ v roku 1894 vypracoval návrh konštrukcie vrtuľníka poháňaného ľudskou silou. Tento vynález sa neosvedčil a nebol realizovaný, avšak zanietený konštruktér Ján Bahýľ sa ho napriek tomu pokúšal zlepšiť.
V marci roku 1895 so sebou Bahýľ do Bratislavy priviezol rozpracovanú konštrukciu stroja s dvoma protibežnými štvorlistými vrtuľami. S daným modelom absolvoval v Bratislave aj prvý pokus o vzlet. Na daný návrh rotorovej sústavy na pohon vrtuľníka získal 13. augusta 1895 z Viedne patentnú listinu č. 3392 podpísanú samotným cisárom Františkom Jozefom I.
Od roku 1900 pracoval Bahýľ v Marschallovej továrni v Bratislave. Anton Marschall, majiteľ továrne na výrobu vozov a kočov, poskytol Bahýľovi potrebnú finančnú pomoc a spoločne sa pustili do konštrukcie nového modelu vrtuľníka. Bahýľ svoj vrtuľník postavil v rokoch 1900 – 1903 v Marschallovej výrobni kočiarov po tom, ako sa mu podarilo získať vhodný motor, údajne typu Antoinette. Jeho zlepšený vrtuľník s názvom Avion vraj disponoval pri dĺžke 6,5 metra štyrmi kolesami, motorom a konštrukciou z kovových trubíc s priemerom 90 mm. 5. mája 1905 v Bratislave vzlietol vrtuľník do výšky 4 m a preletel 1 500 m, čo zaprotokolovala aj medzinárodná vzduchoplavecká organizácia.Napriek nedokonalosti dokumentácie je potvrdené, že vrtuľník Avion bol v roku 1905 prihlásený na patentovanie do Budapešti. Uhorská ohlasovňa patentov následne v januári v roku 1906 vydala na Bahýľovu konštrukciu patent –tzv. Sabadalmi Ieirás č. 34 770. Ďalší osud vrtuľníka nie je známy.
Napriek všetkému je pozoruhodné, že sa na prelome 19. a 20. storočia na Slovensku našiel niekto s takým záujmom o letectvo. Jeho výtvor je dôkazom o systematickom sledovaní technického pokroku v zahraničí. Slovák Ján Bahýľ sa nepochybne zaradil medzi prvých významných konštruktérov vrtuľníkov.
Ján Bahýľ (Johann Bahily, Bahily János) sa narodil 25. mája 1856 v Zvolenskej Slatine do chudobnej rodiny manželom Martinovi Bahýľovi a Zuzane (rod. Chovancovej). Otec Martin bol povolaním roľník. Jeho náčrty a návrhy rôznych strojov a vylepšení sa požívajú dodnes. Ján Bahýľ zomrel 13. marca 1916. Pochovaný je na evanjelickom cintoríne pri Kozej bráne v Bratislave pod náhrobným kameňom, ktorý si sám dávnejšie navrhol. Nad menom na pomníku sa nachádza kružidlo a trojuholník.
NCP VaT pri CVTI SR pripravilo pri príležitosti 160 rokov od narodenia významného slovenského konštruktéra Jána Bahýľa výstavu s názvom Ján Bahýľ – slovenský konštruktér a vynálezca vrtuľníka. Cieľom výstavy je predstaviť velikána slovenskej vedy nielen v oblasti letectva a vojenskej techniky. Výstava bude prístupná od 25. mája 2016 v budove Centra vedecko-technických informácií SR, na Lamačskej ceste 8/A v Bratislave. Výstava bude prístupná aj na zapožičanie, rovnako ako naše ostatné výstavy o známych slovenských vedcoch, ako napríklad Jozef M. Petzval – Podmaniteľ svetla, Jozef Murgaš – Bezdrôtový svet, Aurel Stodola – Majster techniky, Izabela Textorisová – prvá slovenská botanička a. i. V prípade záujmu nás kontaktujte na e-mailovej adrese: ncpvat@cvtisr.sk
Zdroje:
[1] Ján Tibenský a kolektív. Priekopníci vedy a techniky na Slovensku, II. diel. Bratislava: Obzor, 1988. s. 1003. (citované zo str. 776)
[2] Vojtech Dangl, Valerián Bystrický a kolektív. Chronológia dejín Slovenska a Slovákov – Od najstarších čias po súčasnosť. Dejiny v dátumoch, dátumy v dejinách. Bratislava: Historický ústav SAV, 2014. ISBN 978-80-224-1369-5.
Spracovala: Antónia Germanovová, NCP VaT pri CVTI SR
Foto: http://www.slovenskyportal.sk/index.php?action=st&h=Vrtulniky-Jana-Bahyla
Uverejnila: ZVČ