Projekt sestier z levického gymnázia zrealizuje na simulovanej marťanskej misii astrobiologička Michaela Musilová.
Druhým víťazným tímom študentskej súťaže Misia Mars 3 boli Simona a Vanessa Murajdové z Gymnázia Andreja Vrábla v Leviciach. Sestry prišli s návrhom jednoduchých bioreaktorov na pestovanie mikrorias. Tie sú vynikajúcim zdrojom živín, ktoré potrebuje ľudské telo, ale zároveň sa dajú použiť aj ako zdroj kyslíka. Bez oboch sa totiž žiadna ľudská misia na Marse nezaobíde. Riešenie odskúša astrobiologička Michaela Musilová počas simulovanej marťanskej misie na Havaji. S Vanessou Murajdovou sme sa rozprávali o tom,:
- čo bolo na počiatku nápadu vyrobiť bioreaktory,
- ako postupovali,
- ako sa im podarilo skontaktovať havajskú firmu na výrobu mikrorias.
Čo vás priviedlo k nápadu pestovať riasy?
Bol to sestrin nápad, vždy sa zaujímala o riasy a Havaj. Jej snom je navštíviť túto krajinu a to ju priviedlo k myšlienke pestovať ich a aj sa zúčastniť na súťaži. S otcom sme to celé začali riešiť, skúšali nápady a dali dokopy. Najprv sme skúsili riasu, ktorá sa volá dinoflagellata, ale tá úplne nevyšla. Potrebovali sme niečo, čo by sa dalo aj jesť a vyrábalo by to kyslík, preto sme nakoniec použili chlorelu a spirulinu.
Už ste sa v minulosti zúčastnili na podobnej súťaži alebo bol tento projekt pre vás celkom nová skúsenosť?
Bola to vôbec prvá vedecká súťaž, na ktorej sme sa so sestrou zúčastnili.
Ako ste postupovali pri návrhu projektu?
Tieto riasy nie sú úplne nová vec, vo vesmíre ich už pestovali. Najprv sme šli do obchodu a hľadali sme plastové vrecúška, ktoré sa bežne používajú na skladovanie takýchto rias, no nenašli sme. Skúsili sme potom plastové fľašky, ktoré sa ukázali ako skvelý nápad. Sú kompaktné, všade sa dajú zobrať.
Čo vám projekt dal? Naučil vás niečo nové?
Myslím si, že nám to dalo veľa. Povedala by som tiež, že nám to otvorilo dvere do vedy, lebo sme nikdy neboli orientované tak, aby sme povedali, že sa budeme venovať vede či výskumu. Aj mne projekt ukázal, že sa to dá. Zaujalo ma to a chcela by som v tom pokračovať.
Máte už aj predstavu, akým smerom by ste sa vydali?
Sestra je prváčka v gymnáziu, takže ešte má čas rozhodnúť sa. Ja som už zmaturovala a prijali ma na architektúru. Prišli nám však aj ponuky na rôzne projekty, takže by som sa chcela zapojiť. Myslím si, že veda i výskum sa dajú zapojiť aj do architektúry.
Komisia ocenila váš nápad kontaktovať spoločnosť, ktorá priamo na Havaji vyrába mikroriasy. Ako sa vám to podarilo?
Napísali sme im veľa mailov, ale neodpovedali nám. Pomohol nám však náš akčný otec, ktorý sa do toho zaangažoval a začal spoločnosti vyvolávať cez Skype. Najprv sa divili, kto je ten pán, ktorý im volá. Ale potom sme im vysvetlili náš cieľ a oni sa rozhodli pomôcť. Poskytli nám spirulinu, čo nám veľmi pomohlo. Trochu sme ich pootravovali.
Ako ste sa cítili, keď ste zistili, že ste získali prvé miesto?
Úžasne, boli sme ozaj šťastné. Sestra, ktorá sa na projekte veľmi nadrela, bola v šoku.
Dozviete sa, ako to s vaším projektom dopadlo na simulovanej misii pod vedením Michaely Musilovej?
Určite s Michaelou budeme komunikovať. Pre mikroriasy im ešte pripravujeme výživu, aby s tým mali menej roboty.
Je pre vás väčší úspech to, že váš spoločný projekt zrealizujú na misii alebo to, že sa pôjdete pozrieť do Európskeho centra vesmírneho výskumu v Holandsku?
Cieľom bolo dostať sa do kontaktu s Michaelou a zrealizovať projekt v misii. Holandsko je taká čerešnička na torte.