Nestihli ste si kúpiť májový Quark? Dávame vám do pozornosti najzaujímavejšie články a novinky zo sveta vedy a techniky, ktoré priniesol za posledný mesiac.
(Ne)dôveryhodné pranostiky (Téma)
Bude zajtra pekne? To je otázka, na ktorú veda nevie odpovedať, pretože nie je jasne definovaná. Počasie je subjektívna záležitosť, niekto má rád slnečno a niekto sychravo. Vedci sa snažia svoje otázky definovať čo najexaktnejšie, aby im dal výsledok experimentu jasnú odpoveď. Bude zajtra v Oravskej Lesnej maximálna denná teplota nad 35 °C a nulový úhrn zrážok? To už je otázka, na ktorú môžeme dať jasnú odpoveď. (V tomto prípade je odpoveď takmer istá. Nie, nebude.) Musíme teda sformulovať pranostiky tak, aby sa dali jasne overiť. To však môže byť problém, pretože pranostiky sú často nejednoznačné. Zoberme si napríklad nasledujúcu pranostiku: Medardova kvapka, štyridsať dní kvapká. Znamená to, že prší nepretržite 40 dní a ani na minútu neprestane? Alebo 40 dní po sebe prší každý deň aspoň chvíľu? Alebo 40 dní prší nadpriemerne veľa? Dážď trvajúci 960 hodín bez prerušenia si asi nevieme predstaviť, preto prvú možnosť ani netreba testovať.
Koľko dní po Medardovi teda naozaj prší? Odpoveď som hľadal pomocou historických údajov zo štyroch meteorologických staníc (Hurbanovo, Poprad, Košice a Oravská Lesná) za 70 rokov. Spolu som mal teda k dispozícii asi 300 000 číselných údajov. S vyhodnotením mi pomohol program, ktorý jednoducho prešiel všetky dostupné záznamy a vytvoril grafy.
A výsledok? Po Medardovi prší relatívne dosť, v priemere asi polovicu dní. Všimnúť si možno aj jeden rekord – v Oravskej Lesnej pršalo počas tohto obdobia až 34 dní, a tak predpoveď takmer vyšla!
Prší 40 dní po Medardovi viac, ako pršalo 40 dní pred ním? Áno. Samozrejme, ako kde. Kým v Hurbanove je to takmer rovnako, v Oravskej Lesnej je trend výraznejší. Väčšinu rokov, až 80 % z nich, je úhrn zrážok väčší po Medardovi ako pred ním. Vo všetkých štyroch staniciach však platí, že po Medardovi prší väčšmi ako pred ním, a tak je na mieste pýtať sa, prečo je tomu tak. Toto je niečo, čo nám naše údaje nedokážu ukázať. Odhalili nám súvis, no nie jeho pôvod. Odpoveď by sme museli hľadať u meteorológov. Tí by nám povedali, že za to môže atmosférická cirkulácia, ktorá nadobudne západný charakter – z Atlantiku k nám dorazí vlhký oceánsky vzduch. Takéto relatívne predvídateľné a pravidelné výchylky z trendu počasia sa volajú singularita.
Koľko zrážok napadalo 40 dní po Medardovi a koľko 40 dní pred ním? Vyzerá to tak, že po ňom prší naozaj viac, Zdroj: Samuel Kováčik.
Dávni moreplavci z ríše plazov (Rozhovor s Andrejom Čerňanským)
V súčasnosti existuje asi 220 druhov chameleónov. Žijú v Afrike, na juhu Európy, na Blízkom východe, dokonca aj v Indii. Takmer polovicu druhov nájdeme na ostrove Madagaskar. Vedci si práve preto dlhé roky mysleli, že tento pomerne veľký ostrov je pôvodným domovom tejto skupiny plazov. Mysleli si, že tu sa chameleóny vyvinuli zo svojho predka a neskôr sa rozšírili do iných kútov sveta.
Mnoho ráz sa miesta najväčšej diverzity danej skupiny naozaj ukážu ako miesta, odkiaľ sa dané organizmy rozšírili do iných oblastí. Nie je to však pravidlo. Dôležité je aj to, či berieme do úvahy počet druhov, ktorých je na Madagaskare v tomto prípade naozaj najviac, alebo počet rodov. Tie žijú na tomto ostrove len asi štyri, medzi nimi napríklad miniatúrni zástupcovia rodu Brookesia s dĺžkou 3 cm. V roku 2013 práve preto jeden tím molekulárnych biológov poznamenal, že by chameleóny nemuseli pochádzať z miesta, ktoré u nás preslávil najmä Móric Beňovský, ale priamo z Afriky. No fosílne dôkazy, jediný skutočný autentický doklad histórie, ktorý by to mohol vyriešiť, chýbali.
Doktor Andrej Čerňanský sa zaoberá evolúciou a morfológiou stavovcov, najmä plazov. Vyštudoval paleontológiu na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave, kde v roku 2011 obhájil doktorskú prácu. Pracoval na SAV, no už v roku 2012 dostal prestížne zahraničné Humboldtove štipendium a pôsobil vyše dvoch rokov na Senckenbergovom výskumnom inštitúte vo Frankfurte. Odtiaľ sa presunul do Berlína, kde pracoval ako vedecký pracovník v Museum für Naturkunde. V súčasnosti sa svojmu výskumu venuje na Katedre ekológie Prírodovedeckej fakulty UK v Bratislave, kde aj prednáša. Za svoje objavy bol nominovaný na Krištáľové krídlo v kategórii veda a medicína za rok 2018.
Calumma benovskyi, tento rok opísaný vyhynutý druh z lokality Rusinga Island v Keni – vľavo pohľad na bočnú stranu lebky zachovanú v kameni, vpravo pohľad na virtuálne vysegmentované kosti a odstránenú horninu z mikro CT dát, Zdroj: Čerňanský et al., Scientific Reports
Viac k téme paleontológia: Export a import epidémií
Lákavá sloboda (Príroda)
Ľudia už pred tisícročiami začali v rôznych častiach našej planéty domestikovať niektoré druhy živočíchov. Väčšinou preto, aby z nich mali viac úžitku, zriedkavejšie len pre potešenie. Veľakrát sa však odohral aj opačný proces, keď sa domestikované zvieratá z nejakého dôvodu vrátili späť do prírody, čiže zdivočeli.
Tak ako zdomácnenie nedosiahlo pri všetkých domestikovaných druhoch rovnakú úroveň, aj stupeň zdivočenia môže byť rôzny. Dôležitú úlohu zohráva časový horizont tohto procesu. Niektoré ferálne formy, ako odborníci nazývajú zdivočené populácie pôvodne domestikovaných živočíchov, môžu byť staré aj tisícky rokov, takže sa vyprofilovali takmer do podoby samostatných druhov, napríklad dingo austrálsky (Canis lupus dingo) a muflón lesný (Ovis aries musimon). Iné sú oveľa mladšie, s väčšou genetickou variabilitou, napríklad holub domáci (Columba livia domestica) a kôň domáci (Equus caballus).
Utečenci z domácich chovov, ktorí získali slobodu len nedávno, často nemajú jednotný ustálený vzhľad (fenotyp), čo súvisí s ich rozdielnym genofondom. Ale môže ísť aj o geografické rozdiely. Napríklad zdivočené kone vyzerajú trochu inak v Severnej Amerike (mustangy), v Austrálii (brumby) alebo na Islande (poníky). Polodivé stáda koní rôzneho vzhľadu môžeme stretnúť aj na starom kontinente, napríklad vo francúzskom Camargue, v balkánskych horách alebo ruských stepiach. Samozrejme, pri jednotlivých druhoch zohráva dôležitú úlohu stupeň šľachtenia v procese domestikácie. Ťažko si predstaviť, že by sa zo svorky zdivočených prešľachtených psov spätne vyvinul vlk. Potomkovia vyšľachtených farebných mutácií norka amerického (Neovison vison) alebo nutrie riečnej (Myocastor coypus) ale získali v európskej prírode vzhľad svojich divožijúcich predkov pomerne rýchlo. Z tohto hľadiska je otázne, či možno u nás sa vyskytujúceho nepôvodného norka alebo nutriu úplne stotožniť s ich americkými voľne žijúcimi predkami. Zdivočené nutrie majú často sklon k hemisynantropnému spôsobu života, čo znamená, že žijú v blízkosti ľudských obydlí a s obľubou sa nechávajú ľuďmi kŕmiť podobne ako napríklad labute.
Zaujímavá je skutočnosť, že pri viacerých druhoch živočíchov poznáme zdomácnené i ferálne formy, no pôvodný materský divožijúci druh už neexistuje – vyhynul, resp. bol vyhubený.
Vypustená nutria zdivočela v teplejších oblastiach Slovenska, Zdroj: Jozef Májsky.
Prečítajte si aj ďalšie nové články z rubriky príroda: Dravé spevavce, Zmysly medveďa
Zo Slovenska ku hviezdam (Osobnosť)
Možno najväčšou udalosťou v pracovnom živote a vedeckej činnosti Maximiliána Hella bolo organizovanie astronomickej expedície do Nórska za severný polárny kruh na ostrov Vardø. V roku 1769 mal totiž možnosť druhý raz pozorovať zaujímavé vesmírne predstavenie v podobe prechodu planéty Venuše popred slnečný disk. Samozrejme, túto príležitosť chcel využiť, no bolo to trochu komplikovanejšie. Kým prvý prechod pozoroval priamo z viedenskej hvezdárne, v druhom prípade to nebolo možné, keďže vedel, že prechod nastane v tejto zemepisnej polohe až po západe Slnka a vo Viedni bude v tom čase už noc. Preto bolo potrebné vycestovať na miesto, kde by bolo v čase priebehu úkazu Slnko nad obzorom. Uvažoval o vybudovaní pozorovacieho stanovišťa niekde na ďalekom severe za polárnym kruhom. Tam totiž nastáva počas mesiacov marec až september polárny deň, čo znamená, že Slnko pol roka vôbec nezapadá za obzor a je na oblohe celých 24 hodín. S veľkým potešením preto prijal pozvanie dánsko-nórskeho kráľa Kristiána VII. (1749 – 1808), ktorý mu ako uznávanému odborníkovi navrhol pozorovať tento úkaz v oblasti severného Nórska za polárnym kruhom na ostrove Vardø. K samotnému pozvaniu prisľúbil aj všestrannú podporu a štedrú finančnú pomoc. Na veľmi náročnú a niekoľko mesiacov trvajúcu expedíciu sa pripravil zodpovedne. Zostavil 12-člennú pracovnú skupinu a za najbližšieho spolupracovníka si vybral asistenta Trnavskej univerzity, svojho bývalého žiaka a rehoľného spolubrata Jána Šajnoviča. Namáhavú, veľmi dlhú a strastiplnú cestu z Viedne na Vardø absolvovali na konských povozoch a lodiach. Po príchode na ostrov sa sústredili na výber najvhodnejšieho miesta na pozorovanie, kde si vybudovali základný tábor.
Dňa 3. júna 1769, keď nastal očakávaný prechod Venuše popred slnečný disk, bolo všetko pripravené. Ľudia, prístroje, pomôcky a, našťastie, vyšlo aj dobré počasie. Pozorovanie bolo úspešné, podarilo sa presne zachytiť a zdokumentovať všetky podstatné okamihy úkazu. Na základe získaných údajov M. Hell potvrdil svoje predchádzajúce zistenie, že planéta Venuša nemá nijaký mesiac a na tie časy veľmi precízne i pomerne presne vypočítal paralaxu Slnka. Určil jej hodnotu na 8,82 oblúkových sekúnd, čo sa len málo odlišuje od skutočného, v súčasnosti platného čísla 8,79 oblúkových sekúnd. Získané údaje mali praktický význam pre výpočet vzdialenosti Zeme od Slnka.
Pomerne veľká časť expozície múzea histórie ostrova Vardø je venovaná historickému pozorovaniu prechodu Venuše popred slnečný disk v roku 1769, Zdroj: Peter Poliak.
Mohlo by vás zaujímať aj: Vesmírne ťaženie, Vypočujú si nás?, Obor vedľa trpaslíka
Čo sa udialo vo výskume?
Austrálski vedci vyvinuli nový ultrazvukový biosenzor na nenákladné a prenosné monitorovanie chorôb.
Podľa nového výskumu sa hadie jedy nevyvinuli ako obranný mechanizmus.
Liek, ktorý blokuje abnormálny zápal v mozgu, prešiel prvými testami na ľuďoch.
Nad oblasťou severného pólu sa koncom marca vytvorila neobvyklá ozónová diera.
Nové vydanie časopisu Quark nájdete v novinových stánkoch od 1. júna 2020. Ak nechcete premeškať už ani jedno číslo časopisu, objednajte si zvýhodnené tlačené alebo elektronické predplatné na www.quark.sk/predplatne/.
Pre aktuálne informácie a ďalšie zaujímavosti sledujte Quark na Facebooku www.facebook.com/casopisquark.
Zdroj: Quark
