Nestihli ste si kúpiť decembrový Quark? Dávame vám do pozornosti najzaujímavejšie články a novinky zo sveta vedy a techniky, ktoré priniesol za posledný mesiac.
Haftovanie, fedierko a čiris (Téma)
Tajomstvo nezvyčajného úspechu drotárstva už od jeho počiatkov spočívalo najmä v novom produkte, ktorý na vtedajšom trhu nemal konkurenta. Išlo o služby opravárenského charakteru, zamerané najmä na údržbu kuchynského riadu, a o produkciu jednoduchých praktických a lacných úžitkových predmetov. Na ich výrobu zvolili drotári nezvyčajný, pre jednoduchého vidieckeho človeka cudzí materiál – drôt. Kým väčšina ľudových výrobcov sa surovinovo viazala na lokálne, relatívne ľahko spracovateľné prírodné zdroje, oni museli prekonať prirodzený rešpekt k priemyselne vyrábaným kovovým polotovarom, spoznať ich vlastnosti, naučiť sa konštrukčne myslieť a vycibriť si technickú zručnosť.
Potulný spôsob života a práce niesol v sebe mnohé obmedzenia. Okrem iných limitoval množstvo materiálu a nástrojov, ktoré dokázali drotári nosiť na chrbte v drevenej debničke, tzv. krošni. Potrebovali teda takú technológiu, aby reflektovala poslanie remesla, no zároveň umožnila prácu aj za ťažkých podmienok vandrovky. Kým si na spracovanie plechu osvojili niektoré zjednodušené klampiarske postupy a spájkovanie, pre drôt vytvorili vlastné originálne techniky, dômyselné, variabilné a ľahko zvládnuteľné aj bez početných pracovných pomôcok. Tvarovali ho ručne, jednotlivé časti spájali výlučne viazaním, spletaním či vzájomným prevliekaním. Zdanlivé bohatstvo komponentov, z ktorých sa výrobky skladali, v skutočnosti dosahovali varírovaním a kombináciou šiestich základných technických prvkov – linky, vlnovky, špirály, pružiny, slučky, očka a niekoľkých druhov sietí. Nové postupy sa ukázali ako univerzálne využiteľné a umožnili takmer neobmedzené použitie kovového vlákna. Drotárski majstri z neho dokázali vyrobiť v podstate čokoľvek a bez problémov pružne sa prispôsobovať trhu. Drôt tak postavili na úroveň tradičných remeselných materiálov.
Košík zhotovený košikárskou technikou, severozápadné Slovensko, prelom 19. a 20. storočia, Foto: Anna Kucharčíková, Považské múzeum v Žiline
Symbol na zjedenie(Rozhovor s Miriam Hlavačkovou)
Panovníci Žigmund Luxemburský či Matej Korvín obľubovali najmä jeseterovitú sladkovodnú rybu, známu pod menom vyza, ktorú si ako delikatesu nemohol každý dovoliť. Vyza veľká (Huso huso), ktorá sa kedysi nachádzala aj na území súčasného Slovenska, trávi značnú časť života v brakických vodáchastrieda sladkovodné a morské prostredie. Jej veľkosť môže dosahovať dokonca až šesť metrov. Váži asi tonu a dožíva sa približne 120 rokov, no jej vrcholný vek sa pohybuje okolo 200 rokov. Z ikier vyzy sa vyrábal lahodný kaviár.
Vyza žila v Čiernom aj Kaspickom mori a v čase trenia tiahla do ich prítokov. Darilo sa jej v Dunaji a na dolnom Váhu a kvôli úctyhodnej veľkosti ju rybári prezývali dunajská veľryba. Keď tieto gigantické ryby tiahli vo veľkých húfoch proti prúdu Dunaja, poskytovali ľuďom na brehu nevšedný pohľad.
Na lov výz sa budovali špeciálne zátarasy, ľudovo zvané tôňa, vytvorené z radu drevených kolov zatlčených do dna rieky – vznikla tak pasca, z ktorej vyzy nemohli uniknúť. Vyzy sa však lovili aj iným spôsobom, napríklad za pomoci nadháňačov, ktorí hlukom, búchaním, trúbením a krikom vyhnali ryby z úkrytov v hlbokej vode. Vyplašené vyzy sa vynorili a zamotali sa do sietí rybárov. Žiaľ, po vybudovaní hydroelektrární Železné vráta na Balkáne sa vyzám na dolnom Dunaji znemožnila cesta proti prúdu a tento druh rýb u nás upadol do zabudnutia.
Vyza veľká (Huso huso), Foto: wikipédia/Maxim Jakovlev
PhD.r Miriam Hlaváčková, PhD., samostatná vedecká pracovníčka Historického ústavu (HÚ) SAV v Bratislave. Po absolvovaníodboru história – archívnictvo na Filozofickej fakulte UK v Bratislave (1992) pracovala v Slovenskom ústave pamiatkovej starostlivosti a od roku 1996 v HÚ SAV, kde sa špecializuje na cirkevné dejiny vo vrcholnom stredoveku a dejiny stredovekej kultúry a vzdelanosti.
Hľa, človek! (Kronika života)
Človek sa na Zemi objavil len veľmi nedávno. Keby sme si predstavili vek našej planéty, teda 4,6 miliardy rokov, ako jeden kalendárny rok, potom by sa Zem sformovala 1. januára a život vznikol niekedy v priebehu marca. Kambrická explózia sa však odohrala až okolo 18. novembra, nevtáčie dinosaury zmizli z povrchu zemského na druhý sviatok vianočný a radiácia cicavcov sa udiala počas posledných piatich decembrových dní. V našej analógii jedna hodina predstavuje pol milióna rokov, takže ľudská civilizácia je otázkou poslednej minúty, pričom priemyselná revolúcia začala jedinú sekundu pred silvestrovským odpálením ohňostrojov. Na svete sme teda iba krátko, stihli sme sa však postarať o vyhynutie viacerých druhov. Hneď na začiatku sme zrejme prispeli k vyhynutiu neandertálcov a v období poslednej ľadovej a nasledujúcej medziľadovej doby sme sa aktívnym lovom podieľali na vymieraní veľkých cicavcov. V súčasnosti negatívne vplývame na biodiverzitu najmä masívnym znečisťovaním prostredia a likvidáciou dažďových lesov. A hoci sa zdá, že súčasné vymieranie spôsobené človekom sa rozsahom zatiaľ nedá s veľkými hromadnými vymieraniami počas predchádzajúcich geologických období porovnávať, nepochybne sa to zmení, ak bude pokračovať týmto tempom aj v nasledujúcich storočiach.
Prečítajte si seriál paleontológa Matúša Hyžného o vývoji života na Zemi
Maľby vo francúzskej jaskyni Lascaux sú staré asi 20 000 rokov a svedčia o bohatom mentálnom svete ľudí mladšieho paleolitu. Na obrázku je kópia steny v Sále býkov, ktorá zdobí jednu z galérií Prírodovedného múzea v Paríži, Foto: Matúš Hyžný
Z čoho sa skladá priestor (Ako to vieme)
Na to, že aj priestor by sa mohol z niečoho skladať, nie sme zvyknutí. Vo fyzikálnych úlohách a predstavách vystupuje priestor iba ako javisko, na ktorom sa odohráva divadlo riadené prírodnými zákonmi. Ide o tri povestné osi x, y, z.
A že to s tým priestorom nie je až také jednoduché, vieme vďaka Albertovi Einsteinovi a všeobecnej teórii relativity. Hmota svojou prítomnosťou priestor zakrivuje a ten zasa zakrivením ovplyvňuje správanie hmoty. Priestor je už oveľa viac ako iba javisko a do deja veľmi aktívne vstupuje v dôležitej role.
Aj prázdny priestor má veľmi zaujímavú vlastnú dynamiku. Napríklad zakrivenie priestoru sa môže šíriť ako gravitačná vlna. To ešte v raných rokoch všeobecnej relativity predpovedal A. Einstein a za pozorovanie gravitačných vĺn bola v roku 2017 udelená Nobelova cena za fyziku. Navyše tu máme Einsteinove rovnice, ktoré dávajú na misky váh na jednej strane hmotu, na druhej strane zakrivenie priestoru. A keďže vieme, že hmotu popisuje kvantová teória, tak aby sme udržali rovnováhu, musíme kvantovou teóriou popísať aj priestor a jeho zakrivenie. Dostávame sa ku kvantovej gravitácii.
Celá séria článkov o minulosti a budúcnosti modernej fyziky od teoretického fyzika Juraja Tekela
Čo je nové vo výskume?
Vedci sa nechali inšpirovať vodnými pavúkmi a vytvorili kovovú štruktúru, ktorá sa odmieta potopiť.
V Mexiku objavili pasce s kosťami najmenej štrnástich mamutov.
Nabiť batériu elektromobilu za menej ako 10 minút?
Najväčšie podnikové výpočtové centrum v Česku má automobilka Škoda Auto v Mladej Boleslavi.
Prečo výkrik upúta našu pozornosť?
Ako miesto zrodu ľudstva vedcom najnovšie vyšla oblasť na severe Botswany.
Čítajte viac…
Nové vydanie časopisu Quark nájdete v novinových stánkoch od začiatku januára 2020.
Ak chcete dostávať Quark každý mesiac pohodlne do vašej schránky a získať prístup k archívu časopisu na www.quark.sk, objednajte si zvýhodnené predplatné na tejto adrese: www.quark.sk/predplatne/
Pre aktuálne informácie a ďalšie zaujímavosti sledujte facebookovú stránku www.facebook.com/casopisquark.
