Nestihli ste si kúpiť novembrový Quark? Dávame vám do pozornosti najzaujímavejšie články a novinky zo sveta vedy a techniky, ktoré priniesol za posledný mesiac.
Dejiny písané dynamitom (Téma)
História výroby výbušnín sa začala pri Bratislave (vtedy Pozsony či Pressburg) ešte počas Rakúsko-Uhorska. V rokoch 1873 až 1875 bola na močariskách severovýchodne od vtedajšej Bratislavy postavená jedna z mnohých tovární spoločnosti Alfreda Nobela (1833 – 1896). Volala sa Dynamit Nobel a hovorovo sa nazývala Dynamitka. Bola prvou veľkou chemickou fabrikou na území súčasného Slovenska a vo vtedajšej monarchii v poradí druhou patriacou spoločnosti A. Nobela. Prvá stála od roku 1870 v Zámkoch pri Prahe, no z hľadiska veľkosti a úrovne technológie vôbec nemohla bratislavskému podniku konkurovať. Spočiatku sa výroba výbušnín pri Bratislave orientovala na výrobu banských a stavebných trhavín na báze nitroglycerínu (glyceroltrinitrátu). Tento produkt sa nazýval dynamit. Dynamitka patrila k jedným z mnohých podnikov vo svete, ktoré využívali patenty A. Nobela. Počas takmer celej svojej histórie však nepredstavovala iba výrobný závod. Tento podnik mal mnoho odborníkov v rôznych špecializovaných oblastiach, ktorí sa často podieľali aj na budovaní závodov v iných častiach sveta. Najväčším z nich bol obrovský závod na výrobu dynamitu a kyanidu sodného v južnej Afrike, v ktorom od roku 1895 pracovalo takmer 4 000 zamestnancov, medzi nimi aj 40 odborníkov z Bratislavy. Činnosť závodu však veľmi skoro ukončil začiatok druhej búrskej vojny v roku 1899.
Továreň pri Bratislave mala niekoľko podporných technológií, predovšetkým výrobu koncentrovanej kyseliny sírovej a kyseliny dusičnej, ktoré sa tradične používajú na nitráciu glycerolu. Neskôr sa tu vyrábali okrem dynamitu aj ďalšie výbušniny, napríklad kyselina pikrová (ekrazit), bezdymový pušný prach na báze nitrocelulózy a takzvaný želatínový dynamit, čo bola želatínová hmota vznikajúca rozpustením nitrocelulózy v nitroglyceríne. Tá sa miešala s drevnými pilinami, práškovým uhlím a dusičnanom amónnym. Práve tieto látky nahradzovali pôvodný diatomit. Na konci 19. storočia zamestnávala Dynamitka približne 600 ľudí, no počas prvej svetovej vojny, keď sa výroba obmedzila takmer výlučne na výbušniny do zbraní, mala fabrika 3 000 zamestnancov. Úžasná prosperita Dynamitky, no najmä jej majiteľov a akcionárov, bola vykúpená miliónmi vyhasnutých ľudských životov v celej Európe. Podobnú zásluhu na tom mal aj bratislavský zbrojársky veľkopodnik Patrónka, ktorý už vtedy vyrábal takmer výlučne iba delostreleckú a inú vojenskú muníciu. Nijaké iné priemyselné podniky na Slovensku nemôžu poslúžiť ako lepší príklad závratného technologického rozvoja, ktorý bol výsledkom vojnového konfliktu.
Obrázok ukazuje podnik Dynamit Nobel na konci 19. storočia, Foto: archív Karola Jasenáka
Pred hlukom neujdeš (Rozhovor so Stanislavom Žiaranom)
„Hlukom nazývame nežiaduce zvuky. Obvykle ide o nepríjemnú zmes s neusporiadanou výškou a frekvenciou, ktorá je obťažujúca a rušivá. Hluk je zdraviu škodlivý, narúša aktivity a pohodu človeka. Jeho účinky závisia od viacerých akustických a ľudských faktorov. Hladinu hluku meriame v decibeloch. Ďalšie termíny, ktoré ho charakterizujú a podmieňujú jeho výsledné účinky, sú napríklad frekvencia vyjadrovaná v hertzoch, trvanie pôsobenia hluku a jeho druh, napríklad ustálený, premenný, prerušovaný, impulzný. Rozlišovať a sledovať tieto kategórie má význam, pretože vlastnosti a charakteristiky hluku majú vplyv na jeho biologické a psychické pôsobenie. Vo všeobecnosti sa dá povedať, že vysoké frekvencie sú škodlivejšie než nízke, impulzný hluk je agresívnejší než ustálený. S dĺžkou pôsobenia stúpa aj ozva organizmu.“
Profesor Ing. Stanislav Žiaran CSc., pôsobí na Strojníckej fakulte STU v Bratislave. Zaoberá sa riešením úloh znižovania hluku a kmitania, prenosom vibroakustickej energie prostredím a jej vplyvmi na človeka, nízkofrekvenčným hlukom a kmitaním a ozvami konštrukcií na seizmické vlny, vibrodiagnostikou strojov, zisťovaním kvality strojov a ich častí, ale aj riešením úloh z iných oblastí aplikovanej mechaniky a akustiky. Je autorom 11 učebníc a vedeckých monografií a spoluautorom 10 učebníc z oblasti teoretickej mechaniky, akustiky a kmitania. Je tiež autorom a spoluautorom viac ako 300 vedeckých a odborných článkov, držiteľom striebornej a zlatej medaily a plakety ZSVTS za rozvoj vedy a techniky a držiteľ ocenenia Propagátor vedy a techniky.
Foto: archív S. Ž.
Nekonečný príbeh (Planetológia)
Metán ako taký netreba osobitne predstavovať. Poznáme ho ako hlavnú zložku zemného plynu. Je to aj silný skleníkový plyn, na jednotku hmotnosti má oveľa výraznejšie skleníkové účinky ako oxid uhličitý. V atmosfére Marsu je ho však priemerne iba mizivých niekoľko objemových miliardtin. Ponúka sa otázka: Prečo sa oň zaujímať? Odpoveď: Lebo v súčasnej oxidujúcej sa atmosfére Marsu sa rýchlo rozpadá. Príčinou je ultrafialové žiarenie Slnka a chemické reakcie s ostatnými plynmi. Ako rýchlo zmizne, to závisí od okolností – pôvodne sa predpokladalo, že za asi 400 pozemských rokov, teraz sa udáva od 4 po 0,6 pozemského roku. Opakovaný výskyt metánu v atmosfére tak naznačuje, že ho do nej čosi dopĺňa. A práve v tom spočíva pre výskumníkov a ostatných záujemcov o Mars vysoká atraktívnosť tohto nevábne páchnuceho plynu. Do úvahy prichádza celý rad zdrojov, ktoré by ho mohli na Marse produkovať. Dva však v odborných diskusiách prevládajú. Prvý, geologický, je o uvoľňovaní pri sopečnej, hydrotermálnej a inej horúcej činnosti v kôre a pôde Marsu. Planéta by si tak vylepšila imidž, nebola by len studenou púšťou. Ten druhý sa zdá ešte zaujímavejší, až pikantný – vylučovanie metánu mikroorganizmami, podobne ako sa to deje na Zemi.
Možné zdroje a procesy uvoľňujúce/viažuce metán na Marse, kredit ESA
Miniatúrni superhrdinovia (Príroda)
Typickým príkladom rozsievok s praktickým významom sú rody Diatoma, Tabellaria alebo Navicula. Najbizarnejšiu úlohu zohrávajú tieto organizmy v oblasti forenznej vedy. Hlavným predpokladom na úspešnú aplikáciu významu rozsievok v tejto oblasti je prítomnosť kremičitých schránok. Prítomnosť unikátnych schránok pomáha pri detekcii miesta činu, ako aj príčiny smrti. Napríklad druhové zloženie rozsievok nachádzajúcich sa v mŕtvom tele obete môže byť rovnaké alebo odlišné od okolitej vody, čo naznačuje, či sa obeť utopila na rovnakom mieste, kde sa telo nachádzalo, alebo nie. Na základe rozsievok je možné určiť aj príčinu smrti. Telo obete získané z vody nemusí nevyhnutne znamenať, že smrť bola spôsobená práve utopením. Ak je osoba pri vstupe do vody nažive a následne sa utopí, mikroskopické riasy vstupujú do pľúc s vodou, ktorú osoba vdychuje. Rozsievky cirkulujú do vzdialených častí tela, ako je mozog, obličky, pľúca či kostná dreň. Naopak, ak je osoba pri vstupe do vody mŕtva, k danej cirkulácii nedochádza. Celkový počet známych druhov patriacich do skupiny jednobunkovcov sa odhaduje veľmi ťažko. V súčasnosti sa počet opísaných druhov vyšplhal na vyše 200 000, ale toto číslo je len orientačné. Predpokladá sa, že ide iba o asi 10 % všetkých existujúcich druhov a zvyšok zostáva naďalej neznámy. Až čas a intenzívne výskumy v tejto oblasti odhalia skutočnú diverzitu jednobunkovcov, ich komplexný význam, potenciálne uplatnenie v rámci živej biosféry a sveta ľudských činností.
Niektoré druhy kokolitov (napríklad Emiliania huxleyi) vytvárajú obrovské kolónie v oceánoch, tzv. vodné kvety, viditeľné dokonca z vesmíru. Sú známe ako biely príliv, Foto: NASA/GSFC/Jacques Descloitres
Čo je nové vo výskume?
Vedci objavili nový typ svetelnej vlny založený na priekopníckej práci Jamesa Clerka Maxwella.
V mexickom dažďovom lese našli nové antibiotikum.
Inštalácia superpočítača Barbora v Ostrave je jeho prvou inštaláciou na svete.
Objav nového vtáčieho druhu na ostrove Alor má veľký biogeografický význam.
Ferrodraco lentoni je novým najkompletnejším pterosaurom Austrálie.
Zvyčajné pitie čaju má priaznivý vplyv aj na organizáciu mozgu.
Prehistorickí novorodenci pili z hlinených fliaš živočíšne mlieko.
Exoskelet ovládaný mysľou pomohol človeku s ochrnutím znova chodiť.
Nové vydanie časopisu Quark nájdete v novinových stánkoch od 1. decembra 2019.
Ak chcete dostávať Quark každý mesiac pohodlne do vašej schránky a získať prístup k archívu časopisu na www.quark.sk, objednajte si zvýhodnené predplatné na tejto adrese: www.quark.sk/predplatne/
Pre aktuálne informácie a ďalšie zaujímavosti sledujte facebookovú stránku www.facebook.com/casopisquark.
