Gymnazistka Valentína má 16 rokov a patrí medzi najmladšie slovenské blogerky, ktoré píšu napríklad aj o politike. Svoje blogy uverejňuje v známom slovenskom denníku a aj to zaujalo porotu súťaže Junior Internet, ktorá Valentínu v kategórií JuniorBLOG umiestnila na prvé miesto. Súťaž je svojim charakterom v on-line priestore šitá na mieru súčasnej mladej generácii a organizuje ju Asociácie pre mládež, vedu a techniku AMAVET.
M. HUCÁKOVÁ.: Ako sa u Vás „prebudila“ táto chuť, motivácia písať blogy, čo Vás k tomu podnietilo?
V. SEDILEKOVÁ: Všetko sa to začalo mojou možno trošku utopistickou predstavou zmeniť svet k lepšiemu. Som veľký „snílek“ a v živote sa snažím plniť si svoje sny a konať najlepšie ako viem. Pod vplyvom rôznych udalostí vo svete som sa sama seba pýtala, kam tento svet vlastne speje a uvedomila si, že ak chcem, aby sa niečo zmenilo, môžem k tomu prispieť zo svojej pozície už teraz. Nie som žiadna známa alebo vplyvná osoba, ale mám motiváciu a žijem v demokratickej krajne, kde sa môžem slobodne vyjadrovať. A prečo práve blog? Som človek, ktorý keď sa dá, rád pomôže. V živote som sa snažila vyskúšať mnohé druhy pomoci a v mojich aktivitách ma musia trošku brzdiť rodičia. Hovoria, že ak chcem pomáhať, mám si pre to zvoliť spôsob, ktorý mi ide – a oni hovoria, že to je práve písanie a rozprávanie. V budúcnosti by som sa rada venovala žurnalistike a politike. Myslím si, že politici sú práve tí ľudia (alebo by mali byť), ktorí chcú a majú moc vplývať na mestá, krajinu i svet.
M. H.: Dostať sa do známeho slovenského denníka určite nie je jednoduché, ako sa vám to podarilo a ako sa Vám páči práve tento druh spolupráce?
V. SEDILEKOVÁ: Nemám s nimi zmluvnú spoluprácu, oni ponúkajú verejnosti možnosť založiť si blog na ich stránke a ja som to využila. Páčila sa mi predstava blogovať v médiu, ktoré považujem za objektívne, seriózne a nezávislé. Mala som aj výnimočnú možnosť v médiu stážovať, za čo som veľmi vďačná. Spoznala som úžasných ľudí, mnohých novinárov, ktorých obdivujem a bola to nezabudnuteľná skúsenosť.
M. H.: O čom píšete?
V. SEDILEKOVÁ: Vo svojich blogoch sa venujem prevažne školstvu a politike z pohľadu 16-ročnej študentky. Školstvo je pre mňa vďačná téma, pretože ho zažívam na vlastnej koži každý deň. Vidím na ňom množstvo chýb, na ktoré sa snažím poukazovať a zároveň predkladám aj vlastné vízie a riešenia (napríklad v blogu „Nie sme hlúpi, iba nevzdelaní“). Zaujímam sa o politiku a blogy venujúce sa tejto téme sú mojim názorom na súčasné dianie. Zároveň tiež robím rozhovory so zaujímavými ľuďmi, o ktorých si myslím, že by ich mala poznať širšia verejnosť a tiež opisujem niektoré zážitky.
M. H.: Púšťate sa aj do citlivých tém, ako je napríklad hodnotenie politikov, chce to odvahu?
V. SEDILEKOVÁ: Trošku. Nikdy neviete, kto vám napíše, predovšetkým ak je to niekto, kto s vami nesúhlasí. Chcem ale dať najavo svoj názor a to preváži.
M. H.: Prečo ste podľa Vás vyhrali prvé miesto? Môžeme Vás označiť ako za jednu z najmladších slovenských blogeriek?
V. SEDILEKOVÁ: Na presný dôvod by ste sa museli spýtať poroty. Som im veľmi vďačná, že ma posunuli na prvé miesto. Všetky prihlásené projekty boli veľmi zaujímavé, takže som mala šťastie. Neviem, možno som sa im zdala niečím iná. Nemyslím si, že som najmladšia blogerka, je veľa mladučkých blogeriek i dievčat, ktoré majú založené blogy o cestovaní, či móde. Možno som jedna z najmladších blogeriek píšucich o politike, nemám to však ničím podložené.
M. H.: Čo rada robíte vo voľnom čase, ako by ste seba ohodnotili?
V. SEDILEKOVÁ: Mám pomerne veľa aktivít. Píšem knižky, blogujem, som prispievateľkou v regionálnom médiu, besedujem s deťmi na školách, organizujem podujatia (napr. beseda „Na slovíčko s extrémizmom“, som spoluorganizátorkou TEDxYouth@BanskáBystrica), som členkou Rady študentov mesta BB, píšem dejepisné práce, aktívne sa venujem športu, rada pomáham s dobrovoľníctvom, rozbieham svoje projekty a snažím sa plniť si sny. Napriek tomu, že sa to niekomu môže zdať ako kvantum záľub, som hrozná perfekcionistka a moja sangvinicko-melancholická povaha mi aj tak hovorí, že pre tento svet robím málo. Som asi človek, ktorý tu chce po sebe niečo zanechať.
Zhovárala sa: Monika Hucáková pre portál Veda na dosah
Foto: Caroline Caerulus Photography
Uverejnila: ZVČ