Slovenská akadémia vied a Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave pripravila v spolupráci s Bratislavským samosprávnym krajom projektový zámer na výskum možností dekontaminácie environmentálnej záťaže vrakunskej skládky. V lokalite Vrakunská cesta, skládka bývalých Chemických závodov Juraja Dimitrova, je potrebné komplexne špecifikovať zloženie znečisťujúcich látok v podzemných vodách a navrhnúť spôsob ich efektívneho odstránenia zo sledovaného prostredia.
„SAV je na pozícií špičkovej vedeckej inštitúcie v SR, ale to neznamená, že chceme robiť len špičkovú vedu, ktorá má svoj odraz vo vedeckých publikáciách a povedzme citáciách, o ktorých naša verejnosť diskutuje. Slovenská akadémia vied sa otvára spoločnosti. Mala by byť schopná reagovať na spoločenské výzvy a čo už je väčšou výzvou ako dlhodobá environmentálna záťaž vo Vrakuni,“ povedal predseda Slovenskej akadémie vied Pavol Šajgalík.
Akadémia vstúpila do spoločných rokovaní s Bratislavským samosprávnym krajom a aktívne vstupuje do procesu odstránenia znečisťujúcich látok v lokalite.
„Pripravili sme projekt, ktorý sme predstavili na májovom zasadnutí zastupiteľstva BSK. Projektový zámer poslanci schválili a sme radi, že sa to posunulo už do tej realizačnej fázy, kedy by už v najbližších dňoch malo byť uzavreté aj finančné plnenie projektu,“ povedal predseda SAV Pavol Šajgalík.
Slovenská akadémia vied má v spolupráci s Prírodovedeckou fakultou Univerzity Komenského v Bratislave dlhoročné skúsenosti pri riešení takýchto problémov. So svojím prístupom je zároveň projekt komplementárny aj s riešeniami enkapsulácií envirozáťaže, ktoré ponúka ministerstvo životného prostredia. Akadémia však bude o krok vpred, pretože bude skúmať metódy a analýzy toho, čo sa momentálne v skládke nachádza. Predmetom projektu je aj laboratórny výskum a overenie možností sanácie environmentálnej záťaže pomocou biologických a fyzikálno-chemických degradačných procesov.
„Toto považujeme za veľmi dobrú šancu a jasný príklad toho, ako vlastne vieme pretaviť náš základný výskum do aplikovaného výskumu, ktorý priamo poslúži verejnosti a rieši spoločenské problémy. My sa chceme zamerať jednak na analýzu tých kontaminantov, ktoré sú v skládke a ďalej vyvinúť, alebo resp. otestovať už naše vyvinuté technológie, ktoré môžu pomôcť kompletnému, alebo lepšiemu čisteniu vôd, ktoré budú ďalej z tej skládky vytekať. Toto je naša prvotná úloha a týmto smerom ideme. Ideme využiť technológie elektrochémie, geochémie, ďalších filtrov, sorbentov, z ktorých už niečo máme vyvinuté a potrebujeme to vyslovene otestovať v laboratóriu. Toto je úžasná možnosť ako vytvoriť prírodné laboratórium a pomôcť verejnosti,“ povedal Pavol Siman, podpredseda SAV pre I. oddelenie vied.
Hlavným riešiteľom je Ústav geotechniky z Košíc, ktorý má v tejto oblasti bohaté skúsenosti. Jeho expertnosť využívali partneri v mnohých krajinách sveta ako napríklad Japonsko.
„Z našej strany je to výzva, je to aj súčasť budúceho Zákona o verejnej výskumnej inštitúcií, ktorý má otvoriť a ´odbrzdiť´ práve takéto možnosti pre SAV, aby mohla spolupracovať s reálnou hospodárskou praxou, so spoločnosťou. Je to akoby symbolické potvrdenie tej správnosti cesty zmeny zákonného prostredia pre SAV a jej otváranie sa pre riešenie problémov v spoločnosti,“ oplnil Pavol Šajgalík.
V úvodnej fáze projektu dekontaminácie skládky budú vedci zbierať vzorky, ktoré budú následne analyzovať a vyhodnocovať ďalší postup. Bratislavská župa vyčlenila na projekt 350 000,00 eur.
Spracovala: Monika Hucáková pre portál Veda na dosah
Foto: BSK
Ilustarčné foto: Pixabay.com
Uverejnila: ZVČ