Slovenská lekárnická komora (SLeK) organizuje počas roka 2016, ktorý je komorou vyhlásený za Rok farmaceuta, sériu prednášok, určených predovšetkým pre laickú verejnosť pod spoločným názvom: Kto má kľúče od skrinky s jedmi?
Jesennú časť kampane odštartovala prednáška Dr. Miroslavy Snopkovej „Domáca lekárnička – pomôže alebo uškodí?“[prednáška vznikla ako súčasť osvetových kampaní Slovenskej lekárnickej komory pod názvom „Kto má kľúče od skrinky s jedmi?“].
Cieľom verejnej prednášky, ktorá sa uskutočnila na pôde Farmaceutickej fakulty UK v Bratislave nie je znepokojovať verejnosť, ale naopak, poučiť ju o možných rizikách, ktoré sú spojené s uskladňovaním liekov v našich domácnostiach. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) sa až 50 percent liekov vo svete užíva nesprávne, a zároveň na prvom mieste príčin úmrtia je práve nesprávne užívanie liekov. V Slovenskej republike sa ročne zbytočne intoxikuje vyše 4 000 ľudí, pričom viac ako polovicu tvoria deti. K najbežnejším miestom otráv patria domácnosti, s takmer 80 % podielom na všetkých otravách. Ako uvádzajú údaje Národného toxikologického informačného centra (NTIC) na Slovensku, 41,6 % telefonických konzílií bolo venovaných práve intoxikácii liekmi.
Odkladáme na „horšie časy“
Častým javom (nielen) v slovenských domácnostiach je odkladanie nespotrebovaných liekov „na horšie časy“, pričom si takto radi odkladáme najmä antibiotiká, lieky proti zápalu, bolesti a na nespavosť. Okrem dobre mienenej, ale nesprávnej domácej diagnostike a liečbe sa však prinajlepšom náš zdravotný stav nezlepší, žiaľ v horšom prípade sa priebeh ochorenia môže zhoršiť a následne poškodiť naše zdravie. Liek, ktorý v minulosti pomohol susedke na bolesť kĺbov automaticky neznamená, že je vhodný aj na naše boľavé kríže, najmä ak ho susedke predpísal lekár na lekársky predpis. Nesprávne zvolená domáca liečba má za následok dlhšie liečenie ako aj rekonvalescenciu.
Farmaceut ako nositeľ osvety
Výdavky na lieky sa celosvetovo neustále zvyšujú (Obr. 1.) Takisto stúpajú aj výdavky na lieky na Slovensku (Obr. 2). Cieľom prednášky bolo priniesť účastníkom kľúčové informácie a rady k liekom skladovaným doma a prehľadnejšiu orientáciu v sortimente domácej lekárničky. Aby nám lieky pomohli, mali by sme vedieť ako ich správne užívať, používať, skladovať, ale aj likvidovať v súlade s ochranou životného prostredia.
Preto sa odporúča lieky neviazané na lekársky predpis užívať iba v opodstatnených prípadoch a uvedomiť si, že lieky nie sú potraviny. Pred užívaním lieku si vždy prečítať príbalový informačný leták (PIL). Vyvarovať sa odhadom dávkovaní, užívať iba lieky s nezmenenými vlastnosťami, napríklad zmenenou farbou, vôňou, chuťou, konzistenciou. Lieky viazané na lekársky predpis je nevhodné poskytovať inej osobe alebo užívať inou osobou, aj v prípade podobných alebo rovnakých príznakov ochorenia. Užívať lieky iba pred uplynutím doby použiteľnosti a pred dátumom spotreby. Zvážiť užívanie liekov priamo pred deťmi, najmä z dôvodu vyvarovania sa napodobňovania správania dospelých deťmi. Vzhľadom k veku dieťaťa vysvetliť charakter lieku a jeho vplyvu na človeka.
Farmaceuti cítia neustále potrebu šíriť osvetu medzi obyvateľmi, že lieky treba skladovať oddelene od iného sortimentu v domácnosti a nikdy nie spolu s potravinami, rovnako že nespotrebované lieky viazané na lekársky predpis netreba odkladať na inú príležitosť, ale odovzdať do akejkoľvek lekárne.
Liek nie je potravina
Podľa odporúčaní SLeK treba lieky skladovať osobitne od ostatného sortimentu v domácnosti. Nikdy neskladovať lieky spolu s potravinami a vždy mimo dosahu detí. Lieky určené pre ľudí neskladovať spolu s liekmi určenými pre zvieratá a uchovávať na suchom tmavom mieste, pri vhodnej teplote. Skladovanie v kúpeľni alebo kuchyni nie je vhodné, nakoľko môže dochádzať k ovplyvňovaniu vlastností liekov vplyvom vlhkosti.
Vždy ponechávať lieky v pôvodných baleniach spolu s „Príbalovou informáciou pre pacienta“ (PIL). PIL obsahuje všetky informácie o lieku, ktoré môže pacient hocikedy potrebovať. Prelievanie, presýpanie a prekladanie liekov do iných ako pôvodných obalov, napríklad do obalov od potravín (napríklad plastové alebo iné obaly od spotrebovaných potravín), môžu spôsobiť neúmyselný príjem liekov a intoxikáciu pacienta.
Vytvoriť a viesť zoznam liekov v domácej lekárničke, za účelom kontroly doby použiteľnosti liekov, priebežného dopĺňania základných liekov prvej pomoci pre členov domácnosti a v prípade náhodného užitia (najmä detským pacientom) poznať obsah lekárničky a skladované množstvo. Kontrolovať 1 – 2 x ročne dobu použiteľnosti skladovaných liekov, rovnako pred každým užívaním kontrolovať dátum spotreby.
Podľa údajov o spotrebe liekov v SR Dr. Miroslava Snopková predstavila osnovu základných kategórií liekov, ktoré by mala obsahovať domáca lekárnička s poukázaním na dôležité riziká liekov neviazaných na lekársky predpis.
Odporúčaný obsah domácej lekárničky
LIEKY
- proti bolesti
- na prechladnutie
- na bolesť hrdla
- na alergie
- na horúčku
- na kašeľ
- očné lieky
- proti nadúvaniu
- na podporu trávenia
- proti prekysleniu žalúdka a na zníženie tvorby žalúdočnej kyseliny
- na zápchu
- proti hnačke
PROSTRIEDKY NA OŠETRENIE RÁN
- dezinfekčný prípravok
- obvínadlá (sterilné, elastické)
- náplasti
- leukoplast
- kompresívne gázy
OSTATNÉ POMÔCKY
- trojrohá šatka
- teplomer
- nožnice
- pinzeta
- chirurgické rukavice
Zástupcovia SLeK zároveň pri tejto príležitosti predstavili publikáciu, ktorá je prvou v rámci edície Farmaceut ako pomáhajúca profesia. Komora chce touto edíciou priniesť svojim členom viaceré témy, ktoré renomovaní autori spracovali príťažlivým a moderným spôsobom pre každodenné využitie v lekárenskej praxi. Autorkou 200-stránkovej publikácie s názvom Kto má kľúče od skrinky s jedmi? je Dr. Miroslava Snopková s kolektívom. Obsahuje nielen časť o tom, čo má obsahovať domáca lekárnička, o liekoch viazaných na lekársky predpis, ale aj o frekvencii používania liekov, ako aj informácie o rôznych bylinách či o vitamínoch.
Autori publikácie: PharmDr. Miroslava Snopková, PhD., Katedra organizácie a riadenia farmácie, Farmaceutická fakulta UK v Bratislave a Fakultná lekáreň Bratislava; Spoluautori: PharmDr. Ágota Minczingerová / Fakultná lekáreň Bratislava; Mgr. Kristína Szmicseková / Fakultná lekáreň Bratislava a Katedra farmakológie a toxikológie, Farmaceutická fakulta UK v Bratislave; PharmDr. Lucia Masaryková, PhD. / Katedra organizácie a riadenia farmácie, Farmaceutická fakulta UK v Bratislave; PharmDr. Ľubica Lehocká, PhD. / Katedra organizácie a riadenia farmácie, Farmaceutická fakulta UK v Bratislave.
Spracovala: Barbora Hrvolová, NCP VaT pri CVTI SR
Obr. 1, 2: Dr. Miroslava Snopková
Úvodné foto: FaF UK, Bratislava
Uverejnila: ZVČ