Študenti z trnavského gymnázia sú jedným z dvojice víťazov, projekt odskúša slovenská astrobiologička Michaela Musilová.
Tím Technici v zložení (zľava) Christián Izakovič, Viliam Krištof a Matej Krajčovič spolu s prvým slovenským kozmonautom Ivanom Bellom (druhý sprava). Zdroj: Slovenské elektrárne
Tretí ročník študentskej súťaže Misia Mars, ktorú organizujú Slovenské elektrárne v spolupráci so Slovenskou organizáciou pre vesmírne aktivity, priniesol nečakane dvoch víťazov. Prvým je tím Technici v zložení Viliam Krištof, Matej Krajčovič a Christián Izakovič z Gymnázia Jána Hollého v Trnave. Prišli s projektom podpory psychického a fyzického stavu posádky, ktorý spočíval vo využití trampolíny. Návrh odskúša astrobiologička Michaela Musilová počas simulovanej marťanskej misie na Havaji. S Viliamom Krištofom sme sa rozprávali o:
- tom, kde sa vzal nápad s trampolínou,
- či niektorá vesmírna agentúra uvažovala o tomto riešení,
- či rátali s víťazstvom,
- ako bude vyzerať spolupráca s misiou HI-SEAS.
Čo vás ako tím priviedlo k nápadu s trampolínou? Uvažovali ste aj o iných možnostiach alebo ste hneď vedeli, že chcete takýto projekt?
S nápadom prišiel Christián. Po prekonaní covidu začal skákať na trampolíne, pretože sa dopočul, že je to dobré cvičenie na regeneráciu. Naša profesorka fyziky nás potom inšpirovala touto súťažou a navrhla, aby sme to skúsili. Tak sme si povedali, že za pokus nič nedáme.
Už ste podobne technicky zameraný projekt predtým spoločne skúsili alebo šlo o váš prvý spoločný návrh?
Všetci traja sme predtým ešte boli na jednej súťaži, ktorú organizovala Materiálovotechnologická fakulta STU v Trnave. Skončili sme druhí. Rozoberali sme manažérske schopnosti a ako by vyzeral správny manažér. Ja a Christián sme tiež vyhrali celoslovenské kolo strojárskej olympiády, ktoré organizovala STU. Odovzdávali sme aj prácu. Sme dlhoroční kamaráti, spolu sme sa zapájali tiež do fyzikálnych súťaží. Myslím, že sme sa našli a to nám pomohlo aj v tejto súťaži, lebo sme zohratí. Každý mal svoju úlohu.
Keď ste vymýšľali projekt, zisťovali ste, či niektorá zo svetových vesmírnych agentúr uvažovala o rovnakom alebo podobnom riešení s trampolínou?
Viem, že Matej to hľadal. NASA koncom 20. storočia robila výskum, odtiaľ sme čerpali čísla použité v prezentácii. Zistili sme, že má o 68 percent nižšiu spotrebu kyslíka v porovnaní s inými športami. Neviem, aký rozsiahly výskum to bol, či šlo o niečo seriózne. Osobne som nevidel nikde trampolínu. Ani vo filmoch, všade bol bežecký pás. Tak sa nám zdalo vhodné pripomenúť to, nech sa ľudia zamyslia. Aj toto trošku dopomohlo, že nešlo o niečo nepoznané, o niečo nové.
Ako ste postupovali pri návrhu? Aj ste niečo merali?
Experiment ako taký, praktický, robil Christián, keďže na trampolíne začal skákať dávnejšie. Na sebe videl, že mu to pomáha. Nevedel si totiž predstaviť, že hneď po chorobe by začal behať alebo bicyklovať. Skákať na trampolíne mohol v pohodlí domova a mohol sa dostať späť do formy. Dokonca raz spadol, keď si nedával pozor, a tak sme sa zamerali aj na bezpečnú stránku, nie je to len zábavka. Neskôr spravil Matej aj fyzikálne výpočty. Nerozpracovávali sme trampolínu extra na Marse, pretože je určená na stanicu HI-SEAS. Sú nejaké odporúčania, ako by to mohlo fungovať na Marse. Tým, že sme vyhrali, budeme s nimi spolupracovať a riešiť.
Tím Technici počas prezentácie svojho projektu. Zdroj: Slovenské elektrárne
Rátali ste s víťazstvom?
Nie, určite nie, ale verili sme si. Keď sme sa dostali do finále, potešilo nás to. Dali sme si záležať na práci aj na videu. Hovorili sme si, že už keď ideme do toho, tak to spravíme poriadne. Keď sme videli iné projekty, tak sme si povedali: „Fúúú, my sme tu iba s trampolínou.“ Ostatní mali lasery, počítače Arduino, oproti našej trampolíne to bolo seriózne. Mali sme malú dušičku, ale dali sme do toho všetko. Spravili sme dobrú prezentáciu. A vyšlo to.
Oznámili tretie miesto. Všetci čakali, kto bude druhý a kto prvý. Zrazu prišlo nečakané ohlásenie, že udelia dve prvé miesta. Aké to pre vás bolo?
Boli to nervy, keď sme čakali na vyhlasovanie poradia od konca. Potom povedali, že druhé miesto nebude a mne chvíľu trvalo, kým som to spracoval. Bol to neskutočný pocit. Trochu úľava a vďačnosť za to, čo sme do toho dali a ako sa to vrátilo. A aj keby sme nevyhrali, bola to úžasná akcia. V každom prípade dobrá skúsenosť.
Hovorili ste, že ste šli na súťaž s malou dušičkou. Iní študenti mali laser, bioreaktor a podobné projekty. Stretli ste sa s nejakými zvláštnymi reakciami na to, že vy idete s trampolínou?
Chceli sme dať do toho všetko a neporovnávať sa s ostatnými, maximálne sa inšpirovať.
Ako bude vyzerať spolupráca s ľuďmi zo simulovanej misie HI-SEAS?
Ešte celkom neviem, mali by nás kontaktovať. Predpokladám, že potom dostaneme aj nejaký výstup, keď budú trampolínu skúmať. Bol by som rád. Potešilo nás to ešte viac ako exkurzia (do Európskeho centra vesmírneho výskumu a technológií v Holandsku, pozn. red.). Takto môžeme byť súčasťou niečoho väčšieho, čo sme dodali. Je to skvelé!
Plánujete sa v budúcnosti venovať technickému či vedeckému smeru?
Ja sa hlásim na elektrotechnickú fakultu, konkrétne odbor audiotechnika, dal som si teda skôr záležať na videu. Christán plánuje tiež, tuším, ísť na elekrotechnickú, Matej bude medik. Možno to v budúcnosti pokombinujeme, s niečím prídeme.
