Hlavnou témou februárového čísla Quarku je entomofágia. Entomofágia, teda konzumovanie hmyzu v akejkoľvek forme je alternatívnym a plnohodnotným zdrojom potravy a podľa mnohých vedcov by sa hmyz mohol stať stravou budúcnosti.
Jednou z hlavných zložiek výživy človeka sú bielkoviny. Tieto látky sú pre ľudské telo nenahraditeľné a zúčastňujú sa na všetkých procesoch, ktoré sa odohrávajú v organizme. Najviac bielkovín obsahujú telá rýb, morských živočíchov (napríklad krevety a homáre) a hmyzu. Nutričná hodnota a vyváženosť biomasy tela hmyzu je veľmi podobná biomase rýb a je identická s nutričnou kvalitou kreviet a homárov. Je najvyšší čas zamyslieť sa nad alternatívnymi a zároveň čo najplnohodnotnejšími zdrojmi potravy v budúcnosti. Vyváženou stravou budúcnosti, ktorá by obmedzila aj rastúcu epidémiu obezity, by mohla byť práve entomofágia. Podľa najnovších údajov sa vo svete konzumuje až 2 111 druhov hmyzu a pavúkovcov.
Profesor Feher je jedným zo zakladateľov Centra fyziky nízkych teplôt v Košiciach, svetovo uznávaného pracoviska v oblasti fyziky veľmi nízkych teplôt. On a jeho tím tu môžu precíznejšie skúmať fyzikálne procesy na atomárnej a elektrónovej úrovni. „Študujúc vlastnosti supratekutého hélia-3 pri teplotách pod jeden milikelvin môžeme získať poznatky o tom, ako sa vyvíjal náš vesmír krátko po tzv. Veľkom tresku,“ hovorí profesor Feher v rozhovore pre časopis Quark.
Líška hrdzavá (Vulpes vulpes) je naša najbežnejšia psovitá šelma. Obýva nielen celú Európu, ale aj Áziu, severnú Afriku a Severnú Ameriku. Je vďačným námetom mnohých rozprávok a bájok. Snáď najznámejšia je Ezopova bájka o Líške a havranovi, v ktorej prefíkaná líška svojou dôvtipnosťou ukoristila havranovi kus syra. Je naozaj líška taká inteligentná a prefíkaná?
Okrem troch vyššie uvedených tém nájdete vo februárovom Quarku aj množstvo ďalších zaujímavých článkov. Napríklad článok o tom, že zamestnancov niektorých firiem v Japonsku vyháňajú z práce drony. Ide o pracovníkov, ktorí ostávajú v práci aj po pracovnom čase – vraj je ich stále viac, a tak ich domov musia posielať drony. Mobilné zariadenia vládnu svetu moderných technológií. Podľa analytickej spoločnosť Gartner sa v roku 2022 až 70 % akýchkoľvek interakcií so softvérom v rámci firiem bude uskutočňovať prostredníctvom mobilných zariadení. Súčasné globálne otepľovanie má podobný priebeh ako klimatické zmeny, ktoré sa diali na Zemi pred viac než tri miliónmi rokov v období známom ako pliocén. Ak budú súčasné zmeny pokračovať hladina svetových oceánov stúpne o niekoľko desiatok metrov. Do Slnečnej sústavy zavítal pútnik akého sme tu ešte nemali. Podrobnosti o ňom si môžete prečítať v rubrike astronómia a nepodobá sa žiadnemu doteraz známemu asteroidu. Pútnikov, ktorí k nám prichádzajú najmä zo severnej Európy nájdete aj pri rieke Morava. Tá poskytuje v zime útočisko mnohým druhom vtáctva. Líška hrdzavá je naša najznámejšia a najrozšírenejšia šelma. Je to osamelý, inteligentný a prefíkaný lovec. Nové elektromobily sa objavujú na cestách stále vo väčšom počte. Využitie elektropohonu v leteckej doprave nie je až také jednoduché ako v prípade áut, ale aj v tejto oblasti došlo v posledných rokoch k veľkému pokroku. Najvyšší mrakodrap v Európe nenájdete v západoeurópskych veľkých mestách, ale v ruskom Petrohrade. Vežu Lakhta Center vysokú 462 metrov by mali dokončiť v tomto roku. Aj na Slovensku už máme prenosné planetárium. S najmodernejšou optikou a digitálnou výbavou umožňuje divákom vychutnať si mnoho vizuálnych zážitkov s pocitom 3D efektu vďaka kupolovitému tvaru planetária a vizualizácii programov, ako napríklad let pomedzi hviezdy, planéty či meteory, ale aj štart rakety a zábery z kozmu. Hydrotermálne deje v laboratóriách a v prírode sú chemické reakcie vo vodných roztokoch pri vysokých tlakoch a teplotách. Známe sú aj z prírody a chemici ich využívajú na prípravu mnohých látok. Aj napriek dlhodobému osídleniu a využívaniu krajiny sa aj na Slovensku zachovali ostrovy divokej prírody – pralesy nedotknuté ľudskou činnosťou. Sedenie, státie, chôdza či beh sú činnosti, ktoré sme sa naučili tak dávno, že si to ani nepamätáme. Aj tento náš pohyb však podlieha základným fyzikálnym zákonom. Dať si v zime horúci čaj z termosky alebo si z nej v letnej horúčave načapovať zmrzlinu považujeme za také prirodzené, že nám termoska pripadá, akoby tu bola odjakživa. Tento jednoduchý vynález zmenil najmä bežný život ľudí. Aj vo februárovom čísle Quarku sa môžete otestovať a precvičiť si mozgové bunky s našimi matematickými úlohami.
Výber článkov vo februárovom čísle časopisu Quark:
Dron vyháňajúci z práce
Kultúra nadpráce prekvitá v Japonsku a vysoké pracovné nasadenie si vyberá daň na zdraví pracovníkov. Ak zostávajú v práci dlhšie, nad ich hlavami začnú lietať drony.
Potrava budúcnosti?
Na základe vývoja na Zemi by podľa mnohých vedcov mohla byť entomofágia, t. j. konzumovanie hmyzu v akejkoľvek forme, alternatívnym a plnohodnotným zdrojom potravy.
Bez mobilu nie je kšeft
Spoločnosť Gartner predpovedá, že v roku 2022 sa bude až 70 % akýchkoľvek interakcií so softvérom v rámci firiem uskutočňovať prostredníctvom mobilných zariadení.
Bude, čo bolo?
Súčasné globálne otepľovanie zodpovedá situácii na Zemi pred viac než 3 miliónmi rokov, teda približne strednej časti geologického obdobia známeho ako pliocén.
Svet ultranízkych teplôt
Profesor Feher je jedným zo zakladateľov Centra fyziky nízkych teplôt v Košiciach. Skúma fyzikálne procesy na elektrónovej a jadrovej úrovni pri teplotách blízkych absolútnej nule.
Prvý medzihviezdny pútnik
Astronómovia prvýkrát v histórii skúmali vesmírny objekt, ktorý priletel do Slnečnej sústavy z medzihviezdneho priestoru a nepodobá sa žiadnemu doteraz známemu asteroidu.
Útočisko v tuhej zime
Rieka Morava poskytuje v zime útočisko mnohým druhom vtáctva. Na jej brehoch s množstvom starých drevín a krov a aj v samotnej rieke si hľadajú potravu.
Osamelý lovec
Líška hrdzavá je naša najznámejšia a najrozšírenejšia šelma. V Ezopovej bájke o Líške a havranovi svojou dôvtipnosťou ukradne havranovi syr. Je naozaj inteligentná a prefíkaná?
Aj do oblakov s elektrinou
Leteckí konštruktéri sa už pripravujú na budúcnosť bez ropy. Ak sa vedcom nepodarí vyvinúť nový druh pohonu, najvhodnejšou alternatívou aj pre lietadlá bude elektropohon.
Montáž rakety Ariane 6
Neďaleko Paríža sa začala finálna montáž hlavných stupňov nového európskeho vesmírneho nosiča, ktorý ponúkne vysokú úroveň hospodárnosti a flexibility dopravy nákladov do kozmu.
Najvyšší v Európe
Asi málokto by to čakal, no najvyšší mrakodrap v Európe stavajú v ruskom Petrohrade. Vežu Lakhta Center by mali dokončiť v tomto roku a bude vysoká 462 metrov.
Obloha prichádza k vám
Planetárium si väčšina z nás predstaví ako budovu s kupolovitou strechou, ktorá čaká na svojich obdivovateľov. Na Slovensku však už máme aj prenosné planetárium.
Hydrotermálne deje v laboratóriách a v prírode
Chemické reakcie vo vodných roztokoch pri vysokých tlakoch a teplotách – hydrotermálne syntézy, známe aj z prírody, využívajú chemici na prípravu mnohých látok.
Ostrovy divokej prírody
Aj napriek dlhodobému osídleniu a využívaniu krajiny sa aj na Slovensku zachovali pralesy nedotknuté ľudskou činnosťou. Sú vzácnou ukážkou pôvodných lesov Karpát.
Vstaň a choď
Sedenie, státie, chôdza či beh sú činnosti, ktoré sme sa naučili tak dávno, že si to ani nepamätáme. Pripomeňme si fyzikálne zákony bežného života.
Teplé či studené?
Dať si v zime horúci čaj z termosky alebo si z nej v letnej horúčave načapovať zmrzlinu považujeme za také prirodzené, že nám termoska pripadá, akoby tu bola odjakživa.
Autor: Redakcia Quark
Foto: Redakcia Quark; Ing. Ľubor Čačko; Wikimedia/ Peter Halasz
Viac sa dočítate v časopise Quark (číslo 02/2018).
Uverejnila: VČ
Viac o iných zaujímavých témach, sa dočítate v časopise Quark (číslo 02/2018), ktorý nájdete v novinových stánkoch alebo si ho môžete predplatiť v elektronickej alebo papierovej verzii na www.quark.sk.