Hlavnou témou augustového čísla Quarku sú inteligentné mestá. Keď porovnáme bývanie pravekých ľudí v jaskyniach s využívaním našich dnešných príbytkov, našli by sme len málo rozdielov vo funkcii oboch typov príbytkov. K revolúcii v bývaní však dôjde v inteligentných mestách budúcnosti, tzv. Smart cities.
Jaskyne poskytovali našim predkom prístrešie a ochranu pred dažďom, snehom a vetrom. Tiež miesto na prespanie, ohnisko, ktoré zabezpečovalo v jaskyni teplo, aj priestor na uskladnenie zásob. Dnešné domy sa stavajú s ohľadom na čo najvyšší komfort, ale samotný byt pre nás nič nespraví, podobne ako pre praľudí nič nespravila ani jaskyňa. Byt nenakúpi za nás to, čo nám chýba v chladničke, nezavolá sanitku, keď niekomu v našej prítomnosti príde nevoľno. Takéto a mnohé ďalšie vymoženosti však ponúknu byty v inteligentných mestách budúcnosti. Ich integrovanou súčasťou budú aj dopravné systémy a v neposlednom rade aj odev ich obyvateľov. Vývojom týchto moderných služieb sa zaoberajú na Elektrotechnickej fakulte Žilinskej univerzity v Žiline (EF UNIZA).
10 × NAJ za rok 2017. Vedci stále objavujú nové druhy rastlín a živočíchov. Rebríček najzaujímavejších nových druhov vyhlasujú každoročne 23. mája na výročie narodenia otca modernej taxonómie Karla Linného. Túto nomináciu vytvárajú vedci z celého sveta pod záštitou Medzinárodného inštitútu pre výskum druhov IISE (International Institute for Species Exploration), ktorý patrí pod Newyorskú štátnu univerzitu SUNY (State Univerzity od New York) a jej fakultu ESF (College of Environmental Science and Forestry). Hlavnou myšlienkou tohto projektu je zvýšiť povedomie o kríze biodiverzity a vyzdvihnúť dôležitosť taxonómie, odboru biológie, ktorá sa zaoberá klasifikáciou organizmov.
Zaniknutá kultúra. Veľkonočný ostrov (v miestnom jazyku Rapa Nui, Veľký Rapa) leží v Tichom oceáne asi na polceste medzi Tahiti a Čile. Patrí k najizolovanejším trvale osídleným miestam zemegule. Rapa Nui vyniká predovšetkým kamennými archeologickými pamiatkami. Asi najznámejšie sú moai – obrovské štylizované sochy ľudí. Existuje niekoľko verzií zániku civilizácie, ktorá vytvorila tieto impozantné sochy.
Okrem troch vyššie uvedených tém nájdete v augustovom Quarku aj množstvo ďalších zaujímavých článkov. V druhom mesiaci prázdnin sa pozrieme na wi-fi siete v kaviarňach, na letiskách, v hoteloch, vlakoch a na ďalších verejných miestach, ktoré v čase dovoleniek využívame častejšie. Boj o väčšiu kapacitu, tak by sa stručne dal charakterizovať cieľ, ktorí si technici kladú pri vývoji nových technológií batérií. Vedecký tím je ako orchester, tvrdí Vedec roka 2016, jadrový fyzik profesor Pavel Povinec. Ocenenie, ktoré získal je pre neho aj zadosťučinením, že nový fyzikálny smer – fyzika nízkych rádioaktivít sa aj vďaka jeho výsledkom presadil a stal sa súčasťou medzinárodného výskumu. V nedávnej minulosti vedci identifikovali veľmi svietivé hviezdy vo vzdialenosti viac než 300 000 svetelných rokov od Zeme. Teraz skúmajú ako sa mohli dostať tak ďaleko. Slovensko je krajinou s prekvapujúcim množstvom unikátnych prírodných výtvorov. Vďačí za to pestrej horninovej skladbe, ktorá je výsledkom zložitého geologického a paleogeografického vývoja od najstarších období až po súčasnosť. O dejinách týchto rôznych období nám rozprávajú kamene, či už v podobe minerálov a hornín alebo zaujímavých a často nevšedných kamenných výtvorov. Nielen architektúra klasických budov sa vyvíja. Vývoj architektúry záhrad v sebe odzrkadľuje vplyvy rôznych kultúr. Ich prehľad poskytuje výstava IGA, ktorá sa do polovice októbra koná v Berlíne. Palivo minulosti palivom budúcnosti, plyn sa stáva obľúbeným alternatívnym palivom. Uplatnenie nachádza vo verejnej doprave aj v osobných vozidlách. Architektúra múzea Danubiana bola navrhnutá tak, aby zabezpečila priestor pre rozličné výstavné aktivity. Poloha na rozhraní troch krajín Slovenska, Rakúska a Maďarska, kontrast šírej vodnej hladiny, vysokej oblohy a nekonečných brehov hrádze umocňujú celkový dojem tejto výnimočnej stavby. Už tisíce rokov ľudia zdomácňujú rôzne druhy stavovcov, ktoré v dôsledku zdomácnenia alebo šľachtenia už nie sú schopné samostatne žiť vo voľnej prírode. Na rozdiel od nich si včela medonosná (Apis melifera) svoju potravu hľadá sama a jej nadbytky – med, propolis, materskú kašičku, vosk či včelí jed – poskytuje človeku. Medzi jej najväčších nepriateľov patria parazity. Vznikne superkontinent Amasia? Aby sme lepšie videli, Geograf Liptova, to sú názvy ďalších článkov s rôznorodou tematikou, ktoré vám populárnou formou predstavia množstvo noviniek z oblastí vedy a techniky. V auguste pokračuje aj seriál o tom ako môže náhoda pomôcť vede, pravidelné rubriky v ktorých môžete otestovať svoje matematické schopnosti a všeobecný rozhľad.
V augustovom čísle časopisu Quark nájdete:
Ľad na Mesiaci
Sonda, ktorú NASA vyslala na obežnú dráhu okolo Mesiaca, odhalila svetlé škvrny v kráteroch pri južnom póle. Ide o lokality s teplotou až -163 °C. Vedci predpokladajú, že je v nich vodný ľad.
Inteligentné mestá budúcnosti
Od praveku sa funkcia ľudských príbytkov zásadným spôsobom nezmenila. K revolúcii v bývaní však dôjde v inteligentných mestách budúcnosti, tzv. Smart cities.
Nie je sieť ako sieť
V čase dovoleniek sa častejšie pripájame k sieťam wi-fi v kaviarňach, na letiskách, v hoteloch, vlakoch a na ďalších verejných miestach. Čo pri takomto pripojení riskujeme a ako sa chrániť?
Boj o väčšiu kapacitu
Nové technológie batérií sa objavujú so železnou pravidelnosťou, ale do výroby sa dostáva minimum inovácií. Nádej v tomto smere vzbudzuje vývoj lítiovo-sírovej (Li-S) batérie.
Vedecký tím je ako orchester
Jadrový fyzik profesor Pavel Povinec získal za výsledky svojej práce ocenenie Vedec roka SR 2016. Vede sa venuje aj vo voľnom čase, je pre neho zadosťučinením aj oslavou myslenia.
Najvzdialenejšie hviezdy Mliečnej cesty
V poslednom desaťročí viacerí astronómovia identifikovali veľmi svietivé hviezdy vo vzdialenosti viac než 300 000 svetelných rokov od Zeme. Ako sa tieto hviezdy mohli dostať tak ďaleko?
10 × NAJ za rok 2017
Majú rovnakú adresu ako my, no o ich existencii ani netušíme. Na planéte Zem žijú svoj život stvorenia, ktoré ešte len objavujeme.
Kamenný obraz Slovenska
Nevšedné kamenné výtvory na území Slovenska dodávajú našej krajine špecifický ráz a sú aj poučnou knihou o histórii Zeme a jej najvrchnejšej časti – zemskej kôre.
Ako sa vyvíja architektúra záhrad?
Popri vývoji architektúry stavieb prebieha aj vývoj architektúry záhrad. Odzrkadľujú sa v ňom vplyvy rôznych kultúr. Ich prehľad poskytuje výstava IGA, ktorá sa koná v Berlíne.
Palivo minulosti palivom budúcnosti
Plyn sa stáva čoraz obľúbenejšie alternatívne palivo. Svoje uplatnenie nachádza vo verejnej doprave, firemných flotilách aj v osobných vozidlách.
Vznikne superkontinent Amasia?
Dnešné kontinenty by sa o 100 miliónov rokov mali spojiť do jedného superkontinentu. Vedci pri svojich prognózach vychádzajú zo skutočnosti, že kontinenty sa na tektonických platniach pohybujú.
Dunajský polostrov umenia
Južne od Bratislavy, na polostrove uprostred vodného diela Gabčíkovo, vzniklo jedno z najmladších európskych múzeí moderného umenia a súčasne architektonický skvost – Danubiana.
Parazity v úľoch
Včely zohrávajú dôležitú úlohu pri zachovaní rovnováhy v prírode a pomáhajú poľnohospodárom zvyšovať úrodu pestovaných plodín. Medzi ich najväčších nepriateľov patria parazity.
Zaniknutá kultúra
Polemika zástancov prudkého ekosociálneho rozvratu a pomalšie účinkujúcich záporných vplyvov míňa podstatu. Úbytok obyvateľov na Veľkonočnom ostrove spôsobili obidva tieto vplyvy.
Aby sme lepšie videli
Počet používateľov okuliarov ustavične rastie. Viac ako polovica ľudí západného sveta potrebuje korekciu zraku. Aj preto sa za jeden z najväčších vynálezov považujú okuliare.
Autor: redakcia Quark
Foto: Redakcia Quark; EF UNIZA; Pixabay.com
Viac sa dočítate v časopise Quark (číslo 8/2017).
Uverejnil: ZVČ
Viac o iných zaujímavých témach, sa dočítate v časopise Quark (číslo 8/2017), ktorý nájdete v novinových stánkoch alebo si ho môžete predplatiť v elektronickej alebo papierovej verzii na www.quark.sk.