V ľudskom tele i na jeho povrchu žije nespočetné množstvo mikróbov. Patria k nim baktérie, vírusy, huby a jednobunkovce, ktorých druhy a kmene sú jedinečné pre každého človeka. Súhrnne všetky tieto mikroorganizmy označujeme názvom mikrobióm. Takto by sa dala v stručnosti charakterizovať hlavná téma septembrového čísla Quarku. Predpokladá sa, že nové poznatky výskumu ľudského mikrobiómu prinesú v najbližšej dobe významné aplikácie v oblasti medicíny a zlepšovania ľudského zdravia a tiež nové poznatky v kriminálnej a forenznej praxi.
Rok 2016 vyhlásila OSN za rok strukovín. Jedlá z fazule, šošovice a hrachu dobre poznáme aj na Slovensku. Strukoviny patria k najstarším domestikovaným rastlinám a ľudstvu by mali pomôcť v boji proti hladu, podvýžive, a pri riešení environmentálnych výziev. Viac o týchto, stále nedocenených rastlinách, sa dozviete v rozhovore s riaditeľkou Výskumného centra AgroBioTech SPU V Nitre doc. Ing. Tatianou Bojňanskou.
Stožiare veterných elektrární sa už stali bežným koloritom mnohých krajín. Miest vhodných na ich výstavbu však pomaly ubúda, a tak sa hľadajú iné možnosti na ich umiestnenie. Plávajúce veterné elektrárne sa môžu v budúcnosti inštalovať v poveternostne výhodnejších podmienkach, ktoré prevládajú vo väčšej vzdialenosti od brehu. V septembrovom Quarku si pripomenieme aj štvrť storočie od objavu múmie, známej pod menom Ötzi. Našli ju v alpskom ľadovci a jej vek archeológovia odhadli na 5 200 až 5 300 rokov. Ötzi dostal meno podľa miesta nálezu v priesmyku v Ötztalských Alpách, ale je známy aj ako Ľadový muž. Žil v medenej dobe a na tie časy to bol už pomerne starý človek
Z obsahu septembrového Quarku vyberáme:
Medozvestka nám rozumie
Zo vzťahov medzi ľuďmi a voľne žijúcimi zvieratami je iba málo krajších než vzťah afrických hľadačov medu a vtáčika veľkosti škorca, nazývaného medozvestka.
Náš život s mikróbmi
V ľudskom tele i na jeho povrchu žije nespočetné množstvo mikróbov. Súhrnne všetky tieto mikroorganizmy označujeme názvom mikrobióm.
Skimer opäť útočí
Po rusky hovoriaca skupina Skimer, ktorá sa vo svojich zločineckých aktivitách zameriava na bankomaty po celom svete, sa opäť hlási o slovo.
Inteligentné ovládanie domov
Každý typ budovy môžeme zmeniť návrhom a vložením určitej formy inteligencie, ktorá môže byť pasívna alebo aktívna.
Nedocenené strukoviny
O jedných z najstarších domestikovaných, no napriek tomu ešte vždy nedocenených rastlinách sme sa rozprávali s riaditeľkou Výskumného centra AgroBioTech SPU V Nitre doc. Ing. Tatianou Bojňanskou.
Nehaňte straku
Vďaka rôznym poverám sa straka u nás stala symbolom akéhosi drzého zlodeja. Podľa výsledkov najnovšej štúdie by sme však mali z tohto prirovnania straky vynechať.
Kto hľadá, nenájde
Aký význam majú farby a tvar tela pre život živočíchov? Nahliadnime do tajuplného života prírody, kde neustále, už po milióny rokov, prebieha neľútostný boj o prežitie.
Ak všetko zlyhá, prečítaj si návod
Do technickej praxe pribudol termín použiteľnosť – nový kvalitatívny parameter výrobku, ktorý sa výrobcom vyplatí zlepšovať a zákazníkom sledovať.
Francúz pre šťastie
Niektorí ho môžu považovať za nástupcu Renaultu Laguny, on však rúbe vyššie. Predzvesť úspechu má už v mene – Talisman.
Robot odhaľujúci bomby
Eliminovať hrozbu teroristických útokov nie je jednoduché a pri odhaľovaní nastražených výbušných systémov, uložených v batožine, majú pomôcť roboty.
Skrotenie vetra a prílivu
Miest vhodných na výstavbu stožiarov veterných elektrární pomaly ubúda, a tak sa zrak energetikov a konštruktérov obrátil na more.
Prsteň nám zachráni život
Tím vedcov z STU v Bratislave vyvíja mikrozariadenia, ktoré budú zachraňovať životy ľudí – monitor stresu či senzorické implantáty bez potreby dobíjania batérie.
S podporou FabLabu úspešne do sveta
Tím bratislavských gymnazistov Compotes najskôr staval roboty z dostupných technických stavebníc (Merkur, Lego), teraz vyvíja vlastné verzie, s ktorými dosahuje úspechy na majstrovstvách sveta.
Strieborné výročie Ľadového muža
V septembri uplynie štvrť storočia od objavu múmie, známej pod menom Ötzi. Našli ju v alpskom ľadovci a jej vek archeológovia odhadli na 5 200 – 5 300 rokov.
Svetový optik
Fotografia má už takmer dvestoročnú históriu. Pokroky v jej vývoji sa už od začiatku spájali so zdokonaľovaním optickej techniky. A tu zohral nezastupiteľnú úlohu Jozef Maximilián Petzval.
Autor: redakcia Quark
Foto: Redakcia Quark
Viac sa dočítate v časopise Quark (číslo 9/2016).
Uverejnila: ZVČ
Viac o iných zaujímavých témach, sa dočítate v časopise Quark (číslo 9/2016), ktorý nájdete v novinových stánkoch alebo si ho môžete predplatiť v elektronickej alebo papierovej verzii na www.quark.sk.