V hlavnej téme septembrového čísla časopisu Quark približujeme prelomový vynález kolesa, ktorý nemá svojho konkrétneho autora, nie je taký starý, ako by sa mohlo zdať, no pre človeka je nenahraditeľný a je stopercentne dielom ľudskej predstavivosti.
Zdroj: Quark
Čo roztočilo dejiny
Vidlice a páky nájdeme pri pohľade na rozvetvené konáre stromov, princíp lietania nám napovedia vtáky vznášajúce sa na vzdušných prúdoch. Oheň tu bol dávno pred nami a občas ho bolo a je až príliš. Na koleso otáčajúce sa okolo osi však inšpiráciu v prírode nenájdeme.
Keď ho položíme horizontálne, môžeme pomocou neho formovať hrnce, vázy, misky, poháre. Keď ho postavíme na hranu, skráti nám vzdialenosti a umožní premiestňovať náklady oveľa pohodlnejšie než nosením. Ak zapojíme viac kolies do sústavy, v ktorej sa ovplyvňujú dotykom otáčajúcich sa hrán alebo zubov, môžeme merať čas, mlieť múku či jazdiť na aute. Koleso je jedným z prelomových vynálezov v histórii ľudstva. Na rozdiel od väčšiny ostatných zásadných objavov je stopercentne dielom ľudskej predstavivosti.
Pozrite si
V porovnaní s niektorými inými základnými vymoženosťami je pritom koleso až prekvapivo mladé. Vynález kolesa podľa doterajších nálezov o celé tisíce rokov predbehli napríklad ihly na šitie, tkané látky, výroba povrazov, pletenie košíkov, stavba lodí a dokonca flauta.
Pohyb otáčajúceho sa kolesa je v prírode takmer neznámym pojmom. Vedci v tejto súvislosti niekedy pripomínajú kotúľanie sa spleti niektorých druhov rastlín hnaných vetrom, pohyb niektorých mikroskopických organizmov alebo chrobákov. Lenže prvoky sa ľudskému zraku vyzbrojenému mikroskopom po prvý raz odhalili až v 18. – 19. storočí a okrem toho ani jeden z uvedených organizmov sa nepohybuje ako na kolesách – jednoducho sa sunú, prípadne sa samy otáčajú. Predstava slnka každodenne sa valiaceho ako koleso po oblohe z východu na západ je s najväčšou pravdepodobnosťou oveľa mladšia: prvé vyobrazenia slnečného disku, ktoré vyhotovovali napríklad Sumeri, Asýrčania a Chetiti, predstavovali slnko s krídlami. Slneční bohovia teda po oblohe najprv lietali ako vtáky alebo sa plavili v zlatých člnoch. Na to, aby sa mohol grécky Helios presúvať na voze ťahanom koňmi, musel najprv niekto dostať nápad nahradiť ľudské chodidlá kolesami.
Fakt a fikcia
Ako ľudia nežijeme iba vo faktickom svete, ale aj vo svete možností a skúseností, ktoré nám ponúka fikcia. O faktoch a fikcii vo vede a v umení sme sa rozprávali s Tatianou Sedovou a Michalom Šedíkom z Filozofickej fakulty UMB v Banskej Bystrici.
Najdôležitejšie látky
Keď sa pýtame, ktoré sú najdôležitejšie anorganické látky, odpoveď je bez akýchkoľvek diskusií úplne jasná. Sú to tie, ktoré nám ponúka sama príroda, teda horniny a v nich obsiahnuté minerály.
Zelené mosty
Ekodukty sú jedným zo spôsobov, ako sa pokúsiť oddeliť premiestňovanie sa zvierat od dopravy ľudí. Pomáhajú chrániť živú prírodu a majú nezanedbateľnú ekonomickú aj estetickú hodnotu.
Cítiť vietor fúzmi, Dejiny v detskej ozdobe, Hrozba v ľade, Hodnota informácií, Plášť do tepla i zimy, Slonovinová dáma, Odolnejšie pneumatiky, Záhada guľatých elektrónov, Predzvesť vyhynutia, S laboratóriom do hrobky, Röntgenová žiara na Merkúre, Nedobytná vtáčia pevnosť. To je výber ďalších tém, ktoré nájdete v rubrike Magazín. Samozrejme, aj v septembrovom čísle Quarku sa môžete otestovať a precvičiť si mozgové bunky riešením zaujímavých úloh.
Výber článkov zo septembrového čísla časopisu Quark
Risk je zisk
Komercializácia hlbokých technológií je pre vedcov náročná: trhové aplikácie nie sú samozrejmé, pri financovaní sa uprednostňuje rýchla návratnosť a profesionálne náklady môžu byť vysoké.
Čierna diera v hviezdokope
Podľa astronómov by známa guľová hviezdokopa s označením M4 nachádzajúca sa v súhvezdí Škorpión mohla vo svojom jadre obsahovať čiernu dieru strednej hmotnosti.
Výnimočné kozáky
Kozáky podobne ako hríby patria medzi najobľúbenejšie druhy húb. Takmer všetky u nás rastúce druhy kozákov patria medzi jedlé a chuťovo vynikajúce huby.
Spev kráľov
Pre jeleňa lesného je počas ruje typické hlasné trúbenie a ručanie. Najčastejšie ho počuť na svitaní alebo pri súmraku počas súbojov, keď sa jeleň usiluje odohnať konkurentov od samíc.
Najťažšia disciplína
Pohľad na štatistiky atletických rekordov okamžite napovedá, že medzi mužmi a ženami sa na športoviskách prejavujú určité fyziologické rozdiely. Odpovede na otázky, aké sú to rozdiely a čo presne by sa z nich malo vyvodiť, sú však zložitejšie.
Sto rokov planetárií
Tradičné planetáriá vznikali ako samostatné inštitúcie s cieľom prezentovať astronomické poznatky verejnosti. Okrem vzdelávania a zábavy sú však aj ukážkou vedeckého pokroku.
Múry predstavujúce svet
Divadelná budova nie je iba obal, ktorý raz za večer naplní obsahom divadelné predstavenie. Dizajn divadla súvisí s technickými požiadavkami žánru a odráža jeho filozofiu.
Najlepšia občianska veda
Iniciatíva IMPETUS zverejnila víťazné projekty Európskej ceny za občiansku vedu, ktoré k riešeniu výskumnej otázky pozývajú aj verejnosť.
Hrozba menom povodeň
Geografia a rozličné dátové zdroje poskytujú informácie o povodniach, ich priestorovom rozložení a intenzite povodňového ohrozenia.
Modelovanie dažďa
V tomto pokuse si namodelujeme vznik dažďa v domácich podmienkach a vysvetlíme si fyzikálny princíp jeho vzniku.
Pestrá paleta na Marse
Na Marse sa v astrobiologickom kontexte zväčša všetko točí okolo súčasného či minulého výskytu kvapalnej vody – nenahraditeľného biologického rozpúšťadla.
Svetová chémia v Bratislave
Koncom júna sa v bratislavskej Redute zišli vedci a vedkyne zo všetkých kontinentov (okrem Antarktídy). Ich cieľom bol 17. Medzinárodný kongres kvantovej chémie.
Dlhá cesta myši
Počítačová myš, považovaná za prirodzenú súčasť počítačov, nebola samozrejmosťou vždy. Jej začiatky boli kostrbaté a nešikovné.
Šikovní neznámi predkovia
Medzi prejavy sofistikovaného ľudského správania patria výroba zložitejších úžitkových artefaktov, abstraktné či figuratívne výtvarné prejavy a náznaky systematickej spolupráce.
Lesník novej éry
Lesníctvo zahŕňa nielen botaniku, ale napríklad i geológiu, meteorológiu či chémiu. Jedným z prvých priekopníkov moderného lesníctva u nás bol aj Ľudovít Greiner.
Nové vydanie časopisu Quark si môžete kúpiť v novinových stánkoch od 1. septembra 2023, prečítať na webovej stránke časopisu alebo vyzdvihnúť priamo vo svojej schránke.
