V hlavnej téme májového čísla časopisu Quark sa Andrej Čerňanský z Prírodovedeckej fakulty UK venuje vymieraniu druhov, ktoré prirodzene formovalo prírodu v našej geologickej minulosti. Pochopením tohto procesu a rozdielov medzi vymieraním a vyhubením máme šancu chrániť súčasnú biodiverzitu.
Zdroj: Quark
Vymieranie druhov
Cesta k nášmu chápaniu vymierania druhov má fascinujúcu históriu, takmer ako samotný fenomén vymierania. Ide o prirodzený proces, ktorý nevyhnutne formoval prírodu v geologickej minulosti. Nie je však vymieranie ako vymieranie či dokonca vyhubenie.
Pochopením toho, ako a prečo dochádzalo k vymieraniam v minulosti, máme šancu chrániť súčasnú biodiverzitu. Jeden z kľúčov nájdeme i pri leguánoch, ktoré žili v Európe pred miliónmi rokov.
Koncept vymierania už považujeme za samozrejmý, sčasti vďaka populárnym dinosaurom. Práve tie totiž deti milujú a intuitívne chápu, že ich už v lese nestretnú. Nebolo to tak vždy, niekto na to musel prísť a v mnohých prípadoch aj zbúrať staré náboženské dogmy. Správne pochopiť svet okolo nás a jeho minulosť si vyžadovalo čas. Ešte oveľa viac času bolo potrebného na zmenu myslenia ľudí, zmenu myslenia spoločnosti.
Už v štvrtom storočí pred naším letopočtom sa o živočíchy zaujímal grécky učenec Aristoteles. Hoci to bol na svoju dobu pokrokový človek, vo svojej slávnej knihe O pôvode živočíchov vlastne vôbec neuvažoval nad možnosťou, že by nejaký pôvod mali. V stredoveku a dokonca i v neskoršom období sa živočíchy považovali za Boží dokonalý výtvor šiesteho dňa stvorenia. A keď sú dokonalé, tak predsa nemohli ani vyhynúť.
Prvý, kto sa pokúsil o systematické zatriedenie rastlín a živočíchov, bol v 18. storočí Carl von Linné (1707 – 1778) vo Švédsku. Napriek tomu, že sa jeho systematika považuje za zastaranú (moderná veda vychádza z fylogenetickej systematiky), Linné zaviedol binomickú nomenklatúru – pomenovávanie rastlín a živočíchov dvomi menami, rodovým a druhovým, teda niečo ako meno a priezvisko. Tá sa používa doteraz.
Linné premýšľal vo svojom systéme iba o žijúcich organizmoch. Dôkazy o tých vyhynutých však dramaticky pribúdali. Ľudia čoraz častejšie nachádzali skameneliny zvierat, ktoré sa sotva podobali na tie súčasné. Boli medzi nimi trilobity, amonity, no i mamuty. Spočiatku trvalo dlhšie, než správne pochopili, že nejde o hračky prírody ani o výtvor čerta, ktorý sa neúspešne snažil napodobňovať Božie stvorenie. Občas skamenelinám prisudzovali nadprirodzené alebo liečivé vlastnosti. Lebky pravekých chobotnatcov považovali za pozostatky bájnych jednookých obrov, kyklopov. Nesprávne totiž považovali ich nosový otvor za oko.
Keď už bolo zrejmé, že skameneliny predstavujú pozostatky tvorov, našli ľudia vysvetlenie v Biblii. Boli to jednoducho zvieratá, ktoré sa nedostali na Noemovu archu a pri potope sveta sa utopili. Čo na tom, že mnohé boli vodné, a tak by si potopu skôr užívali. Problém bol, že ľudia dlho nechápali, ako je Zem stará a jej vek počítali na pár tisíc rokov. Myšlienka, ktorá sa rodila postupne, že Zem má ohromne dlhú, miliardy rokov starú geologickú históriu, priniesla prelomové chápanie skamenelín.
Vesmírny paternoster
Predstavte si, že architekti a inžinieri dostanú neobmedzený rozpočet a úlohu postaviť vesmírny výťah. O tomto koncepte sme sa zhovárali s Matúšom Toderiškom z vesmírneho podcastu Slnečná zostava.
Aj AI sa mýli
Umelá inteligencia sa občas správa inak, ako by sme od nej očakávali či dokonca žiadali. Viaceré príhody dokazujú, že nielen človek sa môže pomýliť.
Dôležitá rovnováha
Organizmus si stráži rovnováhu energie a jej spotreby mechanizmami, ktoré podnecujú chuť do jedla, keď je prísun energie nedostačujúci, a navodzujú pocit sýtosti, keď jej je nadbytok.
Rybia dúha, Praveké halucinogény, Ryža z Marsu, Stavebné prvky života, Hasia smäd zadočkami, Prenosná wi-fi sieť, Zvuky rastlín, Krátkozraký hvezdár, Sila nášho jazyka, Vajce proti vráskam, Zahrievanie mesiacov, Vegetácia podľa rovníc. To je výber ďalších tém, ktoré nájdete v rubrike Magazín. Samozrejme, aj v májovom čísle Quarku sa môžete otestovať a precvičiť si mozgové bunky riešením zaujímavých úloh.
Výber článkov z májového čísla časopisu Quark
Váženie bieleho trpaslíka
Astronómovia použili Hubblov vesmírny ďalekohľad na to, aby po prvý raz priamo zmerali hmotnosť osamoteného bieleho trpaslíka – preživšie jadro hviezdy podobnej Slnku, ktorá vyčerpala svoje jadrové palivo.
Ohrozený elegán
Medzi naše najkrajšie hlodavce patrí škrečok poľný. Ešte v minulom storočí to bol rozšírený živočích a považovali ho za škodcu. V súčasnosti je vzácny a kriticky ohrozený.
Motýle z mokrade Abrod
Mokraď je biotop, ktorého existencia je podmienená vodou. Život v týchto oblastiach negatívne ovplyvňujú suché horúce letá. Medzi ohrozené druhy patria aj niektoré motýle.
Nič nie je dané
Zmeny v pravidlách športových disciplín alebo v materiáloch, z ktorých sa vyrábajú nástroje a pomôcky, sa dejú neustále. Nie vždy za nimi musia stáť nejaké nové objavy a vynálezy.
Spánková hygiena
Problémy so spánkom má až tretina dospelej populácie. Väčšine pritom stačí zmeniť podmienky a odstrániť rušivé faktory. Ktoré spánkové poruchy môžu nastať a ako im predchádzať?
Elektrina v nádrži
Syntetické elektropalivá majú umožniť, aby prechod na bezuhlíkovú elektrickú dopravu nebol až taký náhly. Ide o kompromis. Tým sa netaja ani tí, ktorí sa vývojom e-palív zaoberajú.
Imunitný systém civilizácie
Človek, ktorý ako jediný tvor na Zemi dokázal oheň stvoriť, sa musel stať zároveň jediným, kto sa proti nemu naučil aj bojovať. Požiarna stanica sa stala súčasťou ľudských sídlisk.
V prúde vzduchu
Prečo sa v prievane zabuchnú dvere? Prečo dve nákladné lode nemôžu plávať blízko pri sebe v protismere bez zrážky? Prečo je cyklista priťahovaný k rýchlo idúcemu kamiónu?
Od sci-fi ku skutočnosti
Je veľmi pravdepodobné, že tvory, ktoré môžu žiť v diaľavách vesmíru, sú také odlišné, že by sme ich nepovažovali za živé ani pri priamom kontakte. Ich výzor by závisel od prostredia domovského sveta.
Fyzika v Las Vegas
Každoročný Marcový míting Americkej fyzikálnej spoločnosti (American Physical Society, APS) je najväčšou fyzikálnou konferenciou na svete. Tentoraz zavítal do Las Vegas.
Pod kapotou raketoplánu
Space Shuttle, známy aj ako Space Transportation System (STS), je jedným z najznámejších programov agentúry NASA. Poďme sa bližšie pozrieť na technickú stránku raketoplánov.
Svedectvo kostí a tradícií
Rozsiahly výskum objasnil počiatky používania pôvodom európskych koní autochtónnymi obyvateľmi Severnej Ameriky.
Pracuj aj publikuj!
Prvé desaťročia 19. storočia, keď sa rodila myšlienka elektrického pohonu a objavil sa elektromotor, boli dobou vhodnou pre individuálnych priekopníkov a bádateľov. Medzi nimi aj našincov, akým bol Štefan Anián Jedlík.
Nové vydanie časopisu Quark si môžete kúpiť v novinových stánkoch od 2. mája 2023, prečítať na webovej stránke časopisu alebo vyzdvihnúť priamo vo svojej schránke.
