Hlavná téma novembrového čísla Quarku je venovaná 120. výročiu založenia Geomagnetického observatória v Hurbanove a jeho významu pre výskum geomagnetizmu na Slovensku.
Zem ako veľký magnet
Magnetické pole Zeme je nesmierne dôležité pre život na našej planéte. Ochraňuje nás pred rýchlymi nabitými časticami, ktoré k nám prichádzajú zo Slnka a z kozmického priestoru. Náuka o magnetickom poli Zeme sa nazýva geomagnetizmus. Zaoberá sa priestorovým rozložením poľa a jeho variáciami v rôznych časových škálach. Zahŕňa širokospektrálny reťazec fyzikálnych javov od medziplanetárneho priestoru cez zemskú kôru a zemský plášť až po generačné mechanizmy magnetického poľa v kvapalnom jadre Zeme. Pod geomagnetizmus spadajú teoretický výskum, ako aj observatórne a terénne merania magnetického poľa Zeme a tiež laboratórny výskum magnetizmu hornín. Geomagnetizmus je klasická geovedná disciplína a má dôležité miesto v rámci teoretickej a aplikovanej geofyziky.
História geomagnetizmu má svoje korene vo využívaní kompasu na navigačné účely pri moreplavbách. Jednoduché kompasy boli známe už v starovekej Číne v 2. storočí pred n. l. a v Európe sa bežne používali od 12. storočia. Dôkladnejšie skúmanie zákonitostí orientácie magnetky kompasu na rôznych miestach Zeme bolo podnetom pre prijatie hypotézy o existencii magnetického poľa Zeme podobného poľu tyčového magnetu.
Pravidelné merania geomagnetického poľa (GMP) sa začali v 16. storočí. Spočiatku sa merala iba odchýlka smeru poľa od smeru na geografický sever vo vodorovnej rovine, tzv. deklinácia. Až neskôr pribudli systematické merania inklinácie, čiže uhla sklonu vektora intenzity GMP od vodorovnej roviny. Metódy na meranie magnetickej indukcie boli vypracované až v prvej polovici 19. storočia. Matematické základy teórie GMP a jeho priestorového rozloženia sú spojené s menom geniálneho nemeckého matematika a fyzika Carla F. Gaussa (1777 – 1855). Aj jeho zásluhou vznikli v roku 1838 prvé geomagnetické observatóriá združené v Göttingenskej magnetickej únii.
Veda je zážitok dňa
Pri príležitosti 17. ročníka Týždňa vedy a techniky, ako aj 25. výročia vzniku časopisu Quark, poskytol nášmu časopisu rozhovor minister školstva, vedy, výskumu a športu SR Branislav Gröhling.
Farby noci
Svetelné znečistenie ovplyvňuje jas nočnej oblohy. Keby sme sa vybrali dostatočne ďaleko od centier svetelného smogu, stovky, ba tisícky kilometrov od veľkomiest a ocitli sa uprostred púšte, nočná obloha by ani tam nebola skutočne tmavá. Prečo je to tak?
Odolní miniastronauti
Experiment na Medzinárodnej vesmírnej stanici ISS podporil hypotézu o prirodzenom šírení mikróbov medzi planétami.
Vynachádzavé mravce, Zlodejské vírusy, Na hĺbke záleží, Životodarný mangán, Predátor z kriedy, Svedectvo stromov, Superobývateľné planéty, Slabnúce ľadovce, Na počiatku bola pec, Spásny milimeter, Čudné, ale inteligentné, Z vesmíru na kurty. To je výber ďalších tém, ktoré nájdete v rubrike Magazín. Samozrejme, aj v novembrovom čísle Quarku sa môžete otestovať a precvičiť si mozgové bunky riešením zaujímavých úloh.
Výber článkov z novembrového čísla časopisu Quark:
Smartifikácia lámp
Problémy ako výzvy
Prednášky, prezentácie a uvádzanie produktov v rámci výstavy IFA 2020 v Berlíne sa uskutočnili za prísnych bezpečnostných pravidiel, boli však doplnené novou virtuálnou platformou IFA Xtended Space.
Život v atmosfére Venuše
Vedci objavili molekuly fosfánu v oblakoch Venuše. Na Zemi tento plyn vzniká vo väčšom množstve len pri priemyselnej činnosti alebo činnosti mikroorganizmov žijúcich v prostredí bez kyslíka.
Tatranský mercúň
Svišť vrchovský tatranský je spolu s kamzíkom vrchovským tatranským endemitom. Na našom území je glaciálnym reliktom, ktorý sa v Tatrách izolovane vyvíjal po ústupe ľadovcov.
Čo cíti medveď
Medveď hnedý alebo medveď obyčajný je najrozšírenejším druhom medveďa na svete. Na Slovensku má stabilnú populáciu a pre skúseného fotografa prírody nie je problém pozorovať toto majestátne zviera v jeho prirodzenom prostredí.
V krajine medu
Ostrovná republika Malta bola vďaka svojej strategickej polohe v Stredozemnom mori vždy stredobodom záujmu. Neustále bola terčom nájazdov a v podstate žila vždy pod cudzou nadvládou.
Kontroverzní králi ciest
Ich revírom je diaľnica. Ich tonáž je obrovská. Ich súpermi sú zákruty, mestá a obce. Každé ich nasadenie vyvoláva údiv, ale aj obavy. Králi ciest – obrovské kamióny, gigalinery.
Textilná architektúra
Súčasné stavby využívajúce tkaniny ako konštrukčný materiál si rozhodne netreba mýliť s vylepšenými stanmi. Môžu byť odolné ako stavby z konvenčných materiálov, navyše lacnejšie.
Chodiaci papier
Keď pozorujeme zaujímavý jav, radi by sme ho zopakovali. Na internete môžeme nájsť videá s chodiacim maliarskym rebríkom. Ako ho môžeme napodobniť a preštudovať?
Vymenený chromozóm
Ešte pred 40 až 30 tisíc rokmi Zem spolu s nami obývali aj neandertálci a denisovania. Naša DNA dosvedčuje, že tieto tri ľudské druhy sa stretávali a krížili. A deti, ktoré vzišli z týchto spojení, prežívali a mali neskôr deti.
Satirická cena
Nositelia Nobelových cien opäť rozhodovali o udeľovaní satirickej, tzv. Ig Nobelovej ceny za neobvyklé alebo triviálne výsledky vedeckého výskumu, ktoré dokážu ľudí rozosmiať, no aj donútiť k zamysleniu.
Nové vydanie časopisu Quark nájdete v novinových stánkoch od 1. novembra 2020. Želáte si dostávať časopis každý mesiac priamo do svojej poštovej schránky? Objednajte si zvýhodnené predplatné na: www.quark.sk/predplatne/.
Zdroj: Quark