V hlavnej téme októbrového Quarku sa profesor Karol Jesenák venuje problematike prachu.
Titulka októbrového čísla Quark. Zdroj: Quark
Malý veľký problém
Prachu by sme sa mali vyhýbať. S tým vo všeobecnej rovine súhlasí v súčasnosti už asi väčšina z nás. Otázkou je, či si to dokážeme uvedomiť aj v tých situáciách, keď je nebezpečenstvo vdychovania malých častíc zo vzduchu najväčšie.
Vzťah ľudí k prachu je v niečom podobný ako k iným škodlivinám. Na informácie o problémoch súvisiacich s prachovou kontamináciou ovzdušia vrátane počtu úmrtí, ktoré sa u nás pripisujú na jej vrub, reagujeme niekedy veľmi úzkostlivo a inokedy ich zasa ignorujeme.
Problematika zdravotných rizík súvisiacich s vdychovaním prachu je veľmi široká. Rôzne látky v podobe prachu poškodzujú naše zdravie rôznym spôsobom. Vo všeobecnosti však platí, že čím sú prachové častice menšie, tým sú nebezpečnejšie. Súvisí to s tým, že so zmenšovaním ich veľkosti sa znižuje schopnosť nášho organizmu vylúčiť ich. Pod hranicou 100 nanometrov je táto schopnosť už veľmi slabá.
Zároveň sa pri zmenšovaní veľkosti prachových častíc znižuje jednak schopnosť ich usadzovania v dôsledku zemskej gravitácie a tiež sa zvyšuje ich potenciál dostávať sa do vzduchu vzdušným prúdením a putovať aj na veľké vzdialenosti. Platí to tiež pri časticiach s vysokou hustotou, ktoré zastupujú najmä rôzne horniny, minerály, niektoré priemyselné exhaláty a mnoho stavebných materiálov. To sú tiež dôvody, prečo k hlavným monitorovaným údajom kvality ovzdušia patrí aj zastúpenie malých častíc. Konkrétne ide o tzv. hodnoty PM 10 a PM 2,5, ktoré hovoria o hmotnostnom zastúpení častíc menších ako 10 alebo 2,5 mikrometra. Redukovať znečistenie vzduchu iba na tieto údaje je však veľkou chybou, pretože z hľadiska ich hmotnostného zastúpenia môžu v mnohých prípadoch predstavovať zanedbateľnú časť prachových častíc.
Cyklotrasy na koľajach
Cyklodoprava je obľúbenou a často diskutovanou témou. O originálnom využití nepoužívaných železničných tratí sme sa rozprávali s profesorom Ľubomírom Šoošom, dekanom Strojníckej fakulty Slovenskej technickej univerzity v Bratislave.
Dokonalé paradoxy
Drevokazné huby umožňujú kolobeh živín. Napádajú však aj živé stromy a spôsobujú ich odumieranie. Väčšina je nejedlá, no niektoré z nich sú veľmi chutné a obľúbené.
Farebný október
Október zvyčajne býva už nespochybniteľne jesenným mesiacom s klesajúcimi teplotami a so stromami haliacimi sa do žiarivých farieb.
Somár, ťahúň civilizácie, Červy s vôňou mäsa, Rozklad večných chemikálií, Diamantový dážď na Neptúne, Renesančná kozmetika, Prečo ľudia rozprávajú, Márne hľadanie repelentov, Ukradnuté planéty, Dlhý vek kráľovien, CO2 v cudzom svete, UI číta z mozgu, Najstaršia amputácia. To je výber ďalších tém, ktoré nájdete v rubrike Magazín. Samozrejme, aj v októbrovom čísle Quarku sa môžete otestovať a precvičiť si mozgové bunky riešením zaujímavých úloh.
Pozrite si
Výber článkov z októbrového čísla časopisu Quark
Hejt v online svete
Svet je čoraz lepším miestom na život. Keď je to naozaj tak, prečo je potom Facebook plný hejtu (z ang. hate – nenávisť, nenávidieť)?
Medzi najlepšími na svete
Dôležitými atribútmi systémov umelej inteligencie sú ich správne fungovanie a bezpečnosť. Víťazom prvej súťaže na certifikáciu neurónových sietí sa stali zakladatelia spoločnosti LatticeFlow z Zürichu, ktorej technickým riaditeľom je Pavol Bielik z Bratislavy.
Hľadanie cudzích mesiacov
Za posledné tri desaťročia bolo objavených viac než 4 000 planét okolo iných hviezd ako Slnko, tzv. exoplanét. Vzhľadom na množstvo mesiacov v našej slnečnej sústave možno predpokladať, že okolo niektorých exoplanét sa budú nachádzať exomesiace – čo motivuje úsilie vedcov o ich detekciu.
Oranžové potešenie
Nechtík lekársky obsahuje kyselinu kalendovú, ktorú sa vedci zo Slovenskej akadémie vied usilujú pomocou metód metabolického inžinierstva produkovať v kvasinkách.
Ostravská sopka
Pred dvomi rokmi si v Ostrave pripomenuli storočnicu druhého najvyššieho bodu tohto mesta. Pod oficiálnym názvom Halda Ema sa skrýva ostravská rarita, ktorú miestni prezývajú aj ostravská sopka.
Podoba strateného času
Obyčajná autobusová zastávka je dôležitá pre cestujúcich rovnako ako pre plánovačov trás. Jej dizajn a vybavenie prispieva k tomu, ako vnímame kvalitu masovej dopravy.
Strážcovia hraníc života
Nie je možné, aby moderné nemocnice vyzerali ako tie zo staroveku či stredoveku. A predsa doteraz fungujú aj také, ktoré už po celé stáročia nezmenili adresu.
Z vesmíru do lesa
Príroda sa mení. Reaguje na činnosť, ale i na nečinnosť človeka a v ostatných desaťročiach aj na zmenu klímy. V súčasnosti, keď oveľa intenzívnejšie hovoríme o strate biodiverzity, je jej monitorovanie veľmi dôležitým nástrojom ochrany prírody.
Vzduchové delo
Rozprávkové dymové kruhy šíriace sa od čarodejníka vychutnávajúceho si svoju fajku. To je obrázok prezentujúci zamyslenie či pokoj duše. Ako však takéto krúžky vznikajú?
Sladká výroba
V ďalšom článku zo série Veda v kuchyni sa pozrieme na to, ako sa pripravujú cukrovinky a ako je možné, že dokážeme vyrobiť také množstvo rôznych druhov.
James Lovelock a živá planéta
Dňa 26. júla tohto roku zomrel James Lovelock – anglický vedec, vynálezca, environmentalista, futurológ, spisovateľ a autor hypotézy Gaia, podľa ktorej môžeme planétu Zem považovať za živý organizmus.
Od háďatka k diagnostike
V súčasnosti sa intenzívne hľadajú nové biomarkery, ktoré umožnia včasnú diagnostiku prítomnosti nádorového tkaniva. Medzi intenzívne študované biomarkery patria aj miRNA.
Korene našej vzpriamenosti
Fosílie najstaršieho známeho tvora na ľudskej evolučnej línii potvrdili, že bol zvyknutý na väčšinový vzpriamený pohyb už pred siedmimi miliónmi rokov.
Kde sa pivo varí
Hoci históriu nášho územia v staroveku významne ovplyvnili Rimania a s Rimanmi si spájame predovšetkým vinohrady, ľudový alkoholický nápoj – pivo – je ešte starší a je aj rozšírenejší. Pivovary na Slovensku majú bohatú históriu.
Nové vydanie časopisu Quark si môžete kúpiť v novinových stánkoch od 1. októbra 2022, prečítať na webovej stránke časopisu alebo vyzdvihnúť priamo vo svojej schránke.
Zdroj: Quark
(JM)
