Už po ôsmykrát sa Slovensko zapojí do projektu Hodina Zeme. V sobotu, 25. 3. 2017 o 20.30 hod. miestneho času zhasnú na rovných 60 minút svetlá, čím sa naša krajina pridá k miliarde ľudí po celom svete. Cieľom projektu je upozorniť na problémy, ktoré súvisia so zmenou klímy a ohrozujú našu planétu.
Hodina Zeme je medzinárodný ekologický projekt, do ktorého sa zapája obyvateľstvo z viac ako 178 krajín z celého sveta. „Symbolom Hodiny Zeme je zhasínanie osvetlenia na jednu hodinu. Pre projekt Hodina Zeme, avšak už niekoľko rokov je cieľom viac ako len zhasínanie svetiel na hodinu raz za rok. Je to o podpore myšlienky ohľaduplného správania k našej planéte. Je to jedna z príležitostí, kedy sa každý z nás môže zamyslieť, ako zmeniť svoje konanie v každodennom živote, aby sme životné prostredie zaťažovali čo najmenej,“ vysvetľuje Bc. Jaroslav Merc, odborný garant a koordinátor Hodiny Zeme – Slovensko.
Pripomenul, že symbolickým vypínaním osvetlenia sa každoročne pripájajú k myšlienke projektu mestá z celého sveta, do tmy sa na 60 minút ponárajú aj mnohé svetoznáme pamiatky – napr. Sfinga a pyramídy v Gíze, socha Krista Spasiteľa v Brazílii, parížska Eiffelova veža, most Golden Gate v San Franciscu, rímske Koloseum, reklamy na námestí Times Square alebo osvetlenie hotelov v Dubaji.
Ako potvrdil Bc. Jaroslav Merc, účasť za Slovensko už prisľúbilo napríklad naše hlavné mesto, niekoľko ďalších krajských miest a iné mestá a obce, mnoho organizácií a škôl. Do tmy sa ponoria aj naše známe pamiatky, napríklad Bratislavský hrad, Prezidentský palác, Dóm Sv. Martina, Veža Starej radnice a ďalšie dominanty mesta Bratislavy, ďalej Bojnický zámok, Trenčiansky hrad či Dóm sv. Alžbety v Košiciach. „Najdôležitejšími účastníkmi sú však jednotlivci. Hodina Zeme sa každému snaží ukázať, že môže byť ,hrdinom´ pre našu planétu. Ukazuje, že každý z nás má silu zmeniť svet, v ktorom žijeme k lepšiemu,“ uvádza odborný garant a koordinátor Hodiny Zeme – Slovensko.
Hodina Zeme je najväčšou kampaňou WWF (Svetový fond na ochranu prírody), ktorej cieľom je symbolicky upozorniť na akútnu potrebu riešiť problémy klimatických zmien. Každoročne sa do nej zapája viac ako miliarda ľudí v 7000 mestách sveta. Vyzývajú komunity, firmy aj mestá, občianske združenia a v neposlednom rade aj jednotlivcov, aby na 1 hodinu zhasli osvetlenie a symbolicky vyjadrili podporu spoločnej zodpovednosti za budúcnosť našej planéty.
Ústredným podujatím u nás je však udalosť na Primaciálnom námestí v Bratislave, ktorá štartuje už od 18. hod. a sľubuje bohatý program a množstvo zaujímavých zážitkov. Budú sa vyrábať lampášiky z recyklovaných materiálov, bicyklovaním sa získa energia na výrobu cukrovej vaty, návštevníci sa môžu otestovať v ekokvíze a zapáliť symbolickú sviečku Hodiny Zeme. Lampiónový sprievod odštartuje z Primaciálneho námestia o 20.30 hod. a pokračuje historickým centrom mesta. Cyklisti sa vydajú na nočnú cyklojazdu.
Ako uvádza doc. RNDr. Martin Gera, PhD. z Oddelenia meteorológie a klimatológie Katedry astronómie, fyziky Zeme a meteorológie Fakulty matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave, je asi všetkým jasné, že takýto spôsob vyjadrenia postoja k efektívnejšiemu využívaniu energií nemá za cieľ priamo ušetriť alebo obmedziť spotrebu počas „Hodiny Zeme“. „V celkovej spotrebe sa to predpokladám ani neprejaví, 
ale ide o sympatickú aktivitu v spoločnosti, so snahou o rozšírenie povedomia v oblasti životného prostredia zapojiť čo najširšie masy. Pozitívnym výsledkom by mohlo byť rozumnejšie správanie sa jednotlivcov, firiem a organizácií aj mimo tejto „Hodiny Zeme“,“ uvádza.
Odborník odporúča, že by sme sa mali zamyslieť nad možnosťami recyklácie surovín, plytvania vodou, využívania alternatívnych zdrojov energie, využitím možností hromadnej dopravy, používaním prostriedkov a technológií priateľských k prírode, atď. „Prispenie každého jednotlivca môže zásadným spôsobom ovplyvniť globálne deklarované snahy národných vlád, prípadne prinútiť ich k aktivitám vedúcim k znižovaniu emisií skleníkových plynov, ktoré sú priamo zodpovedné za rýchlo prebiehajúce zmeny klímy na našej Zemi.“
Ako upozorňujú aktivisti z hnutia Hodina Zeme, globálne otepľovanie je problémom, o ktorom sa v súčasnosti hovorí veľmi veľa. „Vo všeobecnosti je termín globálne otepľovanie definovaný ako zvýšenie priemernej teploty oceánov a atmosféry v mierke celej planéty počas viacerých rokov. V užšom význame sa tento termín používa na klimatické zmeny pozorované na prelome 20. a 21. storočia. Od konca 19. storočia sa priemerné teploty zvýšili o 0,2 až 0,6 °C. Najmä v posledných 25 – 50 rokoch sa na globálnom otepľovaní v značnej miere podieľa činnosť človeka, a to najmä emisie skleníkových plynov, ako napríklad oxid uhličitý (CO2).“
Hoci diskusie ohľadom globálneho otepľovania sa často sústreďujú najmä na teplotu, klimatické zmeny môžu podľa aktivistov priniesť aj zmeny iných geografických prvkov, zahŕňajúc zvýšenie hladiny morí, extrémne zrážky a iné. „Tieto zmeny môžu spustiť rôzne ničivé javy ako potopy, suchá, veľké horúčavy, zníženie poľnohospodárskych výnosov, ale aj extrémne okolnosti spôsobujúce masové vyhladenie populácie. V súvislosti s globálnym otepľovaním sa najčastejšie spomína skleníkový efekt. Je to zachytávanie dlhovlnného (tepelného a infračerveného) žiarenia zemského povrchu skleníkovými plynmi (najmä vodná para, ozón O3, oxid dusný N20, metán CH4, oxid uhličitý CO2 a antropogénne freóny). Tieto plyny dobre prepúšťajú krátkovlnné a viditeľné žiarenie Slnka a spätne zachytávajú časť dlhovlnného tepelného žiarenia odrazeného od zemského povrchu. Tento jav je prirodzený, odhaduje sa, že bez neho by bola priemerná zemská teplota o 14 až 36°C nižšia. Ak sa však zvyšuje množstvo skleníkových plynov v atmosfére, zvyšuje sa aj skleníkový efekt, výsledkom čoho je väčšie množstvo tepelnej energie, ktorá zostáva na Zemi, čo vedie k zvyšovaniu priemernej teploty.“
Ďalej hnutie Hodina Zeme spomína aj svetelné znečistenie, ktoré je podľa neho veľmi vážny problém dnešnej civilizácie, spôsobený svietením do nepotrebných, často úplne nezmyselných smerov alebo príliš silným svietením. „Svetelné znečistenie je všetko rušivé svetlo vyrobené človekom rozptýlené v atmosfére, umelo pridávané do nočnej krajiny. Jeho hlavným zdrojom sú svietidlá verejného osvetlenia. Veľmi veľa z nich je nesprávnych, teda takých, ktoré svietia nielen na cestu a chodník, kde je to potrebné, ale aj vodičom a chodcom do očí a úplne nezmyselne do neba. Je dôležité, aby boli nielen správne konštruované, ale aj správne nasmerované a svietili len tak silno, ako je naozaj potrebné. Najhoršie sú guľové lampy, vzorovým príkladom sú lampy so zrezaným (plochým) difúzorom.“
Okrem verejného osvetlenia je podľa aktivistov zdrojom svetelného znečistenia aj osvetľovanie pamiatok a reklamných plôch zdola s veľkým svetelným presahom. „V dnešnej dobe je pri osvetľovaní kostolov, hradov a iných pamiatok technicky možné takzvané obrysové svietenie. Svieti len tam, kde je to potrebné a osvetľovanie nemá žiaden presah. Pri osvetľovaní reklamných plôch je to omnoho jednoduchšie. Stačí osvetliť plochu z hora, čo sa už v dnešnej dobe bežne robí. Stále je však ešte mnoho reklám osvetlených opačne. Okrem spomínaných príkladov prispieva k svetelnému znečisteniu aj historické osvetľovanie centier dedín a miest svietidlami, ktoré majú historické tvary. Bohužiaľ svietia aj tam, kde to nie je potrebné. Aj to sa dá vyriešiť malou úpravou – svietidlo bude mať historický tvar, ale bude svietiť len na cesty a chodníky a nie do okien blízkych domov. Ďalšími zdrojmi sú lasery, kužeľové a rotačné svietidlá, ktoré svietia len pre zábavu do oblakov, osvetľovanie areálov podnikov, priemyselných zón, železničných staníc, osvetlenie štadiónov a športovísk, stavenísk, parkovísk a okolia hypermarketov, vývesných štítov, svetelných reklám, osvetlenie benzínových púmp a odstavných plôch v okolí diaľnic, osvetlenie dolov, vápeniek a cementární.“
História Hodiny Zeme sa datuje k 31. 3. 2007, keď viac ako 2,2 milióna domácností a 2000 firiem v austrálskom Sydney vyplo na hodinu svoje osvetlenie. O rok neskôr sa do Hodiny Zeme zapojilo už okolo 50 miliónov ľudí v 370 mestách a obciach vo vyše 35 zemiach v 18 časových pásmach. Kampaň sa zmenila z udalosti v Sydney na celosvetové hnutie za trvalo udržateľný život. Vo svojom treťom roku sa Hodina Zeme zapísala do histórie ako zatiaľ najrozsiahlejšia dobrovoľná akcia vôbec, predstavovala celosvetové vyjadrenie názoru. Aj úspory energie ukazujú, že stovky miliónov ľudí hlasovalo pre Zem tým, že svoje svetlá vyplo 4159 miest v 88 krajinách vrátane 79 hlavných miest a až 9 z 10 najľudnatejších veľkomiest sveta.
Organizátorom Hodiny Zeme je celosvetová ochranárska organizácia WWF (World Wide Fund for Nature), ktorej poslaním je zastavenie ničenia prirodzeného prostredia a vybudovanie budúcnosti, kde ľudia budú môcť žiť v harmónii s prírodou. Od roku 2011 spolupracuje na Slovensku s členmi Sekcie ochrany pred svetelným znečistením SAS pri SAV a SZAA za účelom vyššej informovanosti o tejto akcii a taktiež vyššej účasti. V roku 2016 sa k organizácii pridalo aj WWF Slovensko.
Viac informácií na:
http://slovakia.panda.org/kampane/hodinazeme/
Spracovala: Slávka Habrmanová, NCP VaT pri CVTI SR
Informácie poskytli:
Bc. Jaroslav Merc, odborný garant a koordinátor Hodiny Zeme – Slovensko,
doc. RNDr. Martin Gera, PhD. z Oddelenia meteorológie a klimatológie Katedry astronómie, fyziky Zeme a meteorológie Fakulty matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave
Foto: hodinazeme.svetelneznecistenie.sk, Pixabay.com
Uverejnil: MZ