Chémia lásky

25. nov. 2016 • Chemické vedy

Chémia lásky

V rámci Týždňa vedy a techniky si mohli návštevníci najrozličnejších podujatí, ktoré sa počas neho konali, vychutnať na pôde Centra vedecko-technických informácií SR aj niekoľko odborných prednášok, a to v rámci bloku s názvom „Utorok s chémiou“. Jednou z nich bola aj prednáška doc. Ing. Petra  Szolcsányiho, PhD., s príťažlivým názvom Chémia lásky, ktorá sa tešila mimoriadnemu ohlasu najmä medzi študentmi stredných škôl.

Doc. Ing. Peter Szolcsányi, PhD. je chemikom, vedcom a vysokoškolským pedagógom a v súčasnosti pôsobí na Doc. Ing. Peter Szolcsányi, PhD.Slovenskej Technickej Univerzite v Bratislave na oddelení Organickej chémie Fakulty chemickej a potravinárskej technológie. Okrem bádateľskej činnosti sa venuje aj propagácii vedy, predovšetkým organickej chémie, a to atraktívnou formou „živých“ výstupov. Taká bola aj prednáška o chémii lásky, na ktorej sa mohli poslucháči dozvedieť o biochemických pochodoch (nielen) v ľudskom organizme, ktoré doslova hýbu dejinami: spôsobujú to, že sa dvaja jedinci do seba častokrát bezhlavo zaľúbia. Ako a prečo sa tak deje?

Na začiatku poblúznenia je nos

Či sa nám to v našej hygienou posadnutej dobe páči alebo nie, nech sa umývame a parfumujeme koľko chceme, svoj telesný pach nedokážeme prekryť ani zmyť. Našťastie, inak by sme – hoci poväčšine iba podvedome – nedokázali zachytiť jeho kľúčové molekuly. Každý človek má totiž svoj vlastný a zároveň odlišný pach, ktorý je taký jedinečný ako odtlačky prstov a je výsledkom jeho genetickej výbavy. Mnohé nasvedčuje tomu, že čím majú dvaja jedinci odlišnejšiu genetickú výbavu, tým viac sú náchylnejší si „voňať“ a sú si tým pádom vzájomne príťažlivejší. Príroda sa tak pravdepodobne snaží zabrániť kríženiu príbuzných jedincov a neustále zlepšovať genofond potomstva. Vizuálna príťažlivosť osoby teda nie je jediným a už vôbec nie postačujúcim parametrom, a hoci si to vlastne ani neuvedomujeme, molekuly telesného pachu sme schopní zachytiť na vzdialenosť niekoľkých metrov.

Prednáška "Chémia lásky" – doc. Ing. Peter Szolcsányi, PhD.

Koktail molekúl šťastia

Pokiaľ si náš čuchový orgán už „vybral“ nejakého partnera a ona, či on, náš záujem opätuje, nastáva v našom tele hotový ohňostroj chémie. Vedci zistili, že ženám začne prekvapivo stúpať hladina „mužského“ hormónu testosterónu, ony sú preto odvážnejšie a správajú sa vyzývavejšie. Naopak, muži doslova „zmäknú“, nakoľko hladina testosterónu im klesá a sú tým pádom jemnejší, nežnejší. Dámy zároveň vďaka „ženskému“ hormónu estrogénu doslova vyžarujú svoju koketnú zmyselnosť. V dôsledku vzájomnej erotickej príťažlivosti začne naše telo produkovať molekuly zvané neurotransmitery, ktoré  nás môžu omamovať ako droga. Náš mozog zaplaví fenyletylamín, ktorý  je nasledovaný ďalšími neurotransmitermi: dopamínom, a sérotonínom. Tieto organické zlúčeniny spôsobujú, že zamilovaní jedinci sa niekedy správajú ako zmyslov zbavení, síce sa doslova rozplývajú šťastím, ale zároveň sú roztržití a nesústredení, pretože neustále myslia iba na milovanú bytosť. Toto všetko majú na svedomí spomínané neurotransmitery, prostredníctvom ktorých príroda zabezpečuje spoľahlivú reprodukciu a plodenie nových generácií. Ak sme zaľúbení, vďaka zvýšenej koncentrácii dopamínu sa človek cíti až euforicky šťastný. Naopak, hladina sérotonínu v tom čase klesá, pričom tento stav sa dá prirovnať k stavu pacienta s obsedantno-kompulzívnou poruchou – u zaľúbeného zdravého človeka však spôsobuje, že ten sa neustále a intenzívne zaoberá výlučne myšlienkami na milovanú osobu. Pričom toto správanie je u oboch pohlaví takmer rovnaké. A o tom, že nejde iba o teoretické úvahy, svedčí aj skutočnosť, že všetky tieto aktivity mozgu sa už dnes dajú sledovať pomocou magnetickej rezonancie.

Prednáška "Chémia lásky" – doc. Ing. Peter Szolcsányi, PhD.

Bojovať, alebo utiecť?

Ďalšou ingredienciou v „koktaile lásky“ je noradrenalín, molekula príbuzná adrenalínu, ktorá sa však vylučuje nie v mozgu, ale tentokrát v nadobličkách. Ten obvykle spôsobí, že keď konečne stretneme milovanú bytosť, odrazu sa nám nechtiac roztrasú ruky a nohy, srdce ide vyskočiť z hrude. Zvyšuje totiž frekvenciu tepu a dýchania, aby sme – podobne ako naši prapredkovia – mohli bojovať, alebo utekať, jednoducho byť pripravení na fyzicky náročnú „akciu“.

Fáza dôvery

Pokiaľ je vzťah dvoch ľudí založený iba na tom, že si „voňajú“, obvykle sa stáva, že sa po istom čase nakoniec rozídu – keď pominie prvé opojenie. Iné páry však ostávajú spolu aj po prvotnom ošiali a tu začne náš mozog prispievať ďalšími dvoma hormónmi – „ženským“ oxytocínom a „mužským“ vazopresínom. Oxytocín je molekula, ktorá nielen spúšťa pôrod a tvorbu mlieka, ale súčasne je aj „hormónom šťastia“. Zároveň prispieva k tomu, že pár sa spolu cíti dobre a vzájomná prítomnosť jeho účastníkov ich napĺňa pocitom komfortu. Vazopresín u pánov zasa spúšťa ich teritoriálne správanie a ochranárske inštinkty, vďaka čomu je o partnerku (a potomkov) aj fyzicky postarané.

Prednáška "Chémia lásky" – doc. Ing. Peter Szolcsányi, PhD.

Chemik Peter Szolcsányi v závere prednášky odpovedal aj na množstvo zvedavých a fundovaných otázok študentov, ktorí do posledného miestečka zaplnili prednáškovú sálu v Centre vedecko-technických informácií SR. Nevšedná a vtipne prezentovaná problematika (bio)chémie zaujala i mnohých potencionálnych uchádzačov o štúdium na vysokej škole. Je veľmi pravdepodobné, že aj táto prednáška prispeje k tomu, aby sa z rozosmiatych a pozorne sledujúcich poslucháčov stali budúci vedci a bádatelia, ktorí sa (a nielen) o láske dozvedia ešte viac, ako my ostatní.



Spracovala: Barbora Hrvolová, NCP VaT pri CVTI SR

Foto: Ján Laštinec, NCP VaT pri CVTI SR

Ilustračné foto: Pixabay.com

Uverejnil: MZ

 

Súvisiace:

Hore
Bratislavská vedecká cukráreň
Aurelium - centrum vedy
Veda v Centre
Prechod VK na VND - jeseň
kúpa časopisov jún 2016
Publikácie Veda v CENTRE
TVT 2019
QUARK
TAG Slovenská veda
banner záhrady
Extrapolácie 2019
Zaujímavosti vo vede
Fyzika či fyzikálne javy sú všade okolo nás, stačí len vkročiť do kuchyne a pripraviť si napr. čaj.
Zistite viac