Pirátska loď Whydah Gally išla ku dnu v roku 1717 a spolu s ňou aj obrovská korisť v podobe zlata a striebra.
Pod vedením Samuela Bellamyho sa piráti zmocnili lode Whydah Gally v roku 1717. Keď sa v tom istom roku potopila, mala na palube bohatú korisť zlata a striebra. Zdroj: Wikimedia Commons, koláž Canva
Použitím moderných analytických metód a opierajúc sa o vzácny nález zlatých akanských artefaktov z vraku potopenej pirátskej lode Whydah Gally nová štúdia prehodnocuje koloniálne predstavy o čírosti akanského zlata. Štúdia bola uverejnená v časopise Heritage Science.
Zlaté pobrežie
Akanské artefakty pochádzajú z územia dnešnej Ghany, ktoré bolo v minulosti známe ako Zlaté pobrežie. Tento názov odrážal mimoriadne bohaté zásoby zlata, ktoré ťažili a spracovávali najmä príslušníci etnickej skupiny Akanovia. Zlato predstavovalo kľúčový exportný artikel regiónu – v 16. storočí sa podieľalo až na tretine svetovej produkcie.
Prostredníctvom obchodných sietí sa tento drahý kov dostával aj do Európy. Z historických prameňov však vyplýva, že európski obchodníci nepovažovali toto zlato za dostatočne kvalitné. Rozšírený bol názor, že africkí obchodníci ho zámerne miešali s inými kovmi.
Pre európskych obchodníkov mali akanské zlaté artefakty predovšetkým hodnotu suroviny. Umelecké predmety tak často končili v taviacich peciach, čo je dôvod, prečo sa zachované nálezy dnes považujú za mimoriadne vzácne.
Prvými Európanmi, ktorí do oblasti dorazili, boli Portugalci v roku 1471. Nasledovali Holanďania, Dáni a Švédi. V roku 1874 vyhlásili Briti územie Ghany za korunnú kolóniu a dali jej názov Zlaté pobrežie (Gold Coast).
Artefakty z potopenej pirátskej lode Whydah Gally
Nový výskum, ktorý prebiehal v spolupráci s Nemeckým múzeom baníctva a s americkými vedcami pod vedením geochemika Tobiasa Skowroneka z Univerzity v Bonne, po prvýkrát analyzoval zlaté artefakty Akanov.
Artefakty, ktoré boli predmetom výskumu, spočívali na dne oceánu v troskách vraku pirátskej lode, ktorá sa potopila v roku 1717 počas búrky pri pobreží Massachusetts. Slávne plavidlo Whydah Gally bolo vlajkovou loďou piráta známeho ako Samuel „Black Sam“ Bellamy.
Na palube lode sa v čase, keď išla ku dnu, nachádzal lup z približne 50 lodí. Vrak je tak pre historikov a podmorských archeológov akousi časovou schránkou. Obsahuje dokonale datované zbierky zlatých mincí, nuggetov a šperkov, medzi inými aj akanské zlato. Osud lode a jej slávneho nákladu uchránil akanské artefakty pred roztavením.
Prehľad všetkých vzoriek analyzovaných v štúdii. Artefakty pochádzajú z lode Whydah Gally, niekdajšej otrokárskej lode, ktorá sa v roku 1717 potopila pri pobreží Massachusetts počas búrky. Zdroj: uni-bonn.de © Fotografie: Tobias Skowronek
Vrak Whydah Gally a najväčší poklad v dejinách
Whydah Gally bola postavená v Londýne v roku 1715 ako loď na prepravu otrokov. Po absolvovaní dvoch plavieb pod velením skúseného obchodníka s otrokmi Lawrencea Princa ju počas spiatočnej plavby začiatkom roka 1717 zajali piráti v strednej časti Bahám. Vzhľadom na jej veľkosť, rýchlosť a výzbroj ju piráti pod vedením Samuela Bellamyho, veliteľa rozrastajúcej sa flotily pirátskych lodí, premenili na svoju vlajkovú loď. V čase, keď išla 26. apríla 1717 pri Cape Cod na pobreží Massachusetts ku dnu, viezla v podpalubí lup z 50 koristníckych výprav, údajne viac ako 400 000 zlatých a strieborných mincí. Tristo rokov po nej pátrali hľadači pokladov aj odborníci, kým ju napokon v roku 1984 našiel Američan Barry Clifford. Vrak bol identifikovaný v roku 1985 na základe nálezu zvona. Doteraz bolo z dna vyzdvihnutých vyše 200 000 nálezov.
Vrak bol identifikovaný v roku 1985 na základe nálezu zvona. Zdroj: Wikimedia Commons
Čo ukázal výskum
Vo výskumnom laboratóriu Nemeckého banského múzea boli vzorky zlatých artefaktov z vraku podrobené analýze pomocou najmodernejšej technológie a röntgenového žiarenia s cieľom zistiť chemické zloženie. Výsledky nepotvrdzujú teórie písomných prameňov o tom, že akanské zlato bolo riedené prímesami. Niektoré vzorky, naopak, pozostávajú z takmer 100 percent čistého zlata.
Búrajú mýtus o falošnom zlate
Hoci niektoré vzorky obsahujú až 25 percent striebra, podľa vedcov nejde o úmyselne pridávané prímesi. Práve tu podľa nich vzniklo nedorozumenie. Európski obchodníci v tom období nepoznali geológiu ašantského zlatonosného pásma v juhozápadnej Ghane, ktoré je pravdepodobným zdrojom tohto zlata. Zlato z tejto oblasti má prirodzene kolísavý obsah striebra. Keďže striebro niekedy skutočne tvorilo až štvrtinu kovu, Európania sa domnievali, že ide o podvod. Vinu pripisovali africkým obchodníkom. Mýtus o falošnom zlate sa následne po stáročia bez overenia opakoval a postupne sa ešte viac skresľoval.
Štúdia pôsobivo ukazuje, ako pomáhajú vedecké analytické metódy odhaliť stáročné koloniálne predsudky a prehodnotiť históriu západoafrického obchodu.
Zdroj: Rheinische Friedrich-Wilhelms-Universität Bonn, GEO.de, geoscienceworld.org, Wydah Pirate Museum, African History Extra
(zh)
