Hlavná téma augustového čísla Quarku je venovaná problematike dezertifikácie našej planéty.
Krajina v rukách človeka
Rastúci počet obyvateľov Zeme a stúpajúce nároky na potraviny, energiu a suroviny vyvolávajú čoraz intenzívnejšie využívanie všetkých dostupných zdrojov. Pri získavaní potravín a surovín sme plne závislí od produkčnej kapacity Zeme, pričom dominantná je produkcia súše.
Súš produkuje ročne asi 115 × 109 ton suchej biomasy, morské ekosystémy len 55 × 109 ton za rok. Energiu potrebnú na tieto procesy dodáva predovšetkým Slnko. Rastúce nároky na potraviny nútia obyvateľstvo rozširovať plochu poľnohospodárskej pôdy využívaním menej vhodných území, výrubom lesov, no predovšetkým výrubom dažďových lesov a zväčšovaním stád dobytka. To vedie k dramatickým zmenám vo využívaní krajiny, k zmene ich vlastností, čo vedie k degradácii pôd a k dezertifikácii územia, k zmenám štruktúry bilancie vody a energie na Zemi a prispieva ku klimatickej zmene.
Súčasný trend zmien klímy je charakterizovaný predovšetkým zvyšovaním teploty atmosféry. Zvyšovanie teploty Zeme spôsobuje zmeny v štruktúre tokov vody a energie. Menia sa ročné úhrny a rozdelenie zrážok počas roka, zvyšuje sa extremalita počasia. Znamená to, že zrážky sú intenzívnejšie a ich úhrny väčšie, na druhej strane aj obdobia bez zrážok sú dlhšie a suchá výraznejšie. Riziko výskytu suchých období sa zvyšuje napriek tomu, že úhrny zrážok sa zvyšujú. V dôsledku vyšších teplôt vzduchu sa zvyšujú aj úhrny výparu a znižuje sa odtok riekami, čo spôsobuje zníženú intenzitu infiltrácie vody z tokov do priľahlých vodovodných vrstiev a znižovanie úrovne hladín podzemných vôd.
Rybie akumulátory
V súčasnosti sa naša civilizácia snaží nahradiť klasické automobily elektromobilmi. V tejto súvislosti si len málokto uvedomuje, že príroda dokázala vymyslieť a zostrojiť úsporné akumulátory elektrickej energie oveľa skôr než človek. Stalo sa tak pred miliónmi rokov v prípade prvých stavovcov – rýb.
Pandémia očami fyziky
Nákaza spôsobená vírusom SARS-CoV-2 zachvátila svet a vyžiadala si aktívnu účasť virológov, biológov, lekárov, hygienikov, matematikov aj spoločenských vedcov a predstaviteľov ďalších odborov. Potvrdilo sa, že úlohou vedy nie je iba hľadieť do budúcnosti, ale aj pružne zapojiť svoj potenciál do riešenia krízových situácií.
Gravitačné kopce
Pomerne často sa objavujú správy o zaujímavých miestach, na ktorých akoby neplatil gravitačný zákon – odbrzdené autá sa zdanlivo hýbu späť do kopca – a to isté sa týka aj kotúľania sa menších predmetov, či dokonca toku kvapalín. Ako je to s gravitačnými kopcami, kde sa veci kotúľajú smerom nahor?
Revolučná batéria, Čingischánov hlavný tábor, Až od bronzovej doby, Zabijacký pradelfín, 3D prieskum vesmíru, Teplý južný pól, Futbal, to je – veda, Vek psa po novom, Kovové šošovky, Odolné plutvy. To je výber ďalších tém, ktoré nájdete v rubrike Magazín. Samozrejme, aj v augustovom čísle Quarku sa môžete otestovať a precvičiť si mozgové bunky riešením zaujímavých úloh.
Výber článkov augustového čísla časopisu Quark
Odhad masy snehu
Zvyšovanie povrchových teplôt vedie k zníženiu rozsahu aj trvania snehovej pokrývky. Nový výskum pomohol odhadnúť zmeny množstva snehu, a identifikovať tak rôzne trendy.
Tak málo, ako sa len dá
Zobrazenie pomocou RTG je najčastejšie používanou diagnostickou metódou v medicíne. Ideálom je docieliť čo najvyššiu kvalitu obrazu pri čo najnižšom ožiarení pacienta i lekára.
Ekologické oxidovadlá
Železany vďaka svojej výraznej oxidačnej sile poskytujú možnosti uplatnenia pre čistejšie životné prostredie. O nových metódach ich výroby sme sa rozprávali s profesorom Jánom Hívešom z Fakulty chemickej a potravinárskej technológie STU.
Najbližšia čierna diera
Astronómovia objavili čiernu dieru, ktorá sa nachádza asi 1 000 svetelných rokov od nás. Ide tak o zatiaľ najbližšiu objavenú čiernu dieru.
V stepiach Slovenska
Stepi a lesostepi predstavujú z hľadiska biodiverzity najbohatšie ekosystémy Slovenska. Aj napriek obmedzenej rozlohe sa významne podieľajú na celkovej biodiverzite našej krajiny.
Perla Katalánska
Barcelona je po metropole Madrid druhým najväčším a najpočetnejším mestom Španielska a zároveň je hlavným mestom španielskej autonómnej oblasti Katalánsko.
Gondoly na lane
Lanovkové systémy sa využívali a rozvíjali najmä v alpských regiónoch Európy. Aj lanovka na Lomnický štít bola po dokončení držiteľom niekoľkých svetových rekordov.
Život v počítači
Rast výkonnosti a dostupnosti počítačovej techniky umožnil nebývalý rozvoj inteligentného bývania. Vynára sa však aj nasledujúca otázka. Sú smart budovy predobrazom žiarivej budúcnosti alebo skôr dystopie?
Šváby a opeľovanie
Medzinárodný slovensko-chorvátsko-nemecký tím pod slovenským vedením zdokumentoval vo svojom výskume nové druhy švábov z libanonského a mjanmarského jantáru z obdobia kriedy spolu s prvými dôkazmi opeľovania krytosemenných a nahosemenných rastlín a kŕmenia sa nektárom.
Aký malý je atóm?
Atómy sú také malé, že si ich môžeme len ťažko predstaviť. Pri uvažovaní o ich rozmeroch nám však môžu pomôcť aj zrnká ryže.
Aký veľký je vesmír?
Vyberme sa autom na cestu vesmírom. Športiakom budeme cestovať konštantnou rýchlosťou 200 kilometrov za hodinu.
Honba za tmavou hmotou
Vedci v snahe vysvetliť pôvod tmavej hmoty vo vesmíre vylúčili už mnohých kandidátov. Otvorená je možnosť, že tmavá hmota je tvorená novým druhom elementárnych častíc.
Otrávená voda Mayov
Výskumníci našli vo vodných zdrojoch mayskej metropoly Tikal stopy kontaminácie anorganickými aj organickými jedmi. To by mohlo byť vysvetlením náhleho konca tejto kultúry.
Naj objavy desaťročia
Čitatelia časopisu Physics World, ktorí sa regrutujú z teoretickej či aplikovanej fyziky na celom svete, rozhodli v ankete o poradí najdôležitejších fyzikálnych objavov v období 2010 – 2019.
Nové vydanie časopisu Quark nájdete v novinových stánkoch od 1. augusta 2020. Želáte si dostávať časopis každý mesiac priamo do svojej poštovej schránky? Objednajte si zvýhodnené predplatné: www.quark.sk/predplatne/.
Zdroj: Quark