Slovenské národné múzeum (SNM) aj počas pandémie COVID-19 pokračuje vo viacerých svojich investičných aktivitách. Okrem obnovy hradov Krásna Hôrka a Spišský hrad zrealizovalo ďalšie práce aj na Bojnickom zámku.
Rozprávkovú panorámu zámku pozná každý milovník histórie a nášho kultúrneho dedičstva, no keďže v časoch koronavírusu je verejnosti nedostupný, rovnako ako všetky ostatné expozície SNM, jeho krásu si môžete vychutnať aspoň prostredníctvom VIRTUÁLNEJ PREHLIADKY.
Bojnický zámok bol pôvodne drevený hrad. V priebehu 13. storočia bol prebudovaný na kamenný ako majetok rodu Hont-Poznanovcov. Ďalším známym majiteľom bol Matúš Čák Trenčiansky. Hrad i panstvo boli vždy kráľovským majetkom. Kráľ ich prideľoval do zálohy alebo dedičného vlastníctva oddaným veľmožom.
V roku 1489 daroval kráľ Matej Korvín Bojnice svojmu synovi Jánovi. Medzi rokmi 1494 až 1526 patrili Bojnice rodu Zápoľských. V tom čase bolo dobudované mohutné hradné opevnenie, ktoré zostalo zachované v základoch aj s obrannými vežami dodnes. V roku 1527 dostal bojnické panstvo Alexej Thurzo a v roku 1645 zase Pavol Pálffy.
Rabovanie Bojnického zámku dedičmi a zriadenie múzea
Pôvodný hrad bol viackrát prestavovaný v gotike, renesancii i baroku. Posledná rozsiahla neogotická prestavba sa uskutočnila v rokoch 1889 – 1910 a zmenila hrad na čarokrásny zámok. Do tejto podoby ho nechal prestavať posledný šľachtický majiteľ gróf Ján František Pálffy, milovník umenia a zberateľ starožitností. Vo svojom testamente (zo 14. 11. 1907) vyslovil želanie, aby jeho paláce vo Viedni a Budapešti, kaštieľ v Kráľovej a zámok v Bojniciach boli sprístupnené verejnosti a aby umelecké diela zostali na pôvodných miestach.
Dediči jeho poslednú vôľu nerešpektovali a testament napadli na súde. Cenné zbierkové fondy rozpredali na dražbách a bojnické panstvo využívali iba ako hospodársku základňu. Časť zbierok sa podarilo v zámku zachovať prostredníctvom dohody medzi dedičmi a československým štátom. Prvá vlastivedná expozícia bola do Bojnického zámku umiestnená v roku 1941 zásluhou členov Muzeálneho spolku hornej Nitry.
Veľkým zvratom v dejinách zámku bol požiar 9. 5. 1950, ktorý zničil všetky zámocké veže. V septembri roku 1950 rozhodla Rada KNV v Nitre o zriadení Krajského vlastivedného múzea so sídlom v Bojnickom zámku. Rekonštrukčné práce boli ukončené na jeseň roku 1951 a prvá expozícia v renomovanom zámku bola verejnosti sprístupnená 2. 9. 1951.
Po územnej reorganizácii v roku 1960 sa múzeum stalo regionálnym pracoviskom zameraným na výskum a dokumentáciu horného Ponitria. V roku 1969 bolo začlenené pod priame riadenie Ministerstva kultúry SSR a v roku 1979 pod Ústrednú správu múzeí a galérií v Bratislave. V roku 1970 bol Bojnický zámok vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku.
Nová kapitola dejín Múzea v Bojniciach sa začala písať 24. 3. 1981, kedy múzeum dostalo štatút špecializovaného pracoviska na dokumentáciu a prezentáciu obdobia neoslohov na území Slovenska. Vlastivedné expozície boli na Bojnickom zámku ukončené. Nové expozície boli návštevníkom sprístupnené na jar roku 1983.
Špecializované Múzeum Bojnice od roku 1988 doteraz (s výnimkou rokov 1991 – 1996, kedy bolo riadené ministerstvom kultúry) patrí pod správu Slovenského národného múzea v Bratislave ako samostatná organizačná zložka.
Interiérom Bojnického zámku kraľuje Zlatá sála. Vpravo detail medailónu s erbom. Zdroj: SNM
Čo sa skrýva za múrmi Bojnického zámku?
V päťhrannej veži sa nachádzajú klenoty, viaceré z pôvodných zbierok grófa Pálffyho. Tkané gotické gobelíny zo 14. a 15. storočia sú najstarším textilom v strednej Európe. Väčšie závesy sú vyhotovené technikou výšivky v 19. storočí. Zo zbierok grófa Pálffyho sú aj sochy z dielne stredoeurópskych rezbárov.
Zimná záhrada slúžila na úschovu kvetov a zároveň ako herňa. Stálu teplotu zabezpečovalo teplovzdušné kúrenie a modro glazované habánske kachle.
Zlatá sála je najreprezentatívnejšou miestnosťou Bojnického zámku. Názov dostala podľa stropu, ktorý je zlátený lístkovým zlatom. Je kópiou anjelského stropu z Accademia di Belle Arti v Benátkach. V strede sa nachádza medailón s erbom rodu Pálffy, ktorý je lemovaný stuhou s rokom narodenia i smrti grófa Jána Františka Pálffyho (1829 – 1908) a heslom Omnia cum tempore (Všetko s časom). Obrazy na stenách sú zo 17. a 19. storočia a sú najcennejšie v zámku. Stôl zdobený bohatou intarziou pochádza z obdobia okolo roku 1850.
Obloženie stien i stropu v obrazárni je vyhotovené z orechového dreva. Vitráže do veľkého okna kúpil gróf Pálffy v roku 1902 v Paríži. Interiér dopĺňa veľký kozub a nábytok z druhej polovice 19. storočia. Obrazy v miestnosti sú prácou európskych maliarov a pochádzajú zo 16. až 19. storočia.
Z pôvodného vybavenia jedálne sa zachoval kozub, ktorého farebnú emailovú mrežu vyrobil viedenský majster Herman Heim. Nábytok a skriňové hodiny v rohu miestnosti pochádzajú z 18. storočia. Hodiny okrem sekúnd, minút a hodín ukazujú aj dni, mesiace, znamenia zverokruhu a fázy mesiaca.
Bojnický zámok je jeden z najkrajších zámkov v Európe (video)
Do múzeí Slovenského národného múzea sa v týchto dňoch osobne nedostaneme. Týka sa to, samozrejme, aj Bojnického zámku. Navštíviť jeho nádvoria však môžete online. Kliknite na obrázok a nechajte sa unášať rozprávkovými zákutiami:
Priebeh rekonštrukčných prác
Slovenské národné múzeum v apríli tohto roku zrealizovalo rekonštrukčné práce na národnej kultúrnej pamiatke Bojnický zámok. Tentoraz išlo o prekrývanie terasy stredného hradu a modernizáciu západného krídla. Všetky práce boli v súlade s celoštátnymi pandemickými obmedzeniami a opatreniami zrealizované za prísnych bezpečnostných opatrení.
„V procese prekrytia terasy stredného hradu sme postupovali podľa schváleného projektu. Podarilo sa nám odstrániť dočasné drevené prestrešenie terasy, dotiahli sme presklenie vitríny, osvetlenia terasy, tiež izolácie proti vode, výplne otvorov, úpravy povrchov. Žiaľ, k dokončeniu prác na prekrytí terasy stredného hradu je zo strany dodávateľa, ktorým je firma z Českej republiky, potrebné doviezť ľahkú membránovú konštrukciu prestrešenia terasy, čo vzhľadom na aktuálnu situáciu, uzatvorené hranice a núdzový stav na Slovensku, zatiaľ nie je možné. Ďalšie práce sme preto až do skončenia núdzového stavu boli nútení pozastaviť,” vysvetlil Ján Papco, riaditeľ SNM – Múzea Bojnice.
Modernizácia západného krídla hradu pokračuje bez obmedzení. V priebehu apríla boli napríklad odstránené vrstvy pôvodnej skladby terasy až po nosnú konštrukciu, zrealizované boli nové vrstvy terasy vrátane tepelnej izolácie a kamennej dlažby, ako aj nové zábradlia terasy. Z ďalších dokončených prác to bolo napríklad odstránenie podlahových vrstiev výstavných priestorov západného krídla, výmena okien, ošetrenie dverí, elektro rozvody vrátane rozvodov slaboprúdu a podlahové vykurovanie.
Týmto sa však naplánované investičné akcie SNM na Bojnickom zámku nekončia. „SNM – Múzeum Bojnice má v tomto momente v štádiu realizačného projektu už pripravenú napríklad komplexnú stavebnú obnovu kaplnky zámku, revitalizáciu zámockého parku, opravu budovy bývalej zámockej reštaurácie či komplexnú stavebnú obnovu časti mestského opevnenia Bojnice,“ oznámil Branislav Panis, generálny riaditeľ Slovenského národného múzea.
V roku 2019 navštívilo národnú kultúrnu pamiatku Bojnický zámok vyše 170 tisíc ľudí. Koľko ich bude v tomto roku, je otázne. Kvôli koronavírusu sme totiž odkázaní zatiaľ len na virtuálne prehliadky.
Marta Bartošovičová
Zdroj:
Slovenské národné múzeum
SNM – Bojnický zámok