Jakub Nagy popri štúdiu na strednej škole spolupracuje so Slovenskou organizáciou pre vesmírne aktivity (SOSA), kde sa venuje konštrukcii pikobalónov. Majú iba 15 gramov a dokážu preletieť tisíce kilometrov.
Jakub Nagy sa zaradil medzi víťazov na Festivale vedy a techniky, ktorý organizuje AMAVET – Asociácia pre mládež, vedu a techniku. Na súťaži sa každoročne prezentujú najšikovnejší stredoškoláci, ktorí so svojimi víťaznými projektmi reprezentujú Slovensko na celosvetových súťažiach a zaujímavých európskych výstavách. Festival vedy a techniky prezentuje mladé mozgy, pri ktorých nám zostáva len dúfať, že raz budú pre krajinu prínosom a „neukradne“ nám ich svet.
Klimatické zmeny sú vážnym problémom našej planéty. Čo je podľa teba dôležité neustále sledovať, pozorovať? Prečo?
Nie som klimatológ, takže to neviem presne povedať. Určite je dôležité sledovať základné parametre vzduchu, ako je teplota, vlhkosť, tlak alebo rýchlosť vetra. Samozrejme, je potrebné skúmať aj obsah skleníkových plynov, toxických splodín či UV žiarenie. Odpoveďou na klimatické zmeny by mohli byť jednoduché UV senzory, ktoré sú menšie, lacnejšie než chemické senzory, no plnia podobný účel.
V kontexte tohto efektívneho riešenia prichádzaš so zariadením, ktoré sa volá pikobalón. Čo to je? Ako pikobalón funguje?
Pikobalón je malá stratosférická sonda. Ide o ultraľahké zariadenie, ktoré dokáže vykonávať merania a ďalej tieto meteorologické dáta odosielať. Skladá sa z mikrokontroléra, napájania, pozičného systému, komunikačného systému a senzorov. Hmotnosť takejto sondy je iba niečo okolo 15 gramov. Vypúšťa sa na špeciálnom fóliovom balóne, ktorý vo výške nepraskne ako bežné balóny. Vďaka tomu dokáže pikobalón letieť aj niekoľko tisíc kilometrov.
Pikobalón slúžil pôvodne na testovanie elektroniky. Dnes sa ukazuje jeho význam práve vo výskume klímy. Je dôležité takýto spôsob výskumu popularizovať?
Áno, nepochybne. Dúfam, že neskôr sa bude pikobalón využívať priamo na vedecký výskum, najmä meteorologický či klimatologický. Pikobalón doteraz doletel zo Slovenska a Česka do Iránu, Bieloruska, Ruska a na Cyprus. Jeden balón sa mi dokonca vrátil poštou až z Dagestanskej republiky.
Čo všetko toto malé zariadenie počas svojho putovania vo vzduchu dokáže?
Hlavná výhoda je dolet. Klasický stratosférický balón letí asi 2 hodiny a môže doletieť do okruhu približne 250 km. Pikobalón môže letieť týždne až mesiace a môže preletieť až niekoľko desiatok tisíc kilometrov. To znamená, že dokáže zaznamenať a preniesť oveľa viac dát a pokryť oveľa väčšiu plochu planéty než klasická sonda.
Pikobalón môže letieť až dve hodiny a doletieť až do okruhu 250 km. Zdroj: Jakub Nagy
Koľko taký pikobalón stojí?
Cena je ďalšia dôležitá vec. Pikobalóny sú vytvorené z lacných komponentov. Ich cena by mala byť niekoľkonásobne menšia, ako je cena štandardných stratosférických sond.
Vedel by pikobalón pomôcť okrem výziev týkajúcich sa globálnych klimatických zmien aj inde?
Určite. Ďalším zaujímavým potenciálom môžu byť telekomunikačné siete. Mohlo by sa vypustiť mnoho takýchto balónov, ktoré by plnili funkciu mobilných rádiových staníc a tie by poskytovali pripojenie nad oblasťami, kde bežne toto pripojenie nie je dostupné. Pri bežnej praxi „nevedca“ alebo „neelektrického inžiniera“ si využitie tejto malej sondy neviem predstaviť. Teoreticky by ale mohlo byť zaujímavé výškové snímkovanie. Na sondu by sa zavesila maličká jednogramová kamera a vznikali by pekné obrázky.
