Vrch týčiaci sa nad obcou Smolenice a zároveň tiež nálezisko pozostatkov pravekého slovanského hradiska, to je Molpír. V blízkosti hradiska sa nachádza Múzeum Molpír obsahujúce časť expozície z nálezov z danej oblasti. Dnešná podoba hradiska poskytuje návštevníkom ukážku 3D modelu hradiska umiestnenom na kamennom podstavci na začiatku náučného chodníka. Odporúčame vám tieto miesta navštíviť v rámci seriálu Kam za vedou.
Vďaka projektu Revitalizácie hradiska Molpír je dnes náučný chodník pútavým miestom odhaľujúcim návštevníkom kus histórie. Návšteva hradiska Molpír predstavuje nenáročnú, no zaujímavú vychádzku náučným chodníkom situovaným v prírode, ktorú možno spojiť s návštevou smolenického krasu, rybníka či Smolenického zámku.
„Molpír nie je len miestom ideálnym pre oddych a načerpanie príjemnej atmosféry smolenickej prírody, ale je to tiež miesto, kde sa približne od roku 1890 vykonával výskum zameraný na identifikáciu a bližšie poznanie artefaktov dávno minulých spadajúcich až do doby 600 rokov pred Kristom. Výskum v počiatočných fázach odhalil poznatky, ktoré sa vývinom teórií a tiež techniky dnes menia. A nemenia sa len tie, mení sa tiež aj vizuál hradiska,“ uvádza Anton Chrvala, starosta obce Smolenice.
Práve to je podľa neho jednoznačným dôvodom, prečo ho treba navštíviť. „Dozvedieť sa vďaka novej trase náučného chodníka nové poznatky a pokochať sa pohľadom na revitalizované hradisko Molpír s krásnymi drevenými príbytkami. Tak čo, mladí bádatelia, už ste na ceste?,“ pýta sa.
Ako to kedysi bolo?
Zaujíma vás, ako to kedysi bolo? V rokoch 1890 a 1895 preskúmal smolenický farár N. Sándorfi polohu Molpír na východnom výbežku Malých Karpát. Zistil opevnenie troma obrannými múrmi, praveké osídlenie, preskúmal 23 hrobov stredodunajskej mohylovej kultúry zväčša s mohylovým násypom. Hrobový inventár už predstavuje klasickú mohylovú kultúru, s mečom s jazykovitou rukoväťou (typ Smolenice – Szombor) a ihlicou s pečatidlovou hlavicou. Vo výskume mohylníka pokračoval v rokoch 1970 – 72. Siegrid Dušeková (AÚ SAV) odokryla 15 mohýl s 51 birituálnymi hrobmi, urnové a kostrové hroby mali početné keramické a bronzové (britvy, šperky, nože) prídavky, dokonca sa našli aj zlaté drôtiky. Zo slovanského obdobia pochádza niekoľko mohýl a viaceré nálezy z predveľkomoravského obdobia.
Hradisko kalenderberskej kultúry bolo v rokoch 1963 – 71 systematicky skúmané AÚ SAV (Mikuláš Dušek, od 1967 so Siegrid Dušekovou).
„Celý jeho areál možno rozdeliť do troch priestorov, dvoch predhradí a akropoly, s celkovou rozlohou 12 ha. Konštrukcia fortifikácie bola nadpriemerne vyspelá: 2 m široký val mal po oboch stranách na sucho kladené kamenné múry široké 0,5 m s kamennohlinitou výplňou uprostred. Múr akropoly bol spevnený drevenou komorovou konštrukciou, jeho brána z kameňa bola zosilnená štvorbokými vežami a chránená zboku oválnym bastiónom,“ konštatoval Anton Chrvala.
Obývané vraj boli iba horné predhradie a akropola, domy zoradené v ulicovom systéme stáli na umelých terasách. Na akropole boli budované aj z vnútornej strany pozdĺž opevnenia. Boli dlhé 6 – 10 m, široké okolo 3 m, jedno-, dvoj- a trojpriestorové. Zbudované boli zrubovou konštrukciou na kamenných podmurovkách, steny boli z oboch strán omietnuté hlinou, podobne bola upravovaná aj dlážka, niekedy vyložená plochými kameňmi. Vykurovalo sa jednoduchými ohniskami i kopulovými pecami. Mimo domov na akropole stálo spoločne 6 pecí, zrejme pod dreveným prístreškom, slúžiacich na pečenie chleba. Ďalšia pec v susedstve jedného z domov obsahovala zvyšky tavby a železnú lupu – ide o najstaršiu železiarsku pec na našom území. Na akropole bola i do skaly vytesaná cisterna (35,5 x 5,5 x 1,5 m), slúžiaca možno i na iný účel (hlinou vymazané steny). Kultové miesto, tzv. chrám, bol vytesaný do skaly (202 x 6 m). V ňom boli tri dočervena vypálené obetiská, pri nich lebka a kosti asi 2-ročného dieťaťa, rozbité mesiačikovité idoly a geometrické idoly v podobe tkáčských ihlancovitých závaží. Inými dokladmi kultu je stavebná obeta v základoch jedného domu.
Starosta obce Smolenice priblížil, že ekonomika osady bola založená na remeselnej výrobe (okrem železiarstva – nástroje, zbrane, nože – odlievanie bronzu (tégliky), výroba kamenných žarnovov, tkáčstvo) a obchode. Kontakt s vyspelým juhohalštatským svetom dokladajú loďkovité spony, ihlice, jantárové a sklené perly i napodobneniny bronzových nádob v keramike.
„Zánik hradiska súvisí s množstvom kovových streliek z vnútornej aj vonkajšej strany valov, jedinou obeťou vojenského konfliktu je však obranca zabitý v tretej bráne. Útočníci používali tie isté strelky ako obrancovia. Zánik teda nepriniesli útočníci z východu, ale vzájomné konflikty domácich skupín medzi rokmi 570 – 560 p. n. l., súvisiace pravdepodobne so vznikajúcou kultúrou kočovníkov v karpatskej kotline, označovanej ako kultúra Vekerzug. Ohlasmi jej vzniku sú aj prvé predmety zdobené odlišným (zverným) štýlom, ktoré nachádzame v najmladších vrstvách hradiska.“
Na lokalite sa uskutočnila pamiatková obnova a prezentácia častí opevnenia, brány, kultového objektu a cisterny. Dobré je vedieť, že v jednotlivých objektoch návštevníkov informuje text na tabuliach tvoriacich súčasť náučného chodníka.
Informácie a ilustrácie poskytol: Anton Chrvala, starosta obce Smolenice
Spracovala: Slávka Cigáňová (Habrmanová), NCP VaT pri CVTI SR
Uverejnila: VČ