Dôležitou zložkou pri chove hospodárskych zvierat je úspešnosť oplodnenia. Býva zvykom, že embryonálne straty dosahujú zhruba 15 % až 30 %, pričom najrizikovejším obdobím je perióda preimplantačného vývinu, tzn. prvých 5 až 7 dní po oplodnení.
„Klesajúca schopnosť embryí vzniknutých po úspešnom oplodnení prežiť prvé dni vývinu predstavuje vážny problém v chovoch zvierat. Správny manažment výživy a zdravia zvierat v období pred a po počatí však môže významne znížiť vznikajúce ekonomické straty,“ uvádza MVDr. Dušan Fabian, DrSc., zástupca a riešiteľ projektu Xenobiotiká a vývin preimplantačného embrya (Xenobiotics and preimplantation embryo development).
Riešiteľskou organizáciou je Ústav fyziológie hospodárskych zvierat SAV, Centrum biovied SAV, pričom ako zodpovedný riešiteľ pôsobí prof. MVDr. Juraj Koppel, DrSc. Projekt je v záverečnej fáze riešenia; realizačná doba je 07/2015 – 06/2019.
„Úspešnosť oplodnenia u hospodárskych a spoločenských zvierat je pomerne vysoká. Nie každé oplodnenie však vedie ku gravidite a pôrodu. Na príčinách skorých embryonálnych strát sa podieľa množstvo faktorov,“ konštatuje prof. MVDr. Juraj Koppel, DrSc. Cieľom projektu APVV bolo a je rozšíriť poznatky o negatívnom pôsobení rôznych typov pesticídov, predovšetkým insekticídov (prípravkov určených na hubenie hmyzu).
„Väčšina výrobcov insekticídov uvádza, že produkty, ktoré dodávajú na trh, majú vyššiu afinitu k bunkám bezstavovcov ako k bunkám stavovcov, tzn. že pre cicavce predstavujú minimálne zdravotné nebezpečenstvo. Mnohé toxikologické štúdie však preukázali, že viaceré orgánové systémy cicavcov, vrátane pohlavných buniek, sú na ne citlivé. Rizikový faktor však nepredstavujú len samotné účinné látky insekticídov, ale aj ďalšie prídavné látky, ktoré majú za úlohu zvýšiť ich stabilitu, rozpustnosť alebo penetračné schopnosti. Toxicita väčšiny prídavných látok pred uvedením prípravkov na trh navyše vôbec nie je testovaná. Naopak, informácia o ich prítomnosti respektíve presnej koncentrácii je často predmetom obchodného tajomstva,“ priblížil zástupca zodpovedného riešiteľa projektu.
Aj na základe výsledkov vedci konštatujú, že insekticídy predstavujú jeden z najvýznamnejších environmentálnych faktorov s potenciálom priamo indukovať embryonálne straty u dobytka, divo žijúcej zvery a spoločenských zvierat.
„Tieto druhy živočíchov s nimi často prichádzajú do styku, buď vo forme vysokých jednorazových dávok (veterinárna prevencia a terapia parazitárnych ochorení) alebo vo forme dlhodobo prijímaných nízkych dávok (konzumácia obilia, zeleniny a ovocia kontaminovaného reziduami insekticídov).“
MVDr. Dušan Fabian, DrSc. ešte prezradil, že riešiteľský tím verí, že zdieľanie nimi získaných informácií prispeje k uvážlivejšiemu používaniu insekticídnych prípravkov v hospodárskej praxi. Poznatky o toxicite insekticídnych prípravkov a ich zložiek, ktoré vedci získali v rámci ich experimentálnej práce a publikovali v odborných vedeckých časopisoch, sú dostupné na webovej stránke Embryocides, ktorá bola vytvorená so zámerom ich popularizácie. Okrem konkrétnych vedeckých výsledkov obsahuje aj praktické odporúčania pre poľnohospodárov, chovateľov a veterinárnych lekárov.
„Toxicitu vybraných prípravkov aktuálne testujeme na ďalších živočíšnych druhoch, aby sme potvrdili všeobecnú platnosť zisteného rizika. V tomto smere spolupracujeme s Výskumným ústavom živočíšnej výroby v Lužiankach. Ďalej sa venujeme odhaľovaniu molekulárnych mechanizmov, ktoré sprostredkujú negatívny vplyv jednotlivých typov insekticídov na embryonálne bunky,“ uzavrel MVDr. Dušan Fabian, DrSc.
Odborný garant textu: MVDr. Dušan Fabian, DrSc.
Spracovala: Slávka Cigáňová (Habrmanová), NCP VaT pri CVTI SR
Ilustračné foto: Pixabay.com /ulleo/
Uverejnila: VČ