Preskočiť na obsah Preskočiť na pätu (NCP VaT)
VEDA NA DOSAH – váš zdroj informácií o slovenskej vede

Aké zaujímavé astronomické úkazy nás čakajú v roku 2019?

VEDA NA DOSAH

konjukcia Venuše a Jupitera 22. januára 2019

Vesmír nám v roku 2019 pripravil rôzne zaujímavé astronomické úkazy, ktoré budú aj na Slovensku pozorovateľné voľným okom večer alebo nadránom. Ide o také javy, ktoré bežný človek uvidí z mesta či balkóna, bez ďalšieho vybavenia. Nastať má viacero konjunkcií planét.

Čo teda je konjunkcia? „Je to termín používaný v astrológii, ale aj v pozičnej astronómii a znamená, že z pohľadu napr. najčastejšie zo Zeme sa dve nebeské telesá nachádzajú na rovnakej pozícii na oblohe. Všeobecne, v prípade planét, keď majú rovnakú rektascenziu. Preto v okamihu konjunkcie sú planéty k sebe najbližšie (nie priestorovo, ale iba uhlovo na nebeskej sfére). V extrémnom prípade môže dôjsť až k zákrytu jednej planéty druhou (vtedy majú rovnakú aj deklináciu), ale vo väčšine prípadov planéty iba prechádzajú severne alebo južne jedna voči druhej,“ vysvetľuje Mgr. Marek Husárik, PhD., Astronomický ústav Slovenskej akadémie vied.

Mgr. Marek Husárik, PhD. vypichol nasledujúce konjunkcie:

Venuša

V novembri a decembri roku 2018 dominovala rannej oblohe na juhovýchode už krátko po 3. hodine. Bola neprehliadnuteľná! No jej viditeľnosť ešte nejaký čas potrvá. Približne do polovice februára 2019. Dovtedy stihne dve blízke stretnutia – konjunkcie – s planétami Jupiter a Saturn, ktoré sa budú dať vidieť aj bez ďalekohľadu. Prvým bude konjunkcia s Jupiterom mesiac po Vianociach, konkrétne 22. januára nad juhovýchodným obzorom. Po 5. hodine ráno budú obe planéty nad obzorom, po vyše hodine ich pohltí slnečný svit. V posledný januárový deň sa medzi ne ešte postaví uzučký kosáčik Mesiaca. Druhým stretnutím bude konjunkcia so Saturnom 18. februára takisto nad juhovýchodným obzorom, no podmienky na pozorovanie budú sťažené vychádzajúcim Slnkom. Ale vidieť obe planéty bude možné krátko po 5. hodine aspoň na pár desiatok minút bez rušenia budovami, stromami a vrchmi. Napravo od nich bude jasno svietiť Jupiter. Na konci februára a začiatkom marca sa k nim trom pridá ubúdajúci Mesiac.

S viditeľnosťou Venuše to bude v marci čoraz viac biedne, pretože uhlovo sa približuje k Slnku, a ten ju svojim svetlom pohltí. Prakticky polovicu jari, celé leto a väčšinu jesene Venušu sotva zbadáme, preto ju Slnko bude mať vo svojej moci. Až po druhej polovici novembra sa pozvoľna začne vynárať nad juhozápadom zo slnečného súmraku. Do konca roka ale absolvuje dve stretnutia. Najprv to bude konjunkcia Venuše s Jupiterom 24. novembra kratučko po západe Slnka. O 4 dni neskôr sa medzi ňu a Jupiter postaví kosáčik Mesiaca. A potom ešte 11. decembra snáď uvidíme konjunkciu Venuše so Saturnom, takisto krátko po západe Slnka na juhozápade. Po tomto stretnutí si Venuša pôjde svojou cestou čoraz ďalej a ďalej od Slnka a svietiť bude na večernej oblohe ako Večernica.

Mars

Aj keď sa to niekomu bude zdať možno až nepochopiteľné, túto planétu vidíme na oblohe približne od októbra 2017. Najprv len večer na východe, neskôr sa jej viditeľnosť predlžovala do polnoci. V lete roku 2018 zas od polnoci do rána. V pamäti určite mnohí majú jej júlovú opozíciu, kedy bola planéta veľmi jasná. V decembri 2018 sme videli Mars po západe Slnka na juhu, na pomedzí súhvezdí Vodnár a Ryby. V polovici februára sa Mars presunie z Rýb do Barana. V polovici marca z Barana do Býka a asi v polovici mája z Býka do Blížencov. Dovtedy, teda asi do konca mája, budeme môcť Mars pozorovať celkom pohodlne na oblohe vo večerných hodinách čoraz kratšie po západe Slnka nad západným obzorom. Samozrejme, jeho jasnosť bude každým dňom klesať. Uhlová vzdialenosť medzi ním a Slnkom sa bude neúprosne zmenšovať. Mars tak zanikne v slnečnom svite a na pár mesiacov ho na oblohe neuvidíme. Až niekedy v novembri sa postupne bude vynárať zo slnečnej žiary. Mars nezažije na oblohe blízke stretnutie so žiadnou planétou ako napr. Venuša a Jupiter, ktoré by sme vedeli relatívne dobre vidieť. No za zmienku predsa len jedno stojí. Udeje sa 18. júna kratučko po západe Slnka nad severozápadom. Stretne sa s Merkúrom. Táto konjunkcia bude však veľmi ťažko viditeľná, pretože len tesne predtým zapadne Slnko.

Jupiter

Podmienky na pozorovanie tohto giganta koncom roka 2018 neboli najlepšie. Hoci vychádzal ešte pred východom Slnka, pomerne skoro sa stratil v ranných lúčoch. Dva dni pred Vianocami absolvoval konjunkciu s Merkúrom, no uvidieť tento úkaz bolo takmer nemožné, hoci planéty boli nad juhovýchodným obzorom krátko po 6. hodine ráno, no Slnko krátko po nich vyšlo tiež.

Pozorovateľnosť Jupitera sa pomaly zlepšuje. Ako bolo spomenuté pri Venuši, 22. januára nadránom sa dočkáme zreteľnej konjunkcie Jupitera a Venuše. Ak by sme ju zmeškali, pár dní Venuša pri Jupiteri zotrvá, ale každým dňom sa bude od neho vzďaľovať smerom k Slnku, no obe planéty budú okolo 5. hodiny stále dobre viditeľné až takmer do konca marca medzi východným a južným obzorom. Kým Venuša bude postupne uberať na svojom jase, Jupiter bude naberať, avšak stále bude menej jasný ako Venuša. Zato bude dlhšie a dlhšie nad obzorom. Začiatkom apríla ho uvidíme na juhovýchode asi už hodinu po polnoci a začiatkom mája už o polnoci. Počas celých letných prázdnin bude ľahučko viditeľný stále v súhvezdí Hadonos na pozadí Mliečnej cesty.

Jeseň pre Jupiter pripraví čoraz kratšie a kratšie obdobie na pozorovanie. V októbri to bude asi len hodina po zotmení, v novembri len zopár minút. Ale aj počas tohto obdobia s Jupiterom zažijeme dve konjunkcie. Prvú uvidíme 31. októbra s kosáčikom Mesiaca nad juhozápadným obzorom už krátko po 17. hodine, kedy bude od stredu Mesiaca vzdialený menej než 1 stupeň. Druhú 24. novembra s Venušou takisto nízko nad juhozápadom, ale výrazne sťaženú zapadajúcim Slnkom.

Približne na dva mesiace sa nám Jupiter ponorí do slnečného svetla, no začiatkom februára 2020 by už sme ho mali znova bezpečne zbadať na rannej oblohe v súhvezdí Strelca.

Saturn

Viditeľnosť Saturnu je až do polovice februára sťažená prítomnosťou ranného Slnka. Ako sme spomenuli, 18. februára sa stretne s Venušou na juhovýchode.

Do istej miery Saturn bude kopírovať viditeľnosť Jupitera, akurát že bude vychádzať neskôr. Obe planéty bude deliť na oblohe pás Mliečnej dráhy, čo môže byť veľmi pekným námetom pre astrofotografov. Saturn na oblohe budeme môcť pozorovať prakticky až do začiatku decembra. A práve 11. decembra nastane jeho konjunkcia s Venušou, ktorú uvidíme aj pred 17. hodinou nízko nad juhozápadom.

Osud Saturnu bude podobný Jupiterovmu. Tiež sa na pár mesiacov stratí v slnečnom svite. Približne koncom februára 2020 sa znova ukáže na rannej oblohe v súhvezdí Strelca.

Ako dodáva Mgr. Marek Husárik, PhD., Astronomický ústav SAV, viditeľnosť planét Urán a Neptún a ich konjunkcií s ostatnými planétami je bez ďalekohľadu nemožná a vyžaduje si aj veľmi presnú identifikáciu pomocou hviezdnych máp.

Iwamoto trajektória

Čo sa týka komét, zatiaľ to podľa odborníka vyzerá, že rok 2019 bude na jasnejšie kométy chudobný. „V januári a februári bude doznievať ošiaľ po zelenej kométe 46P/Wirtanen, ktorá bola pred Vianocami na hranici viditeľnosti voľným okom. Približne do polovice marca svoju prítomnosť na oblohe obmedzí na súhvezdie Veľkého voza, kde bude dostupná pre čoraz väčšie ďalekohľady. Konkurovať jej bude pomerne nová kométa C/2018 Y1 (Iwamoto), ktorú 18. decembra 2018 objavil Japonec Masayuki Iwamoto. Predpoklady hovoria, že viditeľná bude aj pre slovenských pozorovateľov s menšími ďalekohľadmi približne od konca januára, kedy by mohla dosiahnuť 10. magnitúdu. Momentálny model hovorí, že sa zrejme nebude jednať o kométu viditeľnú voľným okom, ale jej jasnosť by sa mohla dostať na hodnotu asi 8 magnitúd medzi začiatkom a polovicou februára, kedy sa kométa bude pohybovať medzi súhvezdiami Panna a Lev. Perihéliom kométa prejde 6. februára vo vzdialenosti 1,28 au, perigeom 12. februára vo vzdialenosti 0,30 au. Do konca februára preletí ešte súhvezdiami Rak, Blíženci a Povozník, kde opäť jej jasnosť klesne na 10 magnitúd, pričom bude viac a viac slabnúť.“

 

Odborný garant textu a foto poskytol: Mgr. Marek Husárik, PhD., Astronomický ústav Slovenskej akadémie vied

Spracovala: Slávka Cigáňová (Habrmanová). NCP VaT pri CVTI SR

Uverejnila: VČ

 

Sledujte náš portál a čoskoro prinesieme informácie aj o Mesiaci a meteorických rojoch pre rok 2019…

CENTRUM VEDECKO-TECHNICKÝCH INFORMÁCIÍ SR Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky