Rádioaktivita je vo všeobecnosti považovaná za negatívny faktor životného prostredia, ktorý poškodzuje zdravie živých organizmov. Je však menej známe, že na celkovej expozícií človeka ionizujúcim žiarením sa najvýznamnejšie podieľajú práve prírodné zdroje.
Sú to hlavne prírodné rádionuklidy s dlhým polčasom rozpadu – urán 238U a tórium 232Th a ich dcérske produkty rádioaktívnej premeny, ktoré sú trvalo prítomné vo všetkých zložkách životného prostredia; v horninách, vo vodách a v ovzduší.
Zdroj: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra Bratislava
Potvrdil to aj vedecký výbor OSN, ktorý v roku 1988 uverejnil informáciu, že napriek trvajúcej radiácii z umelých zdrojov, sa prírodné rádioaktívne žiarenie podieľa viac než dvoma tretinami na celkovom ožiarení svetovej populácie a že najzávažnejším zdrojom prírodného žiarenia je radón 222Rn a jeho dcérske produkty rádioaktívnej premeny, ktoré sa dostávajú do tela ingesciou (t. j. prehĺtaním, príjmom potravy; prenosom infekcie konzumáciou potravín alebo vody) a inhaláciou, kde ožarujú vnútorné orgány človeka s možnými zhubnými dôsledkami.
Preventívna ochrana
Najúčinnejší spôsob akejkoľvek ochrany je osveta problematiky a včasná prevencia. Preto, aj pred prírodným ionizujúcim žiarením je dôležitá preventívna ochrana, ktorá okrem iného spočíva v dôkladnom preskúmaní geologického prostredia územia v zhodnotení všetkých parametrov prírodnej rádioaktivity, vo vyhľadávaní anomálií a monitorovania ich prípadných zmien.
Zdroj: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra Bratislava
Výsledky prieskumu treba však následne akceptovať v procesoch rozhodovania pri využití nerastov ako stavebných surovín, pri rozhodovaní o urbanistickom využití krajiny, pri územných plánoch a pri samotnej realizácii výstavby prijatím adekvátnych opatrení pre zamedzenie ionizujúceho žiarenia.
Mapy prírodnej rádioaktivity
Výsledkom geologického prieskumu prírodnej rádioaktivity sú hlavne mapy koncentrácií jednotlivých prírodných rádionuklidov (urán, tórium, draslík), mapy prognózy radónového rizika a ďalšie mapy resp. grafy z monitorovania radónu, ktorý sa vyznačuje určitou variabilitou.
Rozsah a voľba mierky prieskumných prác je závislá od účelu využitia a veľkosti záujmového územia. Základnú orientačnú informáciu o prírodnej rádioaktivite celého Slovenska resp. väčších územných celkov podávajú mapy v mierkach 1 : 50 000 a menej podrobných. Pre územné plánovanie sa realizujú podrobnejšie mierky prieskumu na menších plochách a pod konkrétny objekt, na stavebnú parcelu je zas potrebný prieskum detailný.
Ochrana životného prostredia patrí medzi dôležité celosvetové problémy ľudstva. Pre zabezpečovanie efektívnej ochrany je žiadúce poznať skutočný stav v rámci všetkých zložiek životného prostredia, a teda aj jeho abiotickej časti vrátane prírodných zdrojov rádioaktivity.
K tomuto cieľu významne prispieva svojou prieskumnou činnosťou Štátny geologický ústav Dionýza Štúra Bratislava so svojim geofyzikálnym pracoviskom v regionálnom centre v Špišskej Novej Vsi.
Z podkladov Štátneho geologického ústavu Dionýza Štúra Bratislava spracovala a uverejnila: Mária Izakovičová, NCP VaT pri CVTI SR
Ďalšie informácie zo Štátneho geologického ústavu Dionýza Štúra Bratislava
