Forenzná chémia, spolu s inými forenznými vedami (súdne lekárstvo, súdna psychológia, antropológia, fonoskopia, balistika a forenzná toxikológia) poskytuje dôkazy pre súdne konanie. Na skúmanie zaisteného dôkazového materiálu, ktorým najčastejšie bývajú laky, drogy, zbrane, telové tekutiny, dokumenty, využíva poznatky a metódy z analytickej, fyzikálnej, organickej, anorganickej chémie a v neposlednom rade i z biochémie. Uvádzajú to Lea Hegedüsová, Monika Jerigová, Dušan Velič (Univerzita Komenského, Prírodovedecká fakulta, Katedra fyzikálnej a teoretickej chémie) vo svojej práci Forenzná koncepcia hmotnostnej spektrometrie pri vytváraní databázy autokovov.
Zameriavajú sa v nej na skúmanie zloženia lakov na karosérii automobilov pomocou hmotnostnej spektrometrie sekundárnych iónov. Cieľom ich práce je zistiť chemické zloženie laku dvoch rôznych vzoriek a porovnať ich. Perspektívne zameranie je na porovnanie zloženia, odolnosti a iných špecifických vlastností jednotlivých typov autolakov. Na základe týchto poznatkov sa realizátori projektu snažili o vytvorenie databázy pre uľahčenie poskytovania dôkazového materiálu na účely súdneho konania.
„Pri výrobnom procese plechy a karosérie áut prechádzajú procesom nanášania autolaku, ktorý spĺňa estetickú a ochrannú funkciu. Každý z autolakov sa skladá z troch základných vrstiev. Spodnou vrstvou je základný náter (base coat), zložený z epoxidov. Na tento náter je nanášaná farebná vrstva (colour coat), zložená z TiO2 , zlúčenín Ca, nitrocelulózy, akrylovej živice, sľudy. Vrchnou časťou autolaku je priehľadná vrstva laku (clear coat), najčastejšie zložená z polyuretánov a fluorovaných polyuretánov. Hmotnostná spektrometria sekundárnych iónov (Secondary Ion Mass Spectometry , SIMS) je fyzikálno-chemická metóda, ktorá sa využíva na analýzu chemického zloženia rôznych druhov materiálov. Princípom SIMS je bombardovanie povrchu materiálu primárnymi iónmi. Tieto ióny prenikajú materiálom a svoju kinetickú energiu prenášajú na zasiahnuté atómy a molekuly, čím vytvárajú kolíznu kaskádu,“ konštatovali autori práce.
K dispozícii mali dve vzorky plechov áut: svetločervenú a tmavočervenú. Vzorky boli zámerne vybraté rovnakej farby pre dokázanie rozdielov chemického zloženia. „Na týchto vzorkách boli odmerané hmotnostné spektrá v pozitívnej aj v negatívnej polarite. Už na vrchnej vrstve autolaku boli pozorované spektrálne rozdiely. Najzásadnejšie rozdiely v zložení boli identifikované v obsahu uhlíka, fluóru, kremíka a hliníka.“
Riešitelia projektu v závere svojej práce podotýkajú, že v hmotnostných spektrách svetločerveného a tmavočerveného plechu boli zistené chemické rozdiely už na vrchnej, priehľadnej vrstve autolakov. „Za najzásadnejšie zistenia zatiaľ možno považovať rozdiely v obsahu uhlovodíkov, fluórovaných zlúčenín a látok obsahujúcich kremík a hliník. Na základe nameraných údajov je možné predpokladať, že priehľadná vrstva svetločerveného autolaku je zložená, na rozdiel od tmavočerveného, z fluorovaných polyuretánov. Nasledujúcim cieľom je urobiť hĺbkový profil týchto dvoch plechov a získať tak väčšie množstvo informácií o zložení jednotlivých lakov. Dáta budú potrebné pri vytváraní databázy autolakov, ktorá by mohla nájsť využitie vo forenznej chémii.“
Príspevok Forenzná koncepcia hmotnostnej spektrometrie pri vytváraní databázy autokovov vyšiel v zborníku celoslovenskej Študentskej vedeckej konferencie s medzinárodnou účasťou s názvom Chémia a technológie pre život (19. ročník).
Takéto podujatie je organizované aj tento rok (7. 11. 2018) v priestoroch Fakulty chemickej a potravinárskej technológie STU v Bratislave, pričom ide o okrúhly, 20. ročník.
Študentská vedecká konferencia sa koná v odbore chémia a chemická a potravinárska technológia. Je to príležitosť pre študentov 1. stupňa (bakalárskeho) a 2. stupňa (inžinierskeho) vysokoškolského štúdia súťažne prezentovať vedecké a odborné práce. Najlepšie práce v jednotlivých sekciách budú odmenené. Na študentskej vedeckej konferencii prebehne v jednotlivých sekciách aj nesúťažná prehliadka prác študentov 3. stupňa (doktorandského) vysokoškolského štúdia.
Spracovala: Slávka Cigáňová (Habrmanová), NCP VaT pri CVTI SR
Zdroj informácií: https://www.uiam.sk/svk/
Ilustračné foto: Pixabay.com /fill/
Uverejnila: VČ