Jedným z kľúčových podujatí Týždňa vedy a techniky na Slovensku 2018 bola Národná konferencia pod názvom Veda a technika na Slovensku a v medzinárodnom výskumnom a vzdelávacom priestore – Smerovanie ku kvalite a vedomostiam. Konferenciu organizovalo Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR. Spoluorganizátormi boli Národné centrum pre popularizáciu vedy a techniky v spoločnosti pri Centre vedecko-technických informácií SR, Zväz slovenských vedeckotechnických spoločností (ZSVTS) a Ústav politických vied SAV.
Cieľom konferencie, ktorá sa konala 8. novembra 2018 v Inchebe Expo Bratislava, bolo priblížiť odbornej verejnosti význam podpory vedy a techniky nielen v domácom, ale aj medzinárodnom prostredí. Moderátorom podujatia bol Dušan Petráš, prezident ZSVTS, dlhoročný predseda Slovenskej spoločnosti pre techniku prostredia a odborník v oblasti technických zariadení budov.
Generálny riaditeľ sekcie vedy a techniky Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR Marek Hajduk v úvodnom príhovore vyzdvihol, že sa na Slovensku vytvorila tradícia aktivít smerujúcich k zlepšeniu vnímania vedy a techniky v povedomí celej spoločnosti. Práve popularizačné aktivity sprístupňujú svet vedy a techniky nielen dospelým, ale aj deťom a študentom, pomáhajú vzbudiť záujem mladých ľudí o štúdium vedeckých a technických disciplín a zároveň informujú verejnosť o dosiahnutých výsledkoch vedy a techniky. Slovenská republika má v oblasti vedy a techniky silný potenciál. Jeho cielenou podporou a efektívnym využitím sa z neho môže stať naša významná konkurenčná výhoda. Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR v tomto smere systematicky vytvára adekvátne prostredie a využíva relevantné nástroje na podporu dosahovania špičkových a excelentných riešení v oblasti vedy a techniky. V tomto smere boli v ostatnom roku zrealizované viaceré významné aktivity zamerané najmä na prípravu Národného programu rozvoja výchovy a vzdelávania, ktorého súčasťou je aj oblasť vedy a techniky; podporu ďalšieho rozvoja slovenského výskumno-vývojového potenciálu a jeho smerovanie do medzinárodných výskumných infraštruktúr a centier v nadväznosti na európske priority.
Nemenej významné je posilnenie možností financovania výskumu a vývoja prostredníctvom zdrojov zo štátneho rozpočtu SR a európskych štrukturálnych fondov, ako aj zverejnenie výzvy na stimuly pre výskum a vývoj, ktorých cieľom je podpora rozvoja výskumu a vývoja v podnikateľskom sektore na Slovensku v úzkej spolupráci s akademickým sektorom. Ďalšou aktivitou je príprava štátnych programov výskumu a vývoja na roky 2019 – 2023 s výhľadom do roku 2028. Tieto štátne programy sú zamerané na zintenzívnenie výskumu a vývoja za účelom zvýšenia ekonomickej a spoločenskej prospešnosti a medzinárodného uznania vo vybraných kľúčových tematických oblastiach. Nevyhnutnou podmienkou ich realizácie je zabezpečenie dostatočného ľudského kapitálu. Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR sa snaží posilniť excelentnosť ľudských zdrojov vo vede a technike na Slovensku okrem iného aj prostredníctvom Podpornej schémy na návrat odborníkov zo zahraničia zameranej na návrat špičkových odborníkov pôsobiacich v zahraničí naspäť na Slovensko. Doterajšie fungovanie schémy potvrdilo jej význam a preto ministerstvo pripravuje jej pokračovanie.
Prvý blok vystúpení bol nazvaný Podpora výskumu a inovácií v domácom a medzinárodnom prostredí.
Zástupkyňa generálneho riaditeľa Generálneho riaditeľstva pre výskum a inovácie v Európskej komisii Signe Ratso vystúpila na tému Introduction of the new EU Framework Programme for Research and Innovation Horizon Europe 2021 – 2027. Predstavila nový rámcový program Európskej únie pre výskum a inovácie Horizont Európa na roky 2021 – 2027. V úvode svojho vystúpenia poznamenala, že na Slovensku bola v roku 1996, kedy pracovala pre vládu a robila štúdiu o prístupe SR do Európskej únie. Ocenila, že Slovensko sa odvtedy veľmi zmenilo. Obrovský progres vidieť vo všetkých oblastiach, najmä v ekonomike, a tiež vo výskume a inováciách sme sa posunuli vpred. Podporila myšlienku ukázať mladej generácii, že toto je budúcnosť a oplatí sa investovať do výskumu a inovácií.
Európska komisia navrhla, aby sa v najbližších siedmich rokoch (2021 – 2027) investovalo do výskumu a inovácií 100 miliárd Eur v rámci programu Horizont Európa a program Euratom v oblasti výskumu a odbornej prípravy. Ide o to, aby bolo pokryté veľké množstvo oblastí a aby sa investície na európskej úrovni využili najlepším spôsobom. Rozpočet na výskum a investície sa zvýšil o 50 %. Cieľom Európskej komisie je podporovať technológie a výskumné kapacity v rámci Európy a tiež podporovať občanov, pretože na nich to bude mať veľký vplyv. Investujeme do budúcnosti Európy! Pomôže nám to prežiť. Bude to mať vplyv na každodenný život miliárd ľudí. Európska únia sa snaží byť otvorená v rámci sveta, chce spolupracovať s partnermi, napr. na úrovni OSN, a prekonávať výzvy, ktoré sú pred nami, ako klimatické zmeny a pod.
Potrebujeme navýšiť množstvo investícií do vedy a výskumu v členských krajinách EÚ, aby sme boli schopní spolupracovať, napr. aj s Amerikou, Japonskom a Južnou Kóreou. Pani Signe Ratso ďalej, okrem iného, zdôraznila, že potrebujeme investovať nielen do technológií, ale hlavne do kvalifikovaných ľudí, posilňovať univerzity, ich podnikateľov a v rámci interdisciplinárnej spolupráce sa naučiť spolupracovať. Hlavným zámerom ambiciózneho programu Horizont Európa je posilňovanie vedy a techniky v EÚ vďaka zvýšeniu investícií do technológií a kvalifikovaných ľudí; podpora konkurencieschopnosti priemyslu a inovačnej výkonnosti EÚ, najmä podporou inovácií vytvárajúcich trhy. Ďalej ide o naplnenie strategických priorít EÚ, ako je napr. Parížska dohoda o zmene klímy, a riešenie globálnych výziev, ktoré ovplyvňujú kvalitu nášho každodenného života. Horizont Európa obsahuje tri základné piliere, ktorými sú „otvorená veda“, „globálne výzvy“ a „otvorené inovácie“. Prvý pilier poskytuje výskumným pracovníkom štipendiá a výmenné pobyty, ako aj financovanie projektov. Druhý pilier priamo podporuje výskum týkajúci sa spoločenských výziev. Cieľom tretieho piliera je dosiahnuť, aby sa Európa dostala na čelo v inováciách vytvárajúcich trhy.
Lukáš Zendulka, odbor implementácie štátnej politiky, európskych a medzinárodných iniciatív výskumu a vývoja, sekcia vedy a techniky Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR, prezentoval Nástroje na podporu výskumu a vývoja v Slovenskej republike. Poskytol informácie o podpornej schéme na návrat odborníkov zo zahraničia. Lukáš Zendulka pôsobí ako koordinátor výskumných infraštruktúr ESFRI v SR, národný delegát SR v ESFRI Fóre a v riadiacich orgánoch viacerých výskumných centier a infraštruktúr. Venuje sa tiež agende súvisiacej s rozvojom, mobilitou a reintegráciou ľudských zdrojov vo vede a technike.
Rastislav Igliar, generálny riaditeľ sekcie štrukturálnych fondov EÚ Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR, vystúpil na tému Aktuálny stav operačného programu Výskum a inovácie a plánované kroky pre ďalšie obdobie. Rastislav Igliar je v súčasnosti vyjednávač s Európskou úniou o prijatí dohody o partnerstve so SR (2014 – 2020), programový manažér pre riadenie rizík prioritnej osi, a odborník na odolnosť voči mimoriadnym udalostiam postihnutým klimatickými zmenami (OP Kvalita životného prostredia 2014 – 2020). Od roku 2017 pôsobí ako riadiaci orgán pre operačný program Výskum a inovácie a jeho portfólio zahŕňa aj opatrenia v rámci Operačného programu Ľudské zdroje súvisiace so vzdelávaním.
Druhý blok obsahoval Ľudské zdroje vo vede a technike a podpora excelentného výskumu na Slovensku.
Robert Redhammer, rektor Slovenskej technickej univerzity v Bratislave, sa vo svojom vystúpení zameral na Ľudské zdroje vo vede a výskume v previazanosti na európske prostredie. Prof. Redhammer stál za zrodom Univerzitného podnikateľského inkubátora STU, ako aj konceptu Univerzitného vedeckého parku Science City STU, rozvoja univerzitných areálov a mnohými univerzitnými projektmi. Prispel k zostaveniu Akčného plánu SR pre vedu, výskum a inovácie národnej Lisabonskej stratégie, strategického programu „Poznatkami k prosperite“ na roky 2014 – 2020 a ďalších dokumentov. Je členom Rady vlády SR pre vedu, techniku a inovácie, predsedom Slovenskej vákuovej spoločnosti, Nadácie STU pre rozvoj talentov atď.
Peter Moczo, prorektor pre vedeckovýskumnú činnosť a doktorandské štúdium Univerzity Komenského v Bratislave, vystúpil na tému Problémy a možnosti vedy, výskumu a vzdelávania na Slovensku. Prof. Moczo je predsedom Učenej spoločnosti Slovenska a predsedom Slovenskej komisie pre vedecké hodnosti. Bol hosťujúcim profesorom na Univerzite v Kyote a Univerzite Joseph Fourier v Grenobli. Od roku 2001 pracuje na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského, kde vedie Katedru astronómie, fyziky Zeme a meteorológie. V celosvetovom meradle prispel k rozvoju numerického modelovania šírenia seizmických vĺn. Tím, ktorý vytvoril, bol ocenený ako špičkový tím SAV a UK a získal Cenu ministra školstva, vedy, výskumu a športu SR.
Ján Tkáč, predseda vedeckej rady, Chemický ústav SAV, prezentoval Excelentný výskum na Slovensku smerujúci ku grantom Európskej výskumnej agentúry – ERC. Absolvoval tri postdoktorandské pobyty, a to na Linkopings Universitet a Lunds Universitet vo Švédsku a na Oxfordskej univerzite vo Veľkej Británii. Bol držiteľom prestížneho grantu ERC Starting grant a je držiteľom ERC Proof of Concept grantu (2018 – 2020). Zaoberá sa vývojom nových biosenzorových zariadení založených na rôznych detekčných platformách, ktoré sa uplatňujú v oblasti glykomiky, biomedicíny a diagnostiky. V roku 2011 dosiahol vedecký titul DrSc. Je členom Učenej spoločnosti SAV, členom Americkej chemickej spoločnosti a Bioelektrochemickej spoločnosti. V roku 2016 získal ocenenie Vedec roka SR 2015.
Jozef Ristvej, prorektor pre medzinárodné vzťahy a marketing, Žilinská univerzita v Žiline, svoje vystúpenie zameral na tému Podpora talentov vo vede a technike na Slovensku. Doc. Ristvej pôsobí na Katedre krízového manažmentu Fakulty bezpečnostného inžinierstva. Bol a je spoluriešiteľom viacerých domácich a zahraničných vedeckovýskumných úloh. Je členom medzinárodných organizácií ISCRAM (Information Systems for Crisis Response and Management) so sídlom v Bruseli a členom Spoločnosti pre vedu a spoločnosť SSP (The Society for Science and Public) so sídlom vo Washingtone, D.C., USA. Venuje sa tiež popularizácii vedy medzi mladými ľuďmi, je predsedom Asociácie pre mládež, vedu a techniku – AMAVET.
Tretí blok bol zameraný na Prenos technológií do vzdelávania a hospodárskej praxe.
Ľubomír Bilský, riaditeľ sekcie podpory vedy, Centrum vedecko-technických informácií SR (CVTI SR), hovoril na tému Transfer technológií ako nástroj na aplikáciu a zhodnotenie vedeckých poznatkov. V roku 2008 sa stal vedúcim Inovačnej sekcie siete Enterprise Europe Network Slovensko, iniciatívy Európskej komisie na podporu podnikania, inovácií a výskumno-vývojovej spolupráce akademického a priemyselného sektora. V rámci pôsobnosti v CVTI SR koordinuje prípravu a implementáciu národných a medzinárodných projektov zameraných na podporu výskumu, vývoja, inovácií a vzdelávania. Podieľa sa tiež na budovaní a prevádzke národnej infraštruktúry na podporu transferu technológií.
Li Qiming, CEO Slovensko, Huawei, prezentoval tému Huawei Smart City Overview. Li Qiming (Jimmy) je country manažérom Huawei Slovensko. Má viac ako desaťročné skúsenosti v odvetví informačno-komunikačných technológií vo viacerých krajinách. Spoločnosť Huawei je popredným globálnym poskytovateľom infraštruktúry informačných a komunikačných technológií a inteligentných zariadení. Spoločnosť Huawei výrazne investuje predovšetkým do základného výskumu, ktorý sa sústreďuje na technologické objavy, posúvajúce svet dopredu. Spoločnosť bola založená v roku 1987, v súčasnosti má vyše 180 000 zamestnancov a pôsobí vo viac ako 170 krajinách a regiónoch.
Bernard Remaud, prezident ENAEE, sa vo svojom vystúpení zameral na EUR ACE akreditácie a kvalitu vysokoškolského technického vzdelávania. Prof. Remaud, nukleárny fyzik, bol vo výskume aktívny do roku 1995. Absolvoval niekoľko hosťujúcich výskumných pozícií (LBL Berkeley a ORNL Oak Ridge), predsedal viacerým medzinárodným vedeckým výborom. Získal striebornú medailu CNRS (Francúzske národné centrum pre vedecký výskum). Od roku 1995 pôsobil v riadení viacerých inštitúcií vysokoškolského vzdelávania, ako aj pri zabezpečovaní kvality a hodnotení inžinierskeho vzdelávania. V r. 1995 – 2005 bol dekanom Fakulty inžinierskych vied na univerzite v Nantes, v r. 2002 – 2004 podpredsedom CDEFI (Francúzskej národnej konferencie inžinierskeho vzdelávania). Od roku 2014 je výkonným prezidentom ENAEE.
V závere vystúpil Dušan Petráš, prezident ZSVTS, moderátor Národnej konferencie. Prof. Petráš bol dekanom Stavebnej fakulty Slovenskej technickej univerzity (STU) v Bratislave a neskôr prorektorom pre vzťahy s verejnosťou a zahraničné vzťahy STU. V súčasnosti je predsedom Slovenského národného komitétu FEANI (Európska inžinierska federácia) a predsedom Akreditačného centra ZSVTS, ktoré slúži na medzinárodnú akreditáciu inžinierskych študijných programov podľa štandardov EUR ACE. V roku 2017 bol zvolený do Výkonného výboru FEANI.
Sprievodným programom Národnej konferencie TVT 2018 bola výstava Osobnosti slovenskej politiky v kontexte vedy a vzdelávania a prezentácia Operačného programu Výskum a inovácie v stánku Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR.
Spracovala a uverejnila: Marta Bartošovičová, NCP VaT pri CVTI SR
Foto: Ján Laštinec, NCP VaT pri CVTI SR
