V dnešnej dobe internetu a čoraz širších možností jeho využitia je ochrana autorských diel vysoko aktuálna. Cieľom príspevku na tému „Linkovanie a embeddovanie videí“ na webových stránkach z pohľadu autorského práva a nekalosúťažného konania je poukázať na aktuálny problém sprístupňovania autorských diel verejnosti prostredníctvom internetu a webových stránok. Zaoberá sa ním JUDr. Soňa Surmová, interná doktorandka (Katedra občianskeho práva, Právnická fakulta, Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach). Jej príspevok bol prezentovaný počas stretnutia katedier občianskeho práva právnických fakúlt v Slovenskej republike a Českej republike.
„V predloženom príspevku sa zameriavame na povahu videa – diela z pohľadu autorského práva, ako aj na verejný prenos v zmysle čl. 3 ods. 1 smernice 2001/29/ES Európskeho parlamentu a Rady z 22. 05. 2001 o harmonizácii niektorých aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv v informačnej spoločnosti (ďalej len InfoSoc smernici), a to aj prostredníctvom krátkeho exkurzu judikatúrou Súdneho dvora EÚ.“
Následne bližšie rozoberajú „hypertextové“ rozhodnutia Súdneho dvora EÚ – Cieľom článku je poskytnúť premostenie medzi autorským právom a právom nekalej súťaže s možnosťou subsumovania uvedených činností na internete minimálne pod generálnu klauzulu nekalej súťaže podľa ust.§ 44 Obchodného zákonníka, zákona č. 513/1991 Zb. v platnom a účinnom znení.
„Video prístupné na internete, ktoré je výsledkom tvorivej duševnej činnosti autora (pozn. autora: fyzickej osoby, s výnimkou zamestnaneckého diela) je predmetom autorského práva. Do kategórie autorských diel teda nebudú spadať technicky vygenerované videá – napr. videá z bezpečnostnej kamery, videá z rannej panorámy scenérie v Tatrách, príp. videá, ktoré predstavujú technický medzistupeň pri čisto technickom prenose dát medzi jednotlivými subjektmi.“ Autor videa, ktoré sa vyznačuje prvkami tvorivej duševnej činnosti a spadá do kategórie tzv. audiovizuálnych diel, je držiteľom výhradných osobnostných a majetkových práv autora, ktoré sú bližšie špecifikované v ust. §§18 a 19 Autorského zákona, zákona č. 185/2015 Z. z. v platnom a účinnom znení. „Verejný prenos diela, resp. udelenie súhlasu k verejnému prenosu diela patrí do kategórie výhradných majetkových práv autora v zmysle ust. § 19 ods. 4 písm. f) bod 3 citovaného zákona. Majetkové práva autora trvajú počas života autora a 70 rokov po jeho smrti. Audiovizuálne dielo však môže byť aj predmetom spoluautorstva viacerých osôb ako sú režisér, autor scenára, autor dialógov príp. aj autor hudby vytvorenej osobitne pre dané video t. j. audiovizuálne dielo a v takom prípade majetkové práva k danému dielu (a teda aj právo udeliť súhlas na verejný prenos diela) trvajú počas života poslednej osoby zo spoluautorov a 70 rokov po jeho smrti,“ uvádzajú autori.
Záverom odborníci poukázali na skutočnosť, že linkovanie videí a vkladanie hypertextových odkazov na webové stránky je oblasťou, ktorá sa neustále vyvíja a ktorá prináša množstvo situácii ako je aj v tomto príspevku diskutovaná otázka verejného prenosu diela a potenciálnej zodpovednosti za použitie diela verejným prenosom bez súhlasu autora. „Avšak problémom v zmysle ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ zostáva skutočnosť, že ak je dielo už raz voľne dostupným na internete napr. cez youtube – nemožno hovoriť o jeho sprístupnení novej verejnosti verejným prenosom. Iná otázka nastáva v prípade vkladanie odkazov peer-to-peer, kde už zohráva otázku aj potreba splnenia ďalšej podmienky pre naplnenie definície verejného prenosu a to cieľ dosiahnutia zisku cez takéto zdieľanie,“ konštatovali odborníci.
Pokračujú, že preto, ak video v prípade BestWater bolo na youtube nahrané bez súhlasu autora a youtube generuje značné zisky z reklamy, môžeme uvažovať o možnej zodpovednosti prevádzkovateľa youtube za porušenie autorských práv. „Vo vzťahu ku konkurentovi spoločnosti Best Water, ktorý predmetné video použil vo svojej reklamnej kampani môžeme použiť tzv. ´bezpečný prístav´ cez ochranu proti nekalosúťažnému konaniu. V zmysle ustálenej judikatúry32 otázka či využitie a prevzatie cudzích myšlienok je v rozpore s dobrými mravmi súťaže je vždy potrebné posúdiť podľa okolností jednotlivého prípadu. Uvedené je aplikáciou a minori ad maius potrebné o to viac zvážiť, ak nedošlo len k použitiu cudzích myšlienok, ale k použitiu celého audiovizuálneho diela, s ktorého vytvorením mal autor nielen materiálne, ale aj nemateriálne náklady.“
Zborník odborných príspevkov z konferencie „Užitočné neznáme inštitúty v občianskom práve” bol vydaný v nadväznosti na vedeckú konferenciu s medzinárodnou účasťou v Banskej Štiavnici, ktorú organizoval Ústav súkromného práva Paneurópskej vysokej školy a následne zostavil recenzovaný zborník príspevkov z vedeckej konferencie.
Zdroj informácií: www.paneurouni.com
Spracovala: Slávka Cigáňová (Habrmanová), NCP VaT pri CVTI SR
Ilustračné foto: Pixabay.com
Uverejnila: VČ