Európska komisia prijala nový rámec politiky, ktorej cieľom je zvýšiť finančné prostriedky na humanitárnu pomoc určenú na vzdelávanie v núdzových a krízových situáciách.
Projekty vzdelávania v mimoriadnych situáciách pomáhajú miliónom detí v núdzi po celom svete. Konflikty, násilné vysídľovanie, násilie, zmena klímy a katastrofy znemožňujú miliónom detí po celom svete prístup k vzdelávaniu. Sýria, Irak, Jemen, okupované palestínske územia, Afganistan, Južný Sudán a Konžská demokratická republika sú len niekoľkými z približne 35 krajín postihnutých krízou.
Prečo je to dôležité?
Podľa UNICEF-u muselo takmer 75 miliónov školopovinných detí prerušiť školskú dochádzku. Spomedzi utečencov navštevuje základnú školu len niečo viac 50 % detí v zodpovedajúcom veku, pričom strednú školu navštevuje menej ako štvrtina príslušnej vekovej skupiny a vysokú školu sotva jedno percento. Dievčatá žijúce v krajinách postihnutých konfliktom majú 2,5-krát vyššiu pravdepodobnosť, že nebudú navštevovať školu než chlapci. Vzdelávanie pomáha deťom stať sa sebestačnými a má väčší vplyv na problémy, ktoré ich ovplyvňujú. Je tiež jedným z najlepších nástrojov na investovanie do ich dlhodobej budúcnosti a do mieru, stability a hospodárskeho rastu ich krajín. Napriek tomu je jednou z najviac nedostatočne financovaných oblastí humanitárnej pomoci: do vzdelávania je vyčlenených menej ako 3% celosvetového humanitárneho financovania.
Zdroj: Education in emergencies
Úloha EÚ
Európska komisia prijala nový rámec politiky, ktorej cieľom je zvýšiť finančné prostriedky na humanitárnu pomoc určenú na vzdelávanie v núdzových a krízových situáciách. Od roku 2019 tak budú predstavovať 10 % celkového rozpočtu, ktorý vynakladá na humanitárnu pomoc. Táto politika má zároveň pomôcť prinavrátiť deti, ktoré sa ocitli uprostred humanitárnej krízy, naspäť do školy už do troch mesiacov.
EÚ vyvíja z celosvetového hľadiska najväčšie úsilie, pokiaľ ide o zabezpečenie vzdelávania v núdzových situáciách, keďže na vzdelávanie sa z humanitárnej pomoci globálne vyčleňujú v priemere menej ako 3 %. Komisia finančné prostriedky na tento účel sústavne navyšuje. Napríklad v roku 2012 financovala zo svojho rozpočtu na humanitárnu pomoc projekty len v šiestich krajinách, v súčasnosti však už také projekty financuje spolu v 52 krajinách po celom svete. Od roku 2016 pomohlo týchto približne 265 miliónov EUR spolu viac ako 5,5 miliónu dievčat a chlapcov. V súvislosti so sýrskou krízou EÚ navyše od roku 2011 vyčlenila viac ako 1,5 miliardy EUR, a to prostredníctvom rôznych nástrojov a mechanizmov EÚ (patrí k nim nástroj európskeho susedstva, humanitárna pomoc, nástroj na podporu stability a mieru, ako aj Regionálny trustový fond EÚ zriadený v reakcii na krízu v Sýrii, ktorý zabezpečuje príležitosti na vzdelávanie aj v hostiteľských krajinách pod tlakom ako Libanon a Jordánsko, a nástroj EÚ pre utečencov v Turecku). Program ERASMUS+ naďalej ponúka sýrskym študentom študijné pobyty v zahraničí a sýrskym univerzitám pomáha s budovaním kapacít a modernizáciou učebných osnov.
Nový rámec politiky sa zameriava na štyri hlavné priority: dosiahnuť, aby sa viac detí a mládeže dostalo k vzdelávaniu, poskytovať kvalitné vzdelanie a odbornú prípravu, zabezpečiť ochranu vzdelávania pred útokmi a zaviesť pohotové a inovatívne riešenia v oblasti vzdelávania.
Na základe tohto návrhu EÚ lepšie prepojí nástroje a prostriedky, ktoré má k dispozícii v rámci humanitárnej pomoci a rozvojovej spolupráce. Využije pri tom doterajšie hodnotné výsledky, ktoré rozvojová pomoc EÚ dosiahla pri zabezpečovaní vzdelávacích projektov v nestabilných a krízou postihnutých krajinách a regiónoch sveta, a to aj prostredníctvom viacstranného financovania globálnych iniciatív, napríklad globálneho partnerstva v oblasti vzdelávania.
Spracovala: Mária Izakovičová, NCP VaT pri CVTI SR
Zdroje:
Viac informácií nájdete aj v dokumente ECHO FACTSHEET: Education in Emergencies
