Tento prieskum Eurobarometra Európskeho parlamentu (EP/EB 88.1) vykonala vo všetkých 28 členských štátoch Európskej únie od 23. septembra do 2. októbra 2017 spoločnosť Kantar Public. Parlemeter 2017 monitoruje názory európskych občanov na členstvo v EÚ a jeho výhody, ich postoje k Európskemu parlamentu, jeho prioritám, opatreniam a poslaniu. Objasňuje aj úlohu EÚ pri riešení hlavných hrozieb a ochrane hlavných úspechov, ktoré občania oceňujú.
Predstavenie výsledkov sa začína opisom kontextu, hlavných politických a hospodárskych udalostí, ktoré sa stali v uplynulých mesiacoch a ktoré sú nevyhnutné na pochopenie posunov v názoroch a trendoch.
Správa je rozdelená do troch kapitol podľa troch hlavných tém: prvá kapitola je venovaná hlasu občanov a ich postojom k Európskej únii a Európskemu parlamentu. V druhej kapitole sa skúmajú názory na to, pred ktorými hrozbami by ich mala Európska únia prioritne chrániť, ako aj na to, ktoré úspechy Európskej únie si želajú zachovať. V tretej kapitole sa napokon objasňujú politické priority, v ktorých by mal Európsky parlament podľa európskych občanov konať, a v neposlednom rade hodnoty, ktoré európski občania považujú za dôležité.
Hlas európskych občanov je silnejší
Prieskum Parlemeter 2017 ukazuje, že hlas európskych občanov je silnejší, že viac veria v európsky projekt a že aj Európsky parlament v ich očiach stúpol. V súvislosti s oživenou diskusiou o budúcnosti Európy a spochybnenou jednotou v rámci Európskej únie 47 % európskych občanov cíti, že ich hlas má v EÚ váhu.
To je najlepší výsledok od volieb do Európskeho parlamentu v roku 2009. Okrem toho, vzhľadom na 57 % respondentov, ktorí sa domnievajú, že členstvo v EÚ je pre ich krajinu dobrá vec, sa tento ukazovateľ takisto vrátil takmer na svoju úroveň z obdobia pred krízou.
Viac občanov sa okrem toho domnieva, že veci v EÚ sa vyvíjajú správnym smerom. Na pozadí tohto stále rastúceho optimizmu sa nárast vo verejnej mienke týka aj Európskeho parlamentu. Z nárastu o osem percentuálnych bodov teraz vyplýva, že pozitívnu predstavu o Európskom parlamente má 33 % všetkých občanov. Tento nárast je spojený s podobným poklesom o sedem percentuálnych bodov na celkove 21 % občanov, ktorí majú o EP negatívnu predstavu, zatiaľ čo 42 % respondentov má stále neutrálnu predstavu.
A napokon možno uviesť zaujímavý pohľad na nadchádzajúce voľby do Európskeho parlamentu v roku 2019. V čase prieskumu, keď do volieb zostávalo menej ako dva roky, žiada 47 % Európanov významnejšiu úlohu pre Európsky parlament, zatiaľ čo 55 % Európanov už teraz vyhlasuje svoj záujem o nadchádzajúce voľby do Európskeho parlamentu.
Obraz a úloha Európskeho parlamentu
Počet ľudí, ktorí sa domnievajú, že ich hlas má váhu v EÚ, sa výrazne zvyšuje. Spolu s týmto zvyšujúcim sa povedomím sa nárast pozitívneho postoja občanov voči projektu EÚ potvrdzuje aj stabilnou podporou členstva v EÚ, ako aj prevládajúcim názorom, že toto členstvo je prospešné. V kontexte trvale narastajúceho hospodárskeho optimizmu mal z obnovenia dôvery zjavne prospech aj Európsky parlament.
Podľa štandardného Eurobarometra 87 Európskej komisie je Európsky parlament európskou inštitúciou, ktorej Európania vyjadrili najvyššiu mieru dôvery: tejto inštitúcii dôveruje 45 % občanov. Európskej komisii dôveruje 41 % občanov, zatiaľ čo Európskej centrálnej banke 37 % občanov. Celkovo 42 % občanov vyhlasuje, že dôveruje Európskej únii. Dôvera v EÚ a Európsky parlament je preto vyššia aj ako dôvera vyjadrená národným parlamentom (36 %) a národným vládam (37 %).
Aj keď mnoho respondentov (42 %) si zachováva „neutrálnu predstavu“ o Európskom parlamente, počet osôb, ktoré majú na túto inštitúciu pozitívny pohľad, sa nepochybne zvyšuje (33 % v porovnaní s 25 % v septembri 2016). Toto zvýšenie má za následok priamy pokles počtu respondentov, ktorí majú na túto inštitúciu negatívny názor, zatiaľ čo podiel tých, ktorí majú neutrálny pohľad, zostáva v uplynulých desiatich rokoch pomerne stabilný medzi 41% a 46 %.
Na vrchole poradia je Írsko s absolútnou väčšinou respondentov (54 %), ktorí majú pozitívnu predstavu, po ktorom nasledujú Bulharsko, Malta a Luxembursko s viac ako 45 % respondentov s pozitívnou predstavou o Európskom parlamente. Na spodných miestach rebríčka je Česká republika s mierou pozitívnych odpovedí na úrovni 18 % a Lotyšsko a Francúzsko, ktoré zaznamenali hodnotu „pozitívnej predstavy“ na úrovni 20 % alebo menej. Slovensko predstavuje číslo 32 %.
Boj proti zmene klímy a podpora hospodárstva: ide o rozpor?
V tretej kapitole je pozoruhodný prístup občanov EÚ, ktorí sa vyjadrili k niektorým prioritám a hodnotám. Zaujímavé je zistenie, že väčšina krajín dáva vyššiu prioritu buď boju proti zmene klímy, alebo podpore hospodárstva – nie obidvom súčasne. Medzi obidvoma prioritami v skutočnosti existuje výrazný negatívny vzťah. Podpora hospodárstva sa uvádza ako mimoriadne vysoká priorita v Litve (46 %), Grécku (36 %) a Španielsku (34 %), zatiaľ čo boj proti zmene klímy sa zároveň považuje za menšiu prioritu (Litva 6 %, Grécko 11 %, Španielsko 14 %).
Tento vzťah zrejme ovplyvňuje predovšetkým hospodárska situácia v členských štátoch. Hospodársky rast sa uvádza ako vyššia priorita najmä v členských štátoch s nižším HDP na osobu. Naopak, otázka boja proti zmene klímy sa vníma ako dôležitejšia v bohatších krajinách.
Podrobnejšie informácie nájdete v publikácii: Parlemeter 2017 Silnejší hlas: názory občanov na parlament a EÚ – Štúdia
Spracovala: Mária Izakovičová, NCP VaT pri CVTI SR
Zdroj: Parlemeter 2017 Silnejší hlas: názory občanov na parlament a EÚ – Štúdia, Najnovšie vydanie
