Jedna zo štyroch hlavných foriem leukémie je akútna myeloidná leukémia (AML). Ide o akútne onkologické ochorenie krvotvorného tkaniva, ktoré sa nachádza v kostnej dreni. Vzhľadom na vážnosť ochorenia je nutné hľadať čo najúčinnejšie formy liečby.
V rámci projektu Latrofilín-1 ako nový marker leukemických myeloidných blastov sa tím okolo Ing. Zuzany Kočibálovej (Fakulta chemickej a potravinárskej technológie Slovenskej technickej univerzity v Bratislave, STU) zameriava na charakterizáciu expresie vybraných proteínov v bunkách AML. Podávanie účinnej chemoterapie predstavuje podľa autorky projektu významnú časť komplexnej liečby onkologických ochorení. „V poslednej dobe sledujeme viaceré významné úspechy pri lepšom zacielení tejto liečby na konkrétne typy ochorenia u jednotlivých pacientov. Aj keď je chemoterapia vo všeobecnosti účinná, jej efektivita môže byť v niektorých prípadoch limitovaná rozvojom viacliekovej rezistencie (anglicky multidrug resistance, MDR). Bunky s rozvinutou MDR môžu byť obmedzene citlivé voči širokej skupine terapeutických látok, ktoré sa navzájom líšia chemickou povahou, štruktúrou, ako aj samotným terapeutickým pôsobením,“ vysvetlila Ing. Zuzana Kočibálová.
Pokračuje, že najčastejším znakom rozvoja takejto rezistencie je nadexpresia transportného proteínu z rodiny ABC-transportérov, P-glykoproteínu (P-gp). P-gp pracuje ako pumpa, ktorá je schopná transportovať rôzne látky vrátane liečiv z buniek, a tým značne znižuje ich protirakovinový účinok. Tento mechanizmus môže viesť k obmedzovaniu účinku alebo až k zlyhávaniu chemoterapie. „Najnovšie výskumy poukazujú na jeho zapojenie aj do ďalších dejov, ktorými sa nádorové bunky dokážu vyhnúť eliminácii vyvolávanej chemoterapiou. Samotná prítomnosť P-gp v bunkách môže byť vyvolaná predchádzajúcou protirakovinovou liečbou a spúšťa kaskádu zmien v expresii niektorých proteínov. Preto je charakterizácia takýchto buniek kľúčová pre efektívne zvolený klinický prístup k pacientovi.“
Predmetom projektu je sledovanie a charakterizácia expresie proteínu latrofilínu-1 v krvných bunkách. „Keďže sa latrofilín-1 v zdravých krvných bunkách nenachádza, ale vplyvom rozvoja leukémie dochádza k jeho expresii, bol nedávno navrhnutý ako nový potenciálny biomarker pre AML. Našim cieľom je overiť jeho expresiu v bunkových líniách, ktoré sú modelmi pre krvné malignancie vznikajúce z diferenciácie myeloidného radu. Tieto výsledky budeme konfrontovať s výsledkami, ktoré získame na vzorkách od pacientov s myelodysplastickým syndrómom, akútnou a chronickou myeloidnou leukémiou, prípadne mnohopočetným myelómom a zároveň budeme sledovať zmeny v jeho expresii v súvislosti s rozvojom viacliekovej rezistencie,“ uvádza Ing. Zuzana Kočibálová.
V predbežných výsledkoch preukázali, že rozvoj rezistencie sprostredkovanej P-glykoproteínom vedie k zníženiu expresie latrofilínu-1, čo obmedzuje jeho využiteľnosť ako univerzálneho biomarkera krvných malignacií myeloidného charakteru. „Avšak jeho prognostická hodnota môže byť v tom, že bude poskytovať informácie o prítomnosti a stupni rozvoja MDR u pacientov s týmto ochorením. Najnovšie poznatky poukazujú na možné zapojenie latrofilínu-1 do regulácie tvorby a vylučovania ďalších proteínov, ktoré by mohli byť príčinou, že sa leukemické bunky dokážu vyhnúť eliminácii prirodzenými bunkovými zabíjačmi NK bunkami (natural killer biele krvinky).“
Tieto bunky majú v imunitnom systéme úlohu vyhľadávať a zabíjať naše bunky napadnuté vírusmi alebo nádorovo transformované. „Získané poznatky o zmenách v proteínovom profile leukemických buniek by mohli prispieť k zlepšeniu diferenciálnej diagnostiky krvných malignancií myeloidného typu, ako aj pri optimalizácii efektívneho liečebného postupu u konkrétneho pacienta. Počas riešenia spomínanej problematiky spolupracujeme s Ústavom molekulárnej fyziológie a genetiky Centra biovied SAV,“ uzavrela Ing. Zuzana Kočibálová.
Projekt Latrofilín-1 ako nový marker leukemických myeloidných blastov patrí medzi projekty, ktorým bol udelený grant STU.
Na videu je animácia zobrazujúca problematiku rozvoja viacliekovej rezistencie. Video vzniklo v spolupráci nášho partnera: Ústav molekulárnej fyziológie a genetiky Centra biovied SAV s Moving Medical Media, s. r. o. – Sanitas Slovaca – a gentúra pre rozvoj zdravia na Slovensku, o. z.
*********************************************
Rektor STU Robert Redhammer udeľoval granty mladým vedcom už po 9. raz. Každý z podporených mladých vedcov získal príspevok vo výške tisíc eur. Odovzdávanie grantov sa uskutočnilo v Aule D. Ilkoviča začiatkom mája 2018. Granty si prevzali mladí vedci zo všetkých fakúlt Slovenskej technickej univerzity v Bratislave, najsilnejšie zastúpenie má Stavebná fakulta (SvF) či Fakulta chemickej a potravinárskej technológie (FCHPT).
Rektor STU Robert Redhammer vysvetlil, že univerzitný grantový program pre mladých je „školou“ písania úspešných projektov a vyzýva riešiteľov, aby sa postupne uchádzali o národné a medzinárodné granty a nadväzovali kontakty s výskumnými kolektívmi v zahraničí. Na tento grantový program nadväzuje na STU ďalší pre skúsenejších vedcov – Grantový program na podporu excelentných tímov mladých výskumníkov. STU finančne odmeňuje aj najlepšie vedecké publikácie a aj tímy, ktoré sa zapájajú do medzinárodných konzorcií a uchádzajú sa o medzinárodné granty.
Odborný garant textu a fotografie poskytla: Ing. Zuzana Kočibálová
Spracovala: Slávka Cigáňová (Habrmanová), NCP VaT pri CVTI SR
Uverejnila: VČ