Preskočiť na obsah Preskočiť na pätu (NCP VaT)
VEDA NA DOSAH – váš zdroj informácií o slovenskej vede

Ťavy sú skutočnými majstrami prežitia v extrémnych podmienkach. Na púšti sa neprehrejú a vypijú aj slanú vodu

VEDA NA DOSAH

Ťavy oplývajú radom pozoruhodných prispôsobení, vďaka ktorým zvládajú horúčavu, nedostatok vody aj piesočné búrky. Ich schopnosti im umožňujú prežiť tam, kde by väčšina iných zvierat mala len malú šancu.

Ťava na ostrove Dalma v Perzskom zálive. Ilustračný obrázok. Zdroj: Wikimedia Commos/Salehdk999

Nová spoločenská hra VEDECKÝ AMBASÁDOR

Ťavy sú dokonale prispôsobené životu v extrémnych púštnych podmienkach. Vďaka viacerým adaptáciám znášajú nielen extrémne teplo, ale aj chlad. Asi najznámejšou schopnosťou púštnych korábov je schopnosť vydržať celé mesiace bez vody. V rámci zvieracej ríše tak patria medzi majstrov prežitia. Ako to robia?

Ťava dvojhrbá a ťava jednohrbá

Ťava z arabského džamal (v preklade ťava aj krása) patrí do skupiny ťavovitých párnokopytníkov. Je blízkou príbuznou lám, alpák, guanakov a vikúň patriacich medzi pôvodné druhy Južnej Ameriky.

Rozlišujeme medzi ťavou jednohrbou a ťavou dvojhrbou. Väčšina tiav je dnes domestikovaných, pričom domestikácia prebehla pred 5 000 rokmi.

Ťava jednohrbá (Camelus dromedarius) žije v suchých oblastiach Afriky a Ázie vrátane Sahary a Blízkeho východu.

Ťava jednohrbá (Camelus dromedarius).

Ťava jednohrbá (Camelus dromedarius). Zdroj: Wikimedia Commons/John Robert McPherson

Ťava dvojhrbá (Camelus bactrianus) sa vyskytuje v celej Strednej Ázii. Divá ťava dvojhrbá (Camelus ferus), ktorá patrí medzi kriticky ohrozený druh, žije v odľahlých častiach Mongolska a Číny.

Ťava dvojhrbá (Camelus bactrianus).

Ťava dvojhrbá (Camelus bactrianus) v Mongolsku. Zdroj: Wikimedia Commons/Alexandr frolov

Nesú vo svojich hrboch vodu?

Jedným z mýtov, ktorý panuje v súvislosti s ťavami, je ten, že si vodu nosia v hrboch. Je síce pravda, že ťava dokáže vďaka hrbu vydržať dlhé obdobie bez vody, nie je to však preto, lebo by si ju v ňom uschovávala na horšie časy. Hrby slúžia ťavám na vytváranie tukových zásob, ktoré dokážu v obdobiach nedostatku premeniť na vodu.

„Pri premene sa uvoľňuje vodík, spája sa s kyslíkom, čím vzniká voda, pričom jeden 40-kilogramový hrb zabezpečí nositeľovi viac ako 40 litrov vody,“ uvádza stránka ZOO Bratislava.

Prispôsobivá termoregulácia

Hrby, v ktorých má ťava uloženú väčšinu telesného tuku, slúžia aj na termoreguláciu. Vďaka tomu zvieratá dobre znášajú extrémne teploty. Cez deň, keď je horúco, im stúpa teplota tela spolu so zvyšujúcou sa teplotou okolia a v noci, keď je chladnejšie, klesá. Srsť zvieratám slúži ako izolácia, ktorá ich chráni pred teplom a zabraňuje odparovaniu vody z tela. Okrem toho sa ťavy nepotia a ich krv má stálu hustotu.

Ťava prežúva trávu.

Ťava na ostrove Dalma v Perzskom zálive. Ilustračný obrázok. Zdroj: Wikimedia Commos/Salehdk999

Efektívne „vodné hospodárstvo“

Ťavy prežijú stratu vody až do objemu 25 až 30 percent telesnej hmotnosti. Je to oveľa viac než pri väčšine ostatných cicavcov.  Keď sa im po dlhšom období sucha naskytne príležitosť napiť sa, dokážu prijať veľké množstvo tekutiny naraz, a tak sa rehydratovať. Rekord je 200 litrov vody vypitých v priebehu 15 minút.

Môžu piť aj slanú tekutinu

Ťavy sú výnimočné aj tým, že ako jedny z mála zvierat môžu piť aj slanú vodu vďaka špeciálnej obličke, ktorá dokáže vylúčiť veľké množstvo soli. Tá z moču odoberá vodu a vracia ju späť do tela. Zvyšok sa z tela vylúči vo forme moču, ktorý má hustú sirupovitú konzistenciu. Špecifické sú aj ťavie výkaly, ktoré sa také suché, že ich možno použiť na podpálenie ohňa.

Ďalšie pozoruhodné adaptácie

Ťavy dokážu využiť aj vodnú paru, ktorá vzniká pri vydychovaní. Zvieratá ju znova prijmú a pri prechode sliznicami si ňou ochladzujú krv, oči aj mozog. Vďaka tomu ťavy dokážu s vodou efektívne hospodáriť pri každom nádychu.

Nozdry majú ťavy uzatvárateľné, čo zabraňuje vniknutiu piesku do dýchacích ciest napríklad počas púštnej búrky. Rovnako oči sú chránené pred pieskom a prachom tromi pármi mihalníc. Ak sa aj napriek tomu dostane ťave do oka piesok či prach, nastupuje tretie viečko, ktoré dokáže nečistotu odstrániť podobne ako stierač čelného skla. Táto tenká štruktúra sa nazýva mžurka. Funkčné tretie viečko má aj množstvo ďalších zvierat, napríklad mačky, tulene, vtáky a plazy.

Zdroj: ZOO Bojnice, GEOlino.de, ZOO Bratislava, Natural History Museum, Newsweek

(zh)

CENTRUM VEDECKO-TECHNICKÝCH INFORMÁCIÍ SR Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky

Mediálni partneri

ÁMOS vision FonTech Startitup