RNDr. Daniel Reitzner, PhD., pracuje ako samostatný vedecký pracovník vo Fyzikálnom ústave Slovenskej akadémie vied v Bratislave. Ocenenie Mladý vedecký pracovník získal za prácu v oblasti kvantových kráčaní a ich využitia pre efektívne kvantové vyhľadávania v grafoch, ako aj v oblasti kvantových meraní a ich nekompatibility.
Daniel Reitzner (1983) pochádza z Košíc – Šace. Študoval na Prírodovedeckej fakulte UPJŠ v Košiciach. Bol a je riešiteľom mnohých národných a európskych projektov, navyše je aj úspešným štipendistom Fulbrightovho programu a držiteľom Marie Curie Fellowship v rámci programu SASPRO Slovenskej akadémie vied.
Dlhodobo sa venuje témam kvantovej nekompatibility a kvantovým kráčaniam. V uvedených témach je uznávaným odborníkom a jeho práce sú často citované (viac ako 200 citáci). Zvolené témy tvoria základ jeho činnosti aj na viacerých projektoch.
V rámci témy kvantovej nekompatibility sa výskum sústreďuje na pochopenie fundamentálnych obmedzení, ktoré kvantová teória skrýva, a na ich potenciálne využitie obzvlášť na bezpečnú komunikáciu. Získané poznatky sú dôležité najmä z pohľadu kvantovej komunikácie, kde je potrebné poznať možnosti odpozorovania stavu pri jeho prenose, aby sa takýmto narušeniam mohlo zabrániť, alebo aby ich bolo možné odhaliť.
RNDr. Daniel Reitzner, PhD., sa téme kvantových kráčaní venuje od svojho doktorandského štúdia. Jeho doktorandskou témou, pod vedením prof. RNDr. Vladimíra Bužeka, DrSc., bolo ich využitie obzvlášť na účely kvantových vyhľadávaní, k čomu publikoval viacero úspešných a citovaných prác.
Hlavnou ideou tohto výskumu je zisťovanie kritérií, ktoré poskytujú možnosť vyhľadávania pomocou kvantových kráčaní tak, aby ich efektivita prevýšila klasické možnosti. Tento smer výskumu poskytuje množstvo zaujímavých výsledkov, z ktorých reprezentatívnou za rok 2017 je jedna z ocenených prác. Táto práca ukazuje novú, zatiaľ nepreskúmanú myšlienku možnosti vyhľadávania celých ciest v grafoch medzi dvoma vyznačenými vrcholmi.
Dr. Daniel Reitzner je úspešným vedeckým pracovníkom so širokým záberom záujmov, v ktorých prináša cenné vedecké výsledky. V roku 2017 prispel do jeho tém výskumu ďalšími dvoma vynikajúcimi článkami a rovnako aj ďalšie jeho výsledky na očakávanom článku sú tiež veľmi podnetné. Jeho vedecké úspechy sú podčiarknuté aj množstvom získaných projektov a neoceniteľné sú aj jeho ďalšie zásluhy, ako napr. recenzovanie pre mnohé uznávané vedecké časopisy, popularizačná činnosť, ako aj organizovanie mnohých vedeckých podujatí.
O svojom vzťahu k vede povedal: „K vede som bol ťahaný prakticky odmalička. Rád som čítal náučné knihy a detské encyklopédie, ktoré mi dávali prehľad o tom ako svet funguje. Veľmi rád som trávil čas nad rôznymi hlavolamami či rébusmi, ktorými som rád potrápil aj (nie až tak nadšených) príbuzných. Rozhodnutie ísť študovať vedecký odbor tak ani nebolo rozhodnutím, keďže prišlo viac-menej prirodzene.“ Až teraz, s odstupom času, zisťuje, aký vplyv mali na neho rozhodnutia iných – učiteľov a príbuzných, ktorí jeho talent rozoznali, podporili a v konečnom dôsledku aj nasmerovali.
Prečo šiel študovať práve fyziku? „Tá mi bola asi najbližšia. Dá sa vizuálne predstaviť – aspoň to som si vtedy myslel – a ponúka mi možnosť zisťovať, ako tento svet funguje. Keďže si viem rýchlejšie pamätať súvislosti ako memorovať rôzne fakty, štúdium fyziky malo aj túto výhodu.“
Rád si spomína na svoje štúdium na Prírodovedeckej fakulte UPJŠ v Košiciach. V ročníku ich nebolo veľa a to mu dovoľovalo mať aj osobnejší prístup k mnohým vyučujúcim. Podľa neho, takýto typ štúdia má mnohé motivujúce prvky. Po štúdiu na UPJŠ sa stal doktorandom prof. Bužeka, tiež laureáta ceny Vedec roka SR. „On mi dal cenné vedecké rady a návyky, ktoré ma doviedli až k zisku tohoto ocenenia a za to mu patrí moja vďaka. Devízou štúdia pod prof. Bužekom bola aj pracovná skupina, ktorá je ešte stále veľmi družná a podnetná. Nevýhodou práce v Centre pre výskum kvantovej informácie bolo zistenie, že nie všetko v prírode sa dá vizuálne predstaviť.“
Po doktorandskom štúdiu naďalej istý čas pokračoval vo svojej práci pod vedením prof. Bužeka. Neskôr, v roku 2010, sa dostal do výbornej mladej skupiny prof. Wolfa v nemeckom Mníchove, kde pôsobil vyše dvoch rokov na Fakulte matematiky Technickej univerzity. V tejto súvislosti zdôraznil: „Toto bol ďalší dôležitý bod v mojej kariére, keďže som prvýkrát zistil, ako veci fungujú v zahraničí. Toto „otvorenie očí“ nebolo len vo formálnych záležitostiach, ako je fungovanie inštitúcií či pasovanie sa so zbytočnou byrokraciou, ale aj po vedeckej stránke. Pobyt v zahraničí je skúsenosť, ktorou by si mal prejsť každý mladý vedec, aby získal lepšiu predstavu o tom, ako robiť vedu.“
Ďalšou dôležitou súčasťou vedeckého života sú aj projekty. Tie sa ich skupine darí získavať jednak z národných zdrojov, ako aj európskych. Dr. Reitzner pripomenul: „Obzvlášť oblasť kvantových technológií sa dnes stáva dôležitou, keďže sa nachádzame v období, kedy sa výsledky z teórie pomaly začínajú pretavovať do praxe. Vyzerá, že sme na začiatku novej doby, doby kvantovej. To je odzrkadlené vo výraznej podpore týchto technológií v mnohých krajinách, obzvlášť v Číne. Európa túto snahu pretavila do podpory v tzv. Flagshipe pre kvantové technológie, ktorý sa práve rozbieha a do ktorého by sme sa radi zapojili.“
Dr. Daniel Reitzner bol riešiteľom vo viacerých národných i medzinárodných projektoch, v niektorých aj hlavným riešiteľom. Obzvlášť prínosné bolo pre neho získanie Marie Curie štipendia SASPRO. Ide o program Slovenskej akadémie vied, určený skúseným vedcom zo zahraničia, ktorí majú záujem pracovať v inštitúciách akadémie.
„Okrem toho, že toto štipendium mi ponúka možnosť skúmať presne to, čo ma zaujíma, ako prínos sa mi javí aj nižšia byrokratická náročnosť oproti národným projektom, ktoré vyžadujú veľa času od manažmentu a uberajú tak čas na samotnú prácu na výskume. Toto platí všeobecne, ak sa porovnávajú európske a národné projekty: národné projekty zväčša vyžadujú viac byrokracie, na druhej strane je o čosi ľahšie ich získať,“ povedal Dr. Daniel Reitzner.
Podarilo sa mu získať aj prestížne Fulbrightovo štipendium. Počas neho spolupracoval s prof. Markom Hillerym v New Yorku na téme kvantových kráčaní, v rámci ktorej bol aj ocenený. Aj tento pobyt prispel svojou mierou k získaniu tohto ocenenia, keďže tam mal možnosť nerušene vedecky pracovať. Pobyt bol pre neho zaujímavý nielen z vedeckého hľadiska, keďže v tomto programe sa nekládol až tak veľký dôraz na scientometrické ukazovatele, ale hlavne na pomoc vedcom z celého sveta vedecky rásť.
Na otázku, čo pre neho znamená ocenenie Mladý vedecký pracovník, RNDr. Daniel Reitzner, PhD., odpovedal: „Toto ocenenie je ďalším dôležitým míľnikom v mojej kariére. Povzbudzuje ma v tom, že moje výsledky majú svoju hodnotu nielen pre mňa samotného, ale aj pre širšiu vedeckú obec. Je to úžasný pocit, keď zrazu pochopíte, ako nejaká časť sveta funguje, ale hreje to o to viac, keď ste za to ešte aj ocenený. Do budúcna dúfam, že v tejto načatej vedeckej dráhe budem naďalej úspešne pokračovať.“
V mene redakcie portálu VEDA NA DOSAH.sk sa pripájame ku gratulantom k získanému oceneniu Mladý vedecký pracovník 2017.
Spracovala: Marta Bartošovičová, NCP VaT pri CVTI SR
Foto: z archívu RNDr. Daniela Reitznera, PhD. a NCP VaT pri CVTI SR