Medzi hodnotami Európanov má najvýznamnejšie postavenie rodina. Sociologický ústav SAV preto pri príležitosti Dňa matiek zverejňuje názory verejnosti, ktoré ukazujú hodnotu materstva v niektorých spoločenských súvislostiach. Podľa výskumu EVS (Výskum európskych hodnôt – European Values Study), ktorý SÚ SAV robil v dňoch 27. 9. – 30. 11. 2017, pohľad verejnosti na rodičovské roly naďalej podlieha zmenám v súvislosti so zmenami rodinného života, ktoré sa ešte stále uskutočňujú a nemožno ich považovať za ukončené.
V názoroch verejnosti stále rastie súhlas s tým, že žena chce dieťa vychovávať aj bez muža. Vzrástlo tiež povedomie o význame dieťaťa, a to nielen v živote ženy, ale aj ako spoločenskej hodnoty – 62,4 % respondentov si myslí, že žena musí mať deti, aby bol jej život naplnený. S tvrdením „mať deti je povinnosťou voči spoločnosti“ úplne súhlasí 12,4 % respondentov a skôr súhlasí 32 %. Prevažuje podiel tých, ktorí nechápu materstvo konfliktne voči pracovnej kariére ženy. S výrokom „zamestnanie je dobrá vec, ale väčšina žien aj tak chce mať svoju domácnosť a deti“ súhlasí 70,1 % respondentov; 62,2 % respondentov nesúhlasí s výrokom, že „keď matka chodí do práce, deti trpia“.
Materstvo a manželstvo
V porovnaní s predchádzajúcimi vlnami výskumu EVS naďalej rastie počet tých, ktorí schvaľujú, ak chce žena dieťa, ale chce ho vychovávať sama a žiť bez muža. Koncom roku 2017 toto správanie schvaľovalo 37,6 % respondentov (Graf č. 1), z toho 39,3 % mužov a 60,7 % žien. Podľa ukončeného vzdelania sa neprejavili väčšie rozdiely v miere súhlasu s týmto správaním, no prejavili sa v ďalších dvoch možnostiach odpovedí: čím mal respondent nižšie dosiahnuté vzdelanie, tým častejšie volil možnosť neschvaľujem, a čím ho mal vyššie, tým častejšie sa prikláňal k možnosti záleží od okolností.
Nárast schvaľovania spomínaného správania spadá do celkového trendu, v ktorom slabne požiadavka ukotviť rolu matky v manželstve. Opäť narástol podiel tých, ktorí si myslia, že manželstvo je zastaraná inštitúcia (21,2 %), hoci stále prevažuje opačný názor (77,7 % respondentov). S týmto tvrdením súhlasia častejšie muži (26 %) ako ženy (16,5 %). Významný rozdiel v názoroch mužov a žien sa prejavil hlavne v mladších vekových kategóriách, ktoré sa zároveň celkovo častejšie vyjadrujú za zastaranosť inštitúcie manželstva. Najväčší rozdiel sa ukázal vo vekovej kategórii 25- až 34-ročných (čiže v tej, v ktorej sa ľudia v súčasnosti najčastejšie sobášia), pričom v tomto veku považuje manželstvo za zastarané 41,5 % mužov a 17,8 % žien. Najzriedkavejšie vyjadrujú súhlas s týmto tvrdením respondenti s ukončeným vysokoškolským vzdelaním (súhlasí z nich 12,2 %).
Matka a dieťa
V názoroch verejnosti opäť vzrástlo povedomie o význame dieťaťa v živote ženy, kde sme po výraznom oslabení v roku 1999 zaznamenali opätovný nárast približujúci sa k úrovni z roku 1991. Na otázku: Myslíte si, že žena musí mať deti, aby bol jej život naplnený, alebo to nie je nevyhnutné? (Graf č. 2) odpovedalo 62,4 % respondentov, že potrebuje deti (67,7 % žien a 56,7 % mužov) a 34,8 % respondentov označilo možnosť nie je to nevyhnutné (40,1 % mužov a 29,8 % žien). (Ostatní uviedli možnosť neviem alebo neodpovedali.) Presvedčenie, že žena musí mať deti, aby bol jej život naplnený, u mužov narastá spolu s vekom, u žien sa výraznejšie líši (je slabšie) len v najnižšej kategórii 18- až 24-ročných. Zastávanie tohto názoru klesá s nárastom veľkosti sídla, v ktorom respondent býva – v obciach do 500 obyvateľov si 76,5 % respondentov myslí, že žena potrebuje deti, zatiaľ čo v mestách nad 100-tisíc obyvateľov je to 48,3 %. Vyskytuje sa častejšie u respondentov s nižším ukončeným vzdelaním a postupne klesá vo vyšších vzdelanostných kategóriách respondentov (o potrebnosti detí pre ženu je presvedčených 70,3 % respondentov s neukončeným alebo základným vzdelaním na rozdiel od 55,5 % respondentov s vysokoškolským vzdelaním).
Zároveň sa u verejnosti posilnilo povedomie o dieťati ako o celkovej spoločenskej hodnote. S výrokom „mať deti je povinnosťou voči spoločnosti“ úplne súhlasí 12,4 % respondentov, skôr súhlasí 32 %, ani súhlasí, ani nesúhlasí 27,6 %, skôr nesúhlasí 14,3 % a vôbec nesúhlasí 12,8 % respondentov. V tomto názore sa medzi respondentmi neprejavili výrazné rozdiely pri väčšine ukazovateľov (pohlavie, vek, veľkosť miesta bydliska). Významnejšie ich odlišovalo len najvyššie dosiahnuté vzdelanie, keďže úplne s týmto tvrdením súhlasí 20,4 % respondentov s neukončeným alebo základným vzdelaním na rozdiel od 10,2 % respondentov s vysokoškolským vzdelaním. A naopak, vôbec s ním nesúhlasí 17,6 % respondentov s vysokoškolským vzdelaním oproti 6,3 % respondentov s neukončeným alebo základným vzdelaním.
Matka a práca
Vo verejnosti sa posilnila hodnota materstva vo vzťahu k práci. Pri výroku „zamestnanie je dobrá vec, ale väčšina žien aj tak chce mať svoju domácnosť a deti“ označilo možnosť úplne súhlasím 20,6 % respondentov, skôr súhlasím 49,5 %, skôr nesúhlasím 21,9 %, vôbec nesúhlasím 5,6 % a možnosť neviem alebo neodpovedal využilo 2,4 % respondentov. V odpovediach na túto otázku sa neukázali významnejšie rozdiely podľa pohlavia, veľkosti bydliska či veku respondenta.
Väčšina respondentov si nemyslí, že deti alebo rodinný život trpí, ak matka pracuje. S výrokom „keď matka chodí do práce, deti trpia“ súhlasí 36 % respondentov, zatiaľ čo 62,2 % nesúhlasí. (Graf č. 3) Podobne vo verejnosti prevláda aj nesúhlas s tvrdením, že „vo všeobecnosti rodinný život trpí, ak žena pracuje“: nesúhlasí s ním 60,5 % respondentov oproti 38,2 % tých, ktorí súhlasia. V týchto názoroch sa neprejavili rozdiely medzi respondentmi podľa pohlavia, veku či vzdelania.
Výsledky reprezentatívneho výskumu možno zovšeobecniť na celú populáciu, teda obyvateľov Slovenskej republiky vo veku 18 rokov a viac. Jeho výsledky zohľadňujú rozloženie obyvateľov Slovenska podľa pohlavia, veku, vzdelania, veľkosti miesta bydliska a kraja. Výber respondentov (1 435) sa robil podľa pravidiel daných metódou náhodného výberu v rôznych mestách a obciach na celom Slovensku. Odpovede zaznamenali vyškolení anketári pri osobnom rozhovore.
*********************************************
Výskum európskych hodnôt (EVS: European Values Study) je najstarším komparatívnym výskumom hodnotových orientácií v Európe (od roku 1983). Uskutočňuje sa v deväťročných cykloch a skúma kontinuitu a zmeny v hodnotách viažucich sa k najdôležitejším oblastiam ľudského života. Spoločným garantom projektu je medzinárodná metodologická skupina pri University of Tilburg, Holandsko (www.europeanvaluesstudy.eu). Na Slovensku sa výskum EVS realizoval v rokoch 1991, 1999, 2008 a 2017. Sociologický ústav SAV je od roku 1999 garantom Výskumu európskych hodnôt na Slovensku.
Informácie poskytla: Mária Suríková, Sociologický ústav SAV (Monika Hucáková za tlačový odbor SAV)
Grafy: SÚ SAV
Ilustračné foto: Pixabay.com /rawpixel/
Uverejnila: VČ
